Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Alisa

Ochotne sa ponúkli — Turecko

Ochotne sa ponúkli — Turecko

RANÍ kresťania vynakladali veľké úsilie, aby sa s „dobrým posolstvom o kráľovstve“ dostali k čo najväčšiemu počtu ľudí. (Mat. 24:14) Niektorí pre to dokonca cestovali do iných krajín. Napríklad apoštol Pavol šiel zvestovať na územie dnešného Turecka. Počas svojich misionárskych ciest tam horlivo oznamoval dobré posolstvo. * Asi o 2 000 rokov neskôr, v roku 2014, bola na Turecko opäť obrátená pozornosť, pretože tu bratia zorganizovali mimoriadnu zvestovateľskú kampaň. S akým cieľom? A kto sa do nej zapojil?

„ČO SA TO DEJE?“

V Turecku je vyše 2 800 zvestovateľov, pričom tam žije asi 80 miliónov ľudí. To znamená, že na jedného zvestovateľa pripadá skoro 28 000 obyvateľov. Je pochopiteľné, že miestnym zvestovateľom sa podarilo vydať svedectvo len pomerne málo ľuďom. Cieľom mimoriadnej kampane bolo v krátkom čase hovoriť s čo najväčším počtom ľudí. Do Turecka pricestovalo zo zahraničia asi 550 zvestovateľov, ktorí vedia po turecky, aby sa zapojili do kampane spolu s miestnymi bratmi a sestrami. Aké výsledky to prinieslo?

Veľa ľudí sa dozvedelo o dobrom posolstve. Bratia z jedného zboru v Istanbule napísali: „Keď nás ľudia videli, pýtali sa: ‚Máte mimoriadny zjazd? Jehovovi svedkovia sú na každom kroku!‘“ A z jedného zboru v meste Izmir prišla správa: „Muž, ktorý pracuje na stanovišti taxíkov, podišiel k jednému miestnemu zborovému staršiemu a opýtal sa ho: ‚Čo sa to deje? Nejako ste sa rozbehli!‘“ Ľudia si teda zvestovateľskú kampaň všimli.

Steffen

Zahraniční zvestovatelia boli zo služby nadšení. Steffen, ktorý je z Dánska, povedal: „Každý deň som vydával svedectvo ľuďom, ktorí nikdy predtým nepočuli o Jehovovi. Tešil som sa, že im môžem oznámiť Jehovovo meno.“ Jean-David Francúzska napísal: „Len na jednej ulici sme zvestovali niekoľko hodín. Bolo to úžasné. Väčšina ľudí nikdy nepočula o Jehovových svedkoch. Takmer pri každých dverách sme viedli rozhovor, ukazovali videá a zanechali literatúru.“

Jean-David (v strede)

Tých 550 zvestovateľov zanechalo ľuďom približne 60 000 publikácií, a to len za dva týždne! Vďaka tejto kampani sa veľa ľudí dozvedelo o dobrom posolstve.

Vzrástlo nadšenie pre službu. Miestnych bratov a sestry veľmi povzbudilo, keď videli horlivosť zvestovateľov zo zahraničia. Mnohí začali premýšľať o službe celým časom. Počet pravidelných priekopníkov v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov vzrástol o 24 percent.

Şirin

Zahraniční zvestovatelia sa vyjadrili, ako táto kampaň ovplyvnila ich službu po návrate domov. Şirin Nemecka napísala: „Bratia v Turecku vydávajú svedectvo pri neformálnych príležitostiach úplne prirodzene. Pre mňa to bolo vždy ťažké, pretože som veľmi plachá. Vďaka mimoriadnej kampani, príkladu miestnych bratov a sestier a vďaka tomu, že som sa veľa modlila, som svoje obavy nakoniec prekonala. Dokázala som vydať svedectvo a dať letáky dokonca aj v metre! Teraz už nie som taká nesmelá.“

Johannes

Johannes Nemecka hovorí: „Počas kampane som sa zlepšil v službe. Bratia a sestry v Turecku sa snažia hovoriť o pravde s čo najviac ľuďmi. Využívajú na to každú príležitosť. Rozhodol som sa, že v Nemecku budem robiť to isté. Teraz sa mi darí osloviť v službe viac ľudí než predtým.“

Zeynep

Zeynep Francúzska povedala: „Kampaň mala na moju službu veľký vplyv. Som teraz odvážnejšia a viac sa spolieham na Jehovu.“

Zvestovatelia si medzi sebou vytvorili blízke vzťahy. Láska a jednota medzi bratmi a sestrami z rôznych krajín na všetkých veľmi zapôsobila. „Bratia boli k nám veľmi pohostinní,“ povedal Jean-David. „Prijali nás ako priateľov a brali nás ako svoju rodinu. Bývali sme u nich doma. Vedel som, že sme súčasťou medzinárodného bratstva. Často som o tom čítal v našej literatúre. Ale teraz som to zažil na vlastnej koži. Ešte viac si cením, že patrím do Jehovovho ľudu, a ďakujem Bohu za túto úžasnú česť.“

Claire (v strede)

Claire Francúzska sa vyjadrila: „Boli sme ako jedna rodina, hoci sme z rôznych kútov sveta — z Dánska, Francúzska, Nemecka či Turecka. Bolo to, akoby Boh veľkou špongiou zmazal všetky hranice.“

Stéphanie (v strede)

Stéphanie Francúzska dodáva: „Počas kampane sme si lepšie uvedomili, že to, čo nás spája, nie je kultúra ani jazyk, ale naša láska k Jehovovi.“

KAMPAŇOU SA TO NESKONČILO

Veľa bratov a sestier, ktorí pricestovali do Turecka, aby podporili kampaň, začalo premýšľať nad tým, že sa tam presťahujú. Videli, že v krajine sa musí vykonať ešte množstvo práce. Už viacerí sa tam presťahovali. Tureckí bratia a sestry sú im za to veľmi vďační.

Napríklad v jednej odľahlej oblasti je malá, 25-členná skupina zvestovateľov. Dlho tam slúžil iba jeden starší. Miestni bratia a sestry sa preto veľmi potešili, keď sa tam v roku 2015 presťahovalo šesť zvestovateľov z Nemecka a Holandska.

SLUŽBA TAM, KDE JE MÁLO ZVESTOVATEĽOV

Ako sa v Turecku žije zvestovateľom, ktorí tam už nejaký čas slúžia? Je pravda, že to nemajú vždy jednoduché, ale obetavý spôsob života im prináša veľké uspokojenie. Pozrime sa na vyjadrenia niektorých z nich.

Federico

„Nemám veľa hmotných vecí a vďaka tomu sa cítim slobodný a môžem sa viac zamerať na to najdôležitejšie,“ hovorí Federico, ktorý má niečo po 40, je ženatý a pochádza zo Španielska. Odporučil by takúto službu iným? „Rozhodne!“ hovorí. „Keď sa presťahujete do zahraničia, aby ste ľuďom pomáhali spoznať Jehovu, v podstate svoj život zverujete do jeho rúk. Tak viac než kedykoľvek predtým pocítite, ako veľmi sa o vás stará.“

Rudy

Rudy Holandska, ktorý má takmer 60 rokov a je ženatý, hovorí: „Sme veľmi radi, že môžeme slúžiť takpovediac v prvej línii a hovoriť o biblickej pravde mnohým ľuďom, ktorí o nej nikdy predtým nepočuli. Keď vidíme, s akou radosťou prijímajú pravdu, veľmi sa z toho tešíme.“

Sascha

Sascha, ženatý brat z Nemecka, ktorý má niečo po 40, povedal: „V službe vždy stretnem ľudí, ktorí o pravde počujú po prvý raz. Mám veľkú radosť, že môžem prispieť k tomu, aby spoznali Jehovu.“

Acuko

Acuko, vydatá sestra z Japonska, ktorá má okolo 35 rokov, sa vyjadrila: „Vždy som si priala, aby Armagedon prišiel čo najskôr. Ale teraz, keď som sa presťahovala do Turecka, ďakujem Jehovovi, že je taký trpezlivý. Čím lepšie rozumiem, ako to Jehova všetko riadi, tým bližší vzťah k nemu chcem mať.“

Alisa Ruska, ktorá má niečo po 30, hovorí: „Vďaka tomu, že slúžim na mieste, kde je málo zvestovateľov, som okúsila, aký je Jehova dobrý.“ (Žalm 34:8) A dodáva: „Je nielen mojím Otcom, ale aj blízkym Priateľom, ktorého lepšie spoznávam v situáciách, ktoré som nikdy predtým nezažila. Mám množstvo krásnych zážitkov a cítim, že Jehova ma bohato odmeňuje!“

„POZRITE SA NA POLIA“

Počas mimoriadnej kampane v Turecku sa dobré posolstvo dostalo k veľkému počtu ľudí. Ale stále je tam veľmi veľa ľudí, ktorí o Jehovovi nikdy nepočuli. Bratia a sestry, ktorí sa presťahovali do Turecka, sa v službe stretávajú s takýmito ľuďmi každý deň. Chcel by si aj ty slúžiť v takomto obvode? Ježiš povedal: „Pozdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sa belejú k žatve.“ (Ján 4:35) Mohol by si slúžiť tam, kde sa polia „belejú k žatve“? Ak áno, už teraz začni robiť praktické kroky, aby si dosiahol svoj cieľ. Buď si istý, že keď sa rozhodneš venovať viac času službe a prinášať dobré posolstvo až do „najvzdialenejšej časti zeme“, Jehova ťa bohato odmení! (Sk. 1:8)