Skip to content

Skip to table of contents

OLONDUNGE VIOSIMBU POLE VI KUATISA KOLONEKE VILO

Lieceli Pokati

Lieceli Pokati

ONUMBI YEMBIMBILIYA: ‘Amamiko . . . oku liecela pokati nda vu likuetele ondaka. Ecelivo vakuene, ndeci Yehova o weceli.’—Va Kolosai 3:13.

Ci lomboloka nye? Vembimbiliya ekandu li sokisiwa lofuka kuenda oku ecela ku sokisiwa loku feta ofuka. (Luka 11:4) Elivulu limue lia lombolola okuti Vovisonehua, ondaka yo Helasi ya pongoluiwa okuti “oku ecela” yi lomboloka “oku malako ofuka, okuti ka yi taniwa vali.” Omo liaco eci tu yongola oku ecela umue wa tu lueyela, ka tu lavoka vali lacimue ku yuna wa tu lueyela. Onjongole yetu yo ku ecela ka yi lomboloka okuti tua tava kocina cĩvi va tu lingila ale ka tua kapeleko evalo va tu kokela. Pole etu tu nolapo oku ivalako ndaño pokati ketu pali esunga lioku ‘li kuatela olondaka.’

Ci kuete hẽ esilivilo koloneke vilo? Omo okuti ka tua lipuile vosi yetu tua kuakandu. (Va Roma 3:23) Tu lekisa olondunge nda tua nõlapo oku ecela vakuetu, momo eteke limue tu ka sukilavo ongecelo yavo. Omo liaco, nda tua nõlapo oku ecela vakuetu, tu ka kuatisiwavo. Ndamupi?

Eci tu kala lonyeño locikumbiti kuenda eci ka tu ecela tu likokela ovitangi. Oku kuata ovisimĩlo ka via sungulukile ci pondola oku nyola esanju lietu, oku tepulula oloneke viomuenyo wetu kuenda oku tu kokela esumuo. Ci pondolavo oku tu kokela uvei wo vutima. Ulandu wukanda umue wasapulo u tukuiwa hati, Journal of the American College of Cardiology wa sonehiwa la Dr. Yoichi Chida kuenda Ulongisi umue wo Psicologia Andrew Steptoe wa lekisa okuti: “Akonomuiso a lingiwa ndopo a lekisa okuti oku kuata onyeño yalua kuenda ocikumbiti, ci koka uvei wo vutima.”

Kũlĩhisa asumulũho a tunda koku ecela. Eci tu ecela vakuetu lutima wosi tu teyuila omunga, ombembua kuenda ukamba u kasi pokati ketu. Ca velapo ceci okuti, tu lekisa okuti tu kasi oku setukula Suku, ukuakuecela akandu lutima wosi, haeye o lavoka okuti tu ci lingavo. —Marko 11:25; Va Efeso 4:32; 5:1.