Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

MAGNOVA NDATY TY BAIBOLY

Tea Tegna Loatse Raho tie Taloha

Tea Tegna Loatse Raho tie Taloha
  • TERAKE TAMY: 1951

  • FIRENENA NIAVIA’E: ALEMAIGNE

  • FIAIGNA’E TALOHA: NAGNAMBONE TEGNA NAHO TSY NANAO AFA-TSY ZE TEA’E

TY FIAIGNAKO TALOHA:

Nipetrake ta Leipzig, an’Alemaigne Atignanagne agne zahay, tamy iraho mbe nikede. Tsy lavitse i Tsekoslovaky naho i Polony io. Nifindra ta Brezily tagne zahay, tamy iraho nienen-taogne, le naho fa avy eo ta Ekoatera agne. Tagne ty niasà i babako.

Nalefa tamy ty lakilasy kilasimandry tan’Alemaigne agne raho tamy iraho ni-14 taogne. Nahatsapa ho nialy raike raho satria lavitse ty rae aman-dreneko. Ze raha niteako avao ty nataoko. Tsy mba nidareako ndra tie misy voka’e tamo o ndatio aza ty raha nataoko.

Noly tan’Alemaigne agne o rae aman-drenekò tamy iraho ni-17 taogne, le niarake nipetrake indraike zahay. Faie tsy nitamagne raho satria tsy te ho fehefehegne. Nisintake tan-tragno tao raho tamy iraho ni-18 taogne.

Nanjare ninekoneko raho satria hoe raha tsy nisy dika’e zay ty fiaignako. Nandineke ty fiaigna o ndatio naho ty raha atao o fikambanagne sambe karaza’eo areke raho. Tapa-kevetse raho tamy ty fara’e fa hitsoeke ty tane toy mba hagnente raha finorogne, amy i tontolo iaignagney mbe tsy simba bey io. Nieretseretse raho tie tena nimete tamako zay.

Nivily motò raho, le nandeha tan’Afrika agne. Faie tsy ela tafara izay le nisimba i motòy, le niheregne ta Eropa tagne raho mba hamboatse aze. Nandeha tamoron-driake ta Portigey agne raho tafara kede izay. Tapa-kevetse raho naho fa tagne fa handeha sambo indraike fa tsy hitingitse motò sasa.

Nifankatrea tamy ty tanora maromaro handeha sambo mbamy Oseana Atlantike agne raho. Nisy somondrara atao tihoe Laurie ty tamy iareo, sady nanjare valiko io naho fa tafara tatoy. Nandeha sambo mba Karaiba mbeo zahay, le nandriogne kede tany Porto Riko agne, sady niheregne ta Eropa agne. Nipay sambolay azo asiagne efetse hipetrahagne zahay tie tagne. Faie nirava i nofinofikoy, telo volagne avao tafara tatoy, satria nitokavegne ho maramila tamy ty tafike an-driake alemà raho.

Herentaogne naho telo volagne raho ro tao. Fa nivaly zahay amy i Laurie tie tamy izay, sady mbe sambe nieretseretse ty handeha sambo avao. Fa nahazo sambo kedekede zahay, tafara kede i nitokavagne ahy ho maramilay. Novà’ay tsikede ho sambolay areke reke. Nieretseretse ty hipetrake tao zahay, le hitsoeke indraike ty planeta fanjaka misy antikagne toy. Faie nifankatrea tamy ty Vavolombelo i Jehovah zahay, le nianatse Baiboly. Fa tsy nimaramila sasa raho tamy izay, fa mbe tsy tena nahavita i samboy.

TY NAGNOVÀ TY BAIBOLY TY FIAIGNAKO:

Tamy ty voaloha’e tsy nitreako tie ino ty fagnovàgne toko’e hataoko. Fa nisoratse zahay tamy izay, sady fa tsy nifoke sigara sasa raho. (Efesianina 5:5) Nieretseretse ka raho tie tsy misy maharaty ty mitsoeke ty tane toy mba hagnente ty raha finoron’Andrianagnahare.

Faie nila niova raho, naho ty maregne, sady ty toetseko ty tena nila novagne. Nagnambone tegna raho sady ze raha teako avao ty nataoko. Nagnasoa ty fahaiako naho ty raha nataoko avao raho. Tena tea tegna raho.

Namaky i toriteny i Jesosy tam-bohitse teoy raho tie indraike. (Matio toko faha-5-7) Gaga raho naho fa namaky aze. Nirehake ohatse ty Jesosy fa sambatse ze kerégne naho ze maran-drano. (Matio 5:6) Tsy azoko tie ino ty hahasambatse amy izay! Faie naho fa nianatse Baiboly elaela raho, le nanjare azoko fa kerégne naho maran-drano ara-pagnahy iaby tikagne, ty dika izay mipay an’Andrianagnahare. Faie tsy ho sambatse tikagne naho tsy magneke tie mipay aze, sady mikezake mipay aze. Hoe ty Jesosy: “Sambatse ze mahatsiaro fa mipay an’Andrianagnahare.”​—Matio 5:3.

Vaho nianatse Baiboly kedekede zahay, le nifindra ta Fransa agne, le naho fa avy eo ta Italy agne. Nahatrea Vavolombelo i Jehovah avao zahay ndra taia ndra taia ty nandena’ay. Tena nigaga raho satria nifankatea iareo sady niharo saigne. Nieke raho tie keleiagne raike o Vavolombelo i Jehovah magneran-taneo. (Jaona 13:34, 35) Natao badisa areke zahay amy i Laurie, le nanjare Vavolombelo i Jehovah.

Mbe nikezake nagnova ty toetseko avao raho tafara ty badisako. Nanapa-kevetse zahay roe tamy izay tie handeha sambo hagnorike ty moro ty riake Afrika agne, le handalo amy Oseana Atlantike agne, sady tsy hijanogne naho tsy a Etazonia agne. Zahay roe avao ty tagnate i sambo kedekedey ao, sady riake bey ty nagnodidigne anay. Nitsapako tamy izay tie kay tena tsy misy dika’e raho naho oharegne amy i Mpamorogney. Nanam-potoagne maro namakiagne Baiboly ka raho tambone sambo tey, satria tsy le misy raha atao fire ty tey. Tena nanohigne ty foko ty namaky ty tantara i Jesosy. Voririke reke sady mahay mandikoatse o ndatio, faie tena tsy nirehareha. Tsy tea tegna reke fa nagnomey voninahitse i Baba’e an-dagnitse agney.

Tsapako tie mila mitory i Fanjakàn’Andrianagnaharey heike raho, vaho izay manao ty raha hafa teako hatao

Naho fa nisaintsaigne ty modely nenga i Jesosy ka raho, le nahatsapa fa mila mitory i Fanjakàn’Andrianagnaharey heike raho, vaho izay manao ty raha hafa teako hatao. (Matio 6:33) Nanapa-kevetse ty hijanogne a Etazonia agne areke zahay, sady nifantoke tamy ty fanompoagne an’Andrianagnahare.

TY SOA NIRAMBESEKO:

Ninekoneko raho tie taloha naho fa nanapa-kevetse. Faie amy izao raho mahazo tari-dalagne tena fanjaka. (Isaia 48:17, 18) Amy izao ka vaho tena misy dika’e ty fiaignako, satria manompo an’Andrianagnahare raho sady magnampe ndaty hahafantatse aze.

Nanjare tena nifankatea zahay mirovaly satria nampihatse ty toro lala ty Baiboly. Fale ka zahay fa niterake anak’ampela soasoa, sady nanjare mahafantatse soa i Jehovah naho tea aze o ana’ay io.

Tsy tihoe lava mandeha soa avao manahake ty mandeha sambo ty fiaigna’ay. Faie nampea i Jehovah zahay, le tapa-kevetse fa tena tsy hivalike ama’e sady hatoky aze lognandro.​—Ohabolana 3:5, 6.