Narodil som sa v meste Mulhouse na severovýchode Francúzska. Vyrastal som na okraji mesta v robotníckej štvrti, ktorá bola povestná násilím. Moje spomienky na detstvo sú plné násilných sporov medzi rodinami v našom okolí. V našej rodine muži pohŕdali ženami a málokedy sa zaujímali o ich názory. Učili ma, že žena patrí do kuchyne a má sa starať o muža a o deti.

Nemal som ľahké detstvo. Otec zomrel na následky alkoholizmu. Mal som vtedy iba 10 rokov. O päť rokov jeden z mojich bratov spáchal samovraždu. V tom istom roku som videl, ako došlo v našej rodine počas hádky k vražde. Veľmi to mnou otriaslo. Členovia rodiny ma naučili narábať s nožmi a strelnými zbraňami a biť sa, keď si to situácia vyžadovala. Bol som nevyrovnaný mladík, dal som sa tetovať a začal som piť.

Skôr ako som mal 16 rokov, vypil som denne asi 10 až 15 fliaš piva. Netrvalo dlho a začal som aj drogovať. Predával som staré železo a kradol som, aby som mal peniaze na svoje neresti. Kým som dovŕšil 17 rokov, bol som niekoľkokrát vo väzbe. Celkovo som bol 18-krát odsúdený za krádež a násilie.

Keď som mal niečo po dvadsiatke, bolo to so mnou čoraz horšie. Denne som vyfajčil aj 20 cigariet marihuany, bral som heroín a ďalšie nelegálne látky. Niekoľkokrát som sa takmer predávkoval. Stal som sa drogovým dílerom, a tak som mal stále pri sebe nože a zbrane. Raz som chcel zastreliť jedného muža, ale našťastie sa guľka odrazila od pracky na jeho opasku. Keď som mal 24 rokov, zomrela mi mama. Stal som sa ešte zúrivejším. Keď ma ľudia zbadali na ulici, prešli na druhú stranu, lebo sa ma báli. Často som sa zapájal do bitiek, a tak som víkendy trávil na policajnej stanici alebo v nemocnici, kde mi zašívali rany.

Keď som mal 28 rokov, oženil som sa. Ako by ste možno aj čakali, svoju manželku som si nevážil. Ponižoval som ju a dokonca som ju bil. S manželkou sme nerobili nič spoločne. Myslel som si, že stačí, keď ju zahrniem kradnutými šperkmi. Potom sa stalo niečo nečakané. Manželka začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Hneď po prvom štúdiu prestala fajčiť, odmietala odo mňa prijať kradnuté peniaze a vrátila mi všetky šperky. Rozzúrilo  ma to. Začal som jej brániť v štúdiu Biblie a dokonca som jej do tváre vyfukoval cigaretový dym. Okrem toho som ju zosmiešňoval pred susedmi.

Raz v noci, keď som bol veľmi opitý, som v byte spôsobil požiar. Manželke sa podarilo zachrániť z plameňov mňa aj našu päťročnú dcérku. Keď som vytriezvel, prepadli ma pocity viny. Hlboko vnútri som cítil, že Boh mi nikdy neodpustí. Spomenul som si, že raz kňaz povedal, že zlí ľudia pôjdu do pekla. Dokonca aj môj psychiater sa vyjadril: „Vám už nič nepomôže. Ste nenapraviteľný.“

Po tom požiari sme sa nasťahovali k svokrovcom. Keď potom Jehovovi svedkovia prišli za manželkou, spýtal som sa ich: „Je možné, aby mi Boh odpustil všetky hriechy?“ Z Biblie mi prečítali 1. Korinťanom 6:9–11, kde sa uvádza, aké správanie Boh zavrhuje. No táto pasáž obsahuje aj slová: „A predsa niektorí z vás boli takými.“ To ma uistilo, že je možné sa zmeniť. Potom mi svedkovia ukázali text z 1. Jána 4:8 a uistili ma, že Boh ma miluje. Povzbudilo ma to, a tak som ich požiadal, aby so mnou dvakrát týždenne študovali Bibliu. Začal som tiež navštevovať ich kresťanské zhromaždenia. Neustále som sa modlil k Jehovovi.

Neprešiel ani mesiac a rozhodol som sa, že prestanem brať drogy a piť alkohol. Ale čoskoro som mal pocit, akoby sa v mojom tele rozpútala vojna. Mal som hrozné nočné mory, bolesti hlavy, kŕče a ďalšie abstinenčné príznaky. No zároveň som cítil, ako ma Jehova drží za ruku a dáva mi silu. Cítil som sa ako apoštol Pavol, ktorý o pomoci od Boha napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ ​(Filipanom 4:13) O nejaký čas som prestal aj fajčiť. (2. Korinťanom 7:1)

Pomocou rád z Biblie som si dal do poriadku život a zlepšili sa nám vzťahy v rodine. Zmenilo sa aj moje správanie k manželke. Bol som k nej úctivejší a začal som používať slová prosím a ďakujem. Stal som sa ozajstným otcom našej dcére. Po roku štúdia Biblie som nasledoval príklad manželky, oddal som svoj život Jehovovi a dal som sa pokrstiť.

Som presvedčený, že zásady z Biblie mi zachránili život. Aj členovia mojej rodiny, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, pripúšťajú, že by som sa pravdepodobne predávkoval drogami alebo by ma niekto zabil.

Môj rodinný život sa zmenil k lepšiemu, keď som vďaka biblickému učeniu pochopil, aké povinnosti mám ako manžel a otec. (Efezanom 5:25; 6:4) Odvtedy robíme veci spoločne ako rodina. Už si nemyslím, že žena patrí len do kuchyne, ale som rád, že ju môžem podporovať v jej rozhodnutí venovať sa vo zvýšenej miere zvestovateľskej činnosti. Ona sa teší z toho, že ma môže podporovať, aby som si dokázal plniť úlohy, ktoré mám ako zborový starší.

Láska a milosrdenstvo, ktoré mi Boh preukázal, veľmi ovplyvnili môj život. Túžim hovoriť o Jehovových vlastnostiach ľuďom, ktorých svet považuje za beznádejné prípady, tak ako kedysi mňa. Presvedčil som sa, že Biblia môže pomôcť komukoľvek očistiť si život a nájsť v ňom zmysel. Biblia mi pomohla naučiť sa nielen milovať a vážiť si všetkých ľudí, či už ide o mužov, alebo o ženy, ale aj vážiť si sám seba.