Biblia sa k tejto otázke konkrétne nevyjadruje, pretože sa nezameriava na vonkajšiu krásu, ale na vnútornú. Píše sa v nej: „Ozdobou nech je to, čo je skryté v srdci a je neporušiteľné, totiž tichý a pokojný duch.“ ​(1. Petra 3:3, 4, Slovenský ekumenický preklad) No zároveň neodsudzuje to, keď sa ženy maľujú alebo nosia šperky či iné ozdoby. Ako to vieme?

•   O ženách, ktoré poslúchali Boha, sa v Biblii píše, že sa krášlili. Rebeka, manželka Abrahámovho syna Izáka, mala zlatý krúžok v nose, nosila náramky a iné drahé šperky, ktoré dostala pred svadbou od svojho svokra. (1. Mojžišova 24:22, 30, 53) Podobne aj Ester podstúpila skrášľovacie procedúry, aby sa mohla uchádzať o miesto po boku kráľa Perzskej ríše. (Ester 2:7, 9, 12) K týmto procedúram patrilo aj používanie „prípravkov na pestovanie ženskej krásy“ a „líčidiel“. (Jeruzalemská Biblia; Evanjelický preklad)

•   V biblických prirovnaniach sa šperky používajú v pozitívnom zmysle. Napríklad človek, ktorý dá niekomu dobrú radu, je prirovnaný k „zlatej náušnici... pre počúvajúce ucho“. (Príslovia 25:12) Dokonca keď chcel Boh opísať, ako dobre sa staral o izraelský národ, prirovnal sa k ženíchovi, ktorý ozdobuje svoju nevestu náramkami, náhrdelníkmi a náušnicami, vďaka čomu sa tento národ stal „veľmi krásnym“. (Ezechiel 16:11–13, Jeruzalemská Biblia)

 Mylná predstava: To, že si zlá kráľovná Jezábel „namaľovala oči“, dokazuje, že je nesprávne sa maľovať. (2. Kráľov 9:30)

 Skutočnosť: Jezábel nebola odsúdená za to, že sa maľovala, ale za to, že sa venovala okultizmu a dopustila sa vraždy. (2. Kráľov 9:7, 22, 36, 37)