Neodpustiteľného hriechu sa človek dopustí, ak vykoná zlý skutok s postojom, ktorý Bohu bráni odpustiť mu. Ako môže taký postoj v človeku vzniknúť?

 Boh odpúšťa ľuďom, ktorí ľutujú svoje hriechy, žijú podľa jeho noriem a prejavujú vieru v Ježiša Krista. (Skutky 3:19, 20) Človek si však môže na hriešne konanie tak zvyknúť, že svoj postoj alebo správanie už nikdy nezmení. Biblia hovorí, že taký človek má „zlé srdce“ a že jeho srdce sa zatvrdilo „klamlivou mocou hriechu“. (Hebrejom 3:12, 13) Také srdce je podobné výrobku z hliny, ktorý sa po vypálení v peci už nedá znovu tvarovať. Ani zatvrdilé srdce sa už nedá zmeniť a taký človek bude vždy odporovať Bohu. (Izaiáš 45:9) Boh mu nebude môcť odpustiť, lebo na to nikdy nebude mať podklad. Taký človek teda spáchal neodpustiteľný hriech. (Hebrejom 10:26, 27)

 Neodpustiteľného hriechu sa dopustili napríklad niektorí židovskí náboženskí vodcovia za čias Ježiša Krista. Vedeli, že Ježiš robí zázraky vďaka moci Božieho svätého ducha, ale zlomyseľne tvrdili, že tú moc má od Satana Diabla. (Marek 3:22, 28–30)

Aké hriechy môžu byť odpustené

•  Urážanie Boha z nevedomosti. Apoštol Pavol bol kedysi rúhačom, čiže urážal Boha. Ale neskôr povedal: „Bolo mi preukázané milosrdenstvo, lebo som bol v nevedomosti a konal som z nedostatku viery.“ ​(1. Timotejovi 1:13)

•  Nevera. V Biblii čítame o ľuďoch, ktorí sa v istom čase dopúšťali cudzoložstva, teda manželskej nevery, ale potom zmenili svoje správanie a Boh im odpustil. (1. Korinťanom 6:9–11)

„Spáchal som neodpustiteľný hriech?“

 Ak ste z celého srdca znenávideli hriešne konanie, ktorého ste sa v minulosti dopúšťali, a úprimne túžite zmeniť sa, sú to spoľahlivé znaky toho, že ste sa neodpustiteľného hriechu nedopustili. Boh vám môže odpustiť aj opakované hriechy, ak sa vaše srdce nezatvrdilo v hriechu natrvalo, ale túžite sa vrátiť k Bohu. (Izaiáš 1:18)

 Niektorí ľudia sú presvedčení, že sa dopustili neodpustiteľného hriechu, lebo ich stále trápia výčitky svedomia. No Biblia nás učí, že svojim pocitom nemôžeme vždy veriť. (Jeremiáš 17:9) Boh nám nedal právo súdiť nikoho – ani seba. (Rimanom 14:4, 12) Môže nám odpustiť, aj keď nás naše srdce stále odsudzuje. (1. Jána 3:19, 20)

A čo Judáš Iškariotský – dopustil sa neodpustiteľného hriechu?

 Áno, dopustil. Chamtivosť doviedla tohto apoštola k tomu, že kradol peniaze, ktoré ľudia darovali na posvätný účel. (Ján 12:4–8) Keď si Judášovo srdce zvyklo na zlé konanie, zradil Ježiša za 30 strieborných mincí. Ježiš vedel, že Judáš svoj skutok nikdy úprimne neoľutuje, a nazval ho „synom zničenia“. (Ján 17:12) To znamená, že keď Judáš zomrel, bolo to trvalé zničenie, teda už nemá nádej na vzkriesenie. (Marek 14:21)

 Judáš svoj skutok úprimne neoľutoval. Zo svojho hriechu sa vyznal náboženským vodcom, ktorí ho naň naviedli, ale nie Bohu. (Matúš 27:3–5; 2. Korinťanom 7:10)