PRE Hebrejov v Zasľúbenej krajine sa svetský rok začínal orbou a sejbou na prelome dnešného septembra a októbra.

Lunárny rok mal 12 mesiacov, ktoré mali 29 alebo 30 dní, a bol kratší ako skutočný astronomický rok. Preto sa používali rôzne metódy, ako ich zosúladiť. Buď sa pridávali dni navyše, alebo sa v pravidelných intervaloch pridal ďalší mesiac, napríklad na začiatku roka. Vďaka tomu kalendár zodpovedal obdobiam, keď sa sialo a zberala sa úroda.

Ale v čase, keď žil Mojžiš, Boh povedal svojmu ľudu, že náboženský rok sa bude začínať na jar mesiacom abib, čiže nisanom. (2. Mojž. 12:2; 13:4) V tomto mesiaci sa konal sviatok spojený so žatvou jačmeňa. (2. Mojž. 23:15, 16)

„Pravidlo, podľa ktorého sa určovalo, či bude mesiac pridaný, alebo nie, bolo veľmi jednoduché,“ napísal učenec Emil Schürer vo svojej knihe The History of the Jewish People in the Age of Jesus Christ, (175 B.C.–A.D. 135) (Dejiny židovského ľudu v čase Ježiša Krista [175 pred n. l. – 135 n. l.]). „Sviatok Pesach, ktorý sa mal sláviť pri splne v mesiaci nisan (14. nisana), musel vždy pripadnúť na obdobie po jarnej rovnodennosti… Ale akonáhle sa koncom roka pozorovalo, že Pesach by pripadol na čas pred jarnou rovnodennosťou, bol vložený jeden [13.] mesiac pred nisan.“

Jehovovi svedkovia berú toto pravidlo do úvahy, keď určujú dátum Pamätnej slávnosti. Táto slávnosť sa koná na jar v deň, ktorý zodpovedá 14. nisanu hebrejského kalendára. Zbory na celom svete sú o tomto dátume vopred informované. *

Ale ako Hebreji vedeli, kedy sa jeden mesiac končí a druhý začína? Dnes sa nám stačí pozrieť do kalendára alebo do mobilu. Ale v biblických časoch to nebolo také jednoduché.

V čase, keď žil Noe, sa mesiac považoval za obdobie, ktoré má 30 dní. (1. Mojž. 7:11, 24; 8:3, 4) Neskôr Hebreji nemali pevne stanovenú dĺžku mesiaca na 30 dní. Mesiac sa pre nich začínal vtedy, keď sa na oblohe objavil kosák nového mesiaca. Teda mesiac mal buď 29, alebo 30 dní.

Zdá sa, že od 11. storočia pred n. l. sa začiatok ďalšieho mesiaca vypočítaval vopred. Vidno to z rozhovoru medzi Dávidom a Jonatánom, ktorí povedali: „Zajtra je novmesiac.“ (1. Sam. 20:5, 18) Ako mohol bežný Izraelita zistiť, kedy sa začína nový mesiac? Niečo sa o tom dozvedáme z Mišny, zbierky židovských tradícií a ústneho zákona. Vyplýva z nej, že po návrate Židov z vyhnanstva v Babylone to určoval Sanhedrin (židovský najvyšší súd). Jeho členovia sa zišli sedemkrát za rok, vždy 30. deň v mesiaci skoro ráno, aby určili začiatok nového mesiaca. Na základe čoho?

Na vyvýšených miestach okolo Jeruzalema boli rozostavení muži, ktorí pozorovali, kedy sa na nočnej oblohe objaví kosáčik nového mesiaca. Okamžite o tom informovali Sanhedrin. Keď jeho členovia usúdili, že na to majú dostatok dôkazov, vyhlásili začiatok nového mesiaca. Ale čo keď bolo zamračené alebo bola hmla, takže mesiac nebolo vidno? V tom prípade bola dĺžka prebiehajúceho mesiaca stanovená na 30 dní a na druhý deň sa mohol začať nový mesiac.

 V Mišne sa vysvetľuje, že rozhodnutie Sanhedrinu bolo potom oznámené pomocou signálneho ohňa na Olivovom vrchu, ktorý je blízko Jeruzalema. A na ďalších vyvýšených miestach po celom Izraeli boli zapálené ohne, aby sa táto správa šírila. Neskôr túto správu oznamovali poslovia. Tak sa o začiatku nového mesiaca dozvedeli Židia v Jeruzaleme, v celom Izraeli aj na iných miestach. Vďaka tomu mohli všetci sláviť sviatky v rovnakom čase.

Viac informácií o hebrejských mesiacoch, sviatkoch a ročných obdobiach nájdeš v tabuľke.