Práve ste sa pohádali so svojím manželským partnerom. Hovoríte si: „Ja som tú hádku nezačal, a preto sa nemusím ospravedlňovať.“

Snažíte sa záležitosť hodiť za hlavu, ale napätie medzi vami pretrváva. Zvažujete, či by ste sa predsa len nemali ospravedlniť, ale povedať prepáč je, zdá sa, nad vaše sily.

Pýcha. „Niekedy je pre mňa ťažké povedať prepáč, lebo mi v tom bráni moje ego,“ priznáva Charles. * Pýcha môže spôsobiť, že vám je nepríjemné priznať si svoj podiel viny.

Postoj. Možno máte pocit, že ospravedlnenie je namieste, len ak ste za problém zodpovedný vy. Jill povedala: „Keď je jednoznačné, že za problém môžem ja, potom je pre mňa ľahké ospravedlniť sa. Ale ak sme obaja povedali nepekné veci, vtedy je to ťažké. Hovorím si: Prečo by som sa mala ospravedlniť ja, keď sme obaja urobili chybu?“

Ešte ťažšie to je vtedy, keď máte pocit, že za problém je v plnej miere zodpovedný váš partner. Joseph hovorí: „Keď som úprimne presvedčený, že som neurobil nič zlé, tým, že sa neospravedlním dávam najavo, že som v tom nevinne.“

Výchova. Možno ste vyrastali v rodine, v ktorej ste slovíčko „prepáč“ počuli len veľmi zriedka. Keďže ste si v detstve neosvojili zvyk priznať si chybu, teraz v dospelosti je pre vás náročné úprimne sa ospravedlniť.

Myslite na svojho partnera. Spomeňte si, ako príjemne ste sa cítili, keď sa vám niekto ospravedlnil. Nechceli by ste, aby sa váš partner cítil podobne? Aj keď ste presvedčený, že ste neurobili chybu, môžete vyjadriť ľútosť nad bolesťou, ktorú cíti váš partner, a ospravedlniť sa za neúmyselné následky vášho konania. Ospravedlnenie pomôže vášmu manželskému partnerovi zahojiť citové rany. (Biblická zásada: Lukáš 6:31)

Myslite na svoje manželstvo. Nepozerajte sa na ospravedlnenie ako na osobnú prehru, ale skôr ako na výhru vášho manželstva. Veď ako sa píše v Biblii, urazený človek „je nedostupnejší než opevnené mesto“. (Príslovia 18:19, Ekumenický preklad) Ak jeden z partnerov prechováva obranný postoj, obnoviť pokoj v manželskom vzťahu je mimoriadne ťažké. No ak sa ospravedlníte, predídete tomu, aby sa z urážky stal múr. Ukážete, že manželstvo je pre vás dôležitejšie ako vlastné pocity. (Biblická zásada: Filipanom 2:3)

Nečakajte s ospravedlnením. Je pravda, že nie je ľahké ospravedlniť sa, ak máte pocit, že to nie je len vaša vina. No chyby vášho partnera neospravedlňujú vaše zlé konanie. Preto nečakajte s ospravedlnením v domnení, že zranené city zahojí čas. To, že sa ospravedlníte, môže podnietiť vášho partnera, aby sa ospravedlnil tiež. Čím častejšie to budete robiť, tým to bude ľahšie. (Biblická zásada: Matúš 5:25)

Ospravedlnenie musí byť úprimné. Ospravedlniť sa za zlé konanie nie je to isté ako ospravedlňovať ho. A povedať, navyše s nádychom sarkazmu: „Je mi ľúto, že to berieš takto osobne,“ už vôbec nie je ospravedlnením! Prijmite zodpovednosť za svoje konanie a vyjadrite úprimnú ľútosť, že sa váš partner cíti zranený, či už sú jeho pocity opodstatnené, alebo nie.

Nezatvárajte oči pred realitou. Pokorne si priznajte, že robíte chyby. Veď kto ich nerobí? Aj keď máte pocit, že tentoraz to nebola vaša vina, uznajte, že váš pohľad na to, čo sa stalo, nemusí byť úplne objektívny. V Biblii sa píše: „Kto prvý rieši svoj spor, zdá sa spravodlivý, kým nepríde jeho blížny a nepreverí ho.“ ​(Príslovia 18:17, Ekumenický preklad) Ak budete mať realistický pohľad na seba a vlastné nedostatky, budete ochotnejší ospravedlniť sa.