Podľa správy zapísanej v 1. Mojžišovej poslal faraón po hebrejského väzňa Jozefa, aby mu vyložil jeho znepokojujúce sny. Jozef bol vo väzení už niekoľko rokov, a hoci sa mal urýchlene dostaviť pred faraóna, predsa sa predtým oholil. (1. Mojžišova 39:20–23; 41:1, 14) Skutočnosť, že pisateľ biblickej správy uvádza tento zdanlivo nepodstatný detail, svedčí o tom, že dobre poznal egyptské zvyky.

V mnohých starovekých národoch bolo zvykom, že si muži nechávali narásť bradu, a patrili k nim aj Hebreji. Dielo Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature od McClintocka a Stronga uvádza: „Starovekí Egypťania boli jediným orientálnym národom, ktorý odmietal nosiť bradu.“

Holili si Egypťania iba bradu? Časopis Biblical Archaeology Review predkladá myšlienku, že niektoré egyptské obradné zvyky vyžadovali, aby sa muž, predstupujúci pred faraóna, upravil tak, ako keby šiel do chrámu. Ak to bolo naozaj tak, Jozef si musel oholiť bradu, vlasy i všetky chlpy na tele.

Nemuselo to tak byť. Pavol vo svojich inšpirovaných listoch niekedy dával do protikladu Grékov, čiže Helénov, so Židmi. To naznačuje, že výraz Grék používal na označenie všetkých národov okrem Židov. (Rimanom 1:16; 10:12) Jedným z dôvodov bol zjavne fakt, že v celej oblasti, v ktorej Pavol zvestoval, bol značne rozšírený grécky jazyk a kultúra.

Koho v starovekom svete považovali za Gréka? Napríklad Isokratés, aténsky rečník zo štvrtého storočia pred n. l., sa hrdo vyjadroval o tom, ako veľmi sa grécka kultúra rozšírila vo svete. Napísal, že vďaka tomu „sú Grékmi nazývaní tí, ktorým sa dostalo nášho vzdelania, a nie iba ľudia narodení v Grécku“. Je teda možné, že Timotejov otec, ktorý nebol Žid, ako aj iní ľudia, o ktorých sa Pavol zmieňoval ako o Grékoch, neboli rodení Gréci, len prebrali grécke zvyky a kultúru. Nemožno to však tvrdiť s istotou. (Skutky 16:1)