Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Z TITULNEJ STRANY | CHCETE BYŤ ZDRAVŠÍ? — 5 RÁD, AKO NA TO

Chcete byť zdravší?

Chcete byť zdravší?

NIKTO nechce byť chorý. Choroby sú prinajmenšom nepríjemné a prinášajú nechcené výdavky. Keď ste chorý, nielenže sa cítite zle, ale nemôžete ísť ani do práce či do školy, zarábať na živobytie či postarať sa o rodinu. Možno dokonca potrebujete, aby sa niekto staral o vás, nehovoriac o tom, že lieky a liečba sú často drahé.

Hovorí sa, že prevencia je lepšia ako liečba. Hoci niektorým ochoreniam sa nedá predísť, iným sa môžete vyhnúť alebo oddialiť ich nástup. Pouvažujme o piatich oblastiach, ktoré prispievajú k lepšiemu zdraviu.

1. HYGIENICKÉ NÁVYKY

Ako uviedla Mayova klinika: „Umývanie rúk je najlepší spôsob, ako neochorieť a predchádzať šíreniu chorôb.” Jeden z najľahších spôsobov, ako dostať nádchu či chrípku, je pretrieť si nos alebo oči rukami, ktoré prišli do kontaktu s nákazou. Dobré hygienické návyky pomáhajú predchádzať aj vážnejším ochoreniam, napríklad zápalu pľúc či hnačkovým ochoreniam, ktoré každoročne pripravia o život viac ako dva milióny detí do päť rokov. Obyčajným umývaním rúk je možné minimalizovať dokonca aj šírenie obávanej eboly.

V niektorých prípadoch je umývanie rúk mimoriadne dôležité, ak chcete chrániť svoje zdravie a zdravie druhých. Vždy si umyte ruky...

  • po použití toalety,

  • po prebaľovaní dieťaťa alebo keď ste boli s dieťaťom na toalete,

  • pred ošetrením rán a po ňom,

  • pred kontaktom s chorou osobou a po ňom,

  • pred prípravou, servírovaním a konzumáciou jedla,

  • po kýchnutí, po odkašľaní a po vyfúkaní nosa,

  • po kontakte so zvieratami alebo ich výkalmi,

  • po narábaní s odpadkami.

Neberte na ľahkú váhu ani to, ako si ruky umývate. Z prieskumov vyplýva, že veľká časť ľudí, ktorí používajú verejné toalety, si buď vôbec neumýva ruky, alebo si ich neumýva správne. Ako si teda správne umývať ruky?

  • Namočte si ruky v čistej tečúcej vode a naneste na ne mydlo.

  • Trením rúk vytvorte penu a pri umývaní nezabudnite na palce, priestor medzi prstami, chrbát rúk a nechty.

  • Ruky si trite aspoň 20 sekúnd.

  • Opláchnite si ruky v čistej tečúcej vode.

  • Osušte ich čistým uterákom alebo papierovou utierkou.

Tento jednoduchý postup môže zabrániť vzniku ochorenia a zachrániť život.

2. BEZPEČNÝ ZDROJ VODY

V niektorých krajinách nie je samozrejmosťou, že rodiny majú zabezpečenú pitnú vodu. No prístup k čistej pitnej vode môže byť problémom aj v krajinách, kde je hlavný zdroj pitnej vody bezpečný. Taká situácia môže nastať napríklad po záplavách, búrkach alebo vtedy, keď je poškodené vodovodné potrubie. Ak voda nepochádza z bezpečného zdroja, prípadne je nesprávne skladovaná, môžu sa v nej množiť parazity alebo zárodky cholery či nebezpečných hnačkových ochorení, týfusu, hepatitídy a podobne. Odhaduje sa, že zdravotne nevyhovujúca voda je príčinou toho, že hnačkovými ochoreniami sa ročne nakazí asi 1,7 miliardy ľudí.

Mnohým ochoreniam sa môžete vyhnúť alebo oddialiť ich nástup

Príčinou cholery je najčastejšie voda alebo jedlo, ktoré prišli do kontaktu s výkalmi nakazených ľudí. Čo môžete robiť, aby ste sa chránili pred cholerou a podobnými nákazami, a to aj v prípade prírodnej katastrofy?

  • Dajte si záležať, aby voda, ktorú pijete, ako aj voda, ktorú používate na umývanie zubov, výrobu ľadu, umývanie potravín či riadov a na varenie, pochádzala z bezpečného zdroja. Použite napríklad vodu z verejného vodovodu, ktorá bola adekvátne ošetrená, alebo balenú vodu od dôveryhodnej firmy.

  • Ak máte podozrenie, že vaša voda z vodovodu nie je zdravotne vyhovujúca, pred použitím ju prevarte alebo ju ošetrite vhodným chemickým prostriedkom.

  • Pri použití chemických látok na úpravu vody, ako sú tablety na čistenie vody, sa dôsledne riaďte návodom na použitie.

  • Ak je to možné, používajte kvalitné filtre na vodu.

  • Ak nemáte žiadny špeciálny prostriedok na čistenie vody, pridajte do jedného litra vody dve kvapky dezinfekčného prostriedku na báze chlóru, zamiešajte a nechajte ju pol hodiny postáť.

  • Vždy uchovávajte ošetrenú vodu v uzavretých nádobách, aby ste zabránili opätovnej kontaminácii.

  • Dbajte na to, aby každá nádoba či náčinie, ktoré do uskladnenej vody ponoríte, napríklad naberačka, boli čisté.

  • Nedotýkajte sa nádoby, v ktorej skladujete vodu, znečistenými rukami a neponárajte prsty do vody na pitie.

3. ZDRAVÁ STRAVA

Nie je možné mať dobré zdravie bez zdravej a vyváženej stravy. Možno budete musieť prehodnotiť, koľko soli, tukov a cukru skonzumujete, a tiež by ste si mali dávať pozor na veľkosť porcie. Zaraďte do svojho jedálnička ovocie a zeleninu a dbajte na pestrosť stravy. Pri nákupe chleba, pečiva a cestovín si pozrite ich zloženie a zameriavajte sa na celozrnné potraviny — sú výživnejšie a obsahujú viac vlákniny než výrobky z bielej múky. To isté platí aj o celozrnnej ryži. Keďže telo potrebuje aj bielkoviny, snažte sa mať párkrát do týždňa na tanieri rybu a jedzte malé porcie chudého mäsa a hydiny. V niektorých krajinách je možné kúpiť aj potraviny rastlinného pôvodu, ktoré sú bohaté na bielkoviny.

Ak konzumujete priveľa cukrov a stužených tukov, je veľmi pravdepodobné, že budete trpieť nadváhou. Preto namiesto sladených nápojov pite radšej vodu. Jedzte viac ovocia a menej dezertov. Obmedzte príjem tukov v takých potravinách, ako sú saláma, párky, klobásy, mäso, maslo, zákusky, tučné syry a sušienky. Na varenie používajte namiesto stužených tukov zdravšie oleje.

Priveľa soli v strave môže pre obsah sodíka nezdravo zvyšovať váš tlak. Ak máte problém s vysokým tlakom, pozorne čítajte informácie na obale potravín. Na dochutenie pokrmov používajte radšej bylinky a koreniny než soľ.

Rovnako podstatné ako kvalita potravín je aj množstvo potravy, ktoré zjeme. Nie je zdravé prejedať sa, preto prestaňte jesť, keď už nepociťujete hlad.

Ďalším nebezpečenstvom súvisiacim s potravinami je otrava z jedla. V podstate akoukoľvek potravinou sa môžete priotráviť, ak nebola vhodne pripravená alebo uskladnená. Napríklad v Spojených štátoch sa každoročne priotrávi jedlom každý šiesty človek. Väčšina sa zotaví bez trvalých následkov, no niektorí na následky otravy zomrú. Čo môžete urobiť, aby ste predišli otrave z jedla?

  • Pôda, v ktorej sa pestuje zelenina, môže byť hnojená maštaľným hnojom, preto je dôležité zeleninu pred prípravou dôkladne umyť.

  • Pred prípravou jednotlivých častí jedla si umyte ruky a horúcou vodou so saponátom umyte dosku na krájanie, kuchynské náčinie, nádoby a pracovnú dosku.

  • Nikdy neklaďte potraviny na plochy, ktoré prišli predtým do kontaktu so surovými vajcami, hydinou, mäsom alebo rybami, kým nie sú umyté. Na potraviny by sa mohli preniesť choroboplodné zárodky.

  • Keď pripravujete jedlo, zahrejte ho na správnu teplotu. Všetko jedlo podliehajúce skaze, ktoré nebudete hneď konzumovať, dajte čo najskôr do chladničky.

  • Vyhoďte potraviny, ktoré sa rýchlo kazia, ak boli viac než dve hodiny vystavené izbovej teplote, alebo viac než hodinu teplote vyše 32 °C.

4. FYZICKÁ AKTIVITA

Každý človek bez ohľadu na vek potrebuje pravidelný pohyb, aby sa udržiaval v dobrej kondícii. Veľa ľudí dnes nemá dostatok pohybu. Ako vám prospeje fyzická aktivita?

  • Budete mať lepší spánok.

  • Budete pohyblivejší.

  • Spevnejú vám kosti a svaly.

  • Budete mať zdravú hmotnosť.

  • Znížite riziko vzniku depresie.

  • Znížite riziko predčasnej smrti.

Aké zdravotné problémy sú spojené s nedostatkom telesnej aktivity?

  • srdcovocievne ochorenia

  • cukrovka 2. typu

  • vysoký krvný tlak

  • vysoká hladina cholesterolu

  • srdcová a mozgová porážka

To, aká fyzická aktivita je pre vás vhodná, závisí od vášho veku a zdravotného stavu. Preto je rozumné poradiť sa s lekárom skôr, než sa pustíte do novej formy cvičenia. Viaceré zdroje odporúčajú, aby sa deti a dospievajúci venovali stredne intenzívnej fyzickej aktivite aspoň 60 minút denne. Dospelí by sa mali venovať mierne intenzívnej forme pohybu 150 minút alebo intenzívnej forme 75 minút týždenne.

Vyberte si činnosť, ktorá vás bude baviť, napríklad basketbal, tenis, futbal, rýchlu chôdzu, bicyklovanie, záhradkárčenie, rúbanie dreva, plávanie, kanoistiku, beh a podobne. Podľa čoho zistíte, či je činnosť mierna alebo intenzívna? Vo všeobecnosti platí, že mierne intenzívna forma cvičenia je taká, pri ktorej sa spotíte, a intenzívna forma cvičenia taká, pri ktorej sa vám už aj ťažko rozpráva.

5. DOSTATOK SPÁNKU

Množstvo spánku, ktoré človek potrebuje, je individuálne. Napríklad väčšina novorodencov spí 16 až 18 hodín denne, batoľa už len 14 hodín a deti v predškolskom veku asi 11 až 12 hodín. Školopovinné deti potrebujú aspoň 10 hodín spánku, dospievajúci asi 9 až 10 hodín a dospelým stačí približne 7 alebo 8 hodín spánku.

Nedostatok spánku netreba brať na ľahkú váhu. Podľa odborníkov je dostatok spánku dôležitý z viacerých dôvodov:

  • Prispieva k rastu a správnemu vývinu detí a mládeže.

  • Pomáha pri učení a pamätaní si informácií.

  • Udržiava správnu hladinu hormónov, ktoré majú vplyv na metabolizmus a hmotnosť.

  • Prospieva srdcu a cievam.

  • Slúži ako prevencia ochorení.

Nedostatok spánku sa spája s obezitou, depresiou, srdcovocievnymi chorobami, cukrovkou a smrteľnými nehodami. Preto by ste si určite mali dopriať dostatok spánku.

Čo môžete robiť, ak máte problém so spánkom?

  • Snažte sa ísť spať a vstávať každý deň v rovnakom čase.

  • Miestnosť, v ktorej spíte, by mala byť tichá a tmavá a nemalo by v nej byť ani príliš teplo, ani chladno.

  • Nepozerajte v posteli televíziu ani sa nevenujte elektronickým zariadeniam.

  • Zadovážte si čo najpohodlnejšiu posteľ.

  • Pred spaním nejedzte ťažké jedlá, nepite kávu ani alkohol.

  • Ak aj po uplatnení týchto rád stále trpíte nespavosťou alebo inou poruchou spánku — napríklad nadmernou spavosťou alebo lapaním po dychu počas spánku —, radšej sa obráťte na lekára.