Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prírodné antibiotiká — čerstvý vzduch a slnko

Prírodné antibiotiká — čerstvý vzduch a slnko

KEĎ v polovici 20. storočia vedci objavili syntetické antibiotiká, lekári dúfali, že tieto nové liečivá úplne odstránia niektoré ochorenia. Spočiatku to vyzeralo sľubne. Ale ich časté používanie viedlo k vzniku baktérií rezistentných na antibiotiká.

Niektorí vedci sa v snahe nájsť účinný nástroj v boji proti infekciám vracajú k starým metódam. Jednou z nich je využitie blahodarného vplyvu slnka a čerstvého vzduchu.

Poučenie z minulosti

V Anglicku bolo hneď niekoľko zástancov toho, že slnko a čerstvý vzduch majú liečivý vplyv. Lekár John Lettsom (1744 – 1815) predpisoval morský vzduch a slnko deťom, ktoré mali tuberkulózu (tbc). V roku 1840 si chirurg George Bodington všimol, že ľudia, ktorí pracovali na čerstvom vzduchu, napríklad farmári, roľníci a pastieri, neboli takmer vôbec náchylní na tuberkulózu, na rozdiel od tých, ktorí trávili väčšinu času vnútri.

Florence Nightingalová (1820 – 1910) sa stala známou zavádzaním nových metód pri ošetrovaní ranených britských vojakov počas krymskej vojny. V jednom zo svojich diel položila otázku: „Už ste niekedy prišli k niekomu do spálne... v noci alebo ráno, skôr ako boli otvorené okná, a vzduch bol nepríjemne ťažký a smradľavý?“ Nightingalová odporúčala vetraním udržiavať vzduch v pacientovej izbe rovnako čerstvý ako vonku a zároveň pacienta chrániť pred chladom. Okrem toho napísala: „Z mojich skúseností so starostlivosťou o chorých jasne vyplýva, že svetlo je pre pacientov takmer rovnako dôležité ako čerstvý vzduch... A nemyslím tým hocijaké svetlo, ale priame slnečné svetlo.“ Mnohí ľudia boli vtedy presvedčení, že keď oblečenie a posteľnú bielizeň vystavia slnku, prospieva to zdraviu.

Hoci od 19. storočia veda značne pokročila, moderný výskum prišiel k podobným záverom. Napríklad štúdia uskutočnená v roku 2011 v Číne odhalila, že nedostatočné vetranie v preplnených vysokoškolských internátoch je „spojené s častejším výskytom infekcií dýchacích ciest“.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdzuje, že na ochranu pred infekciami je veľmi dôležité prirodzené vetranie celej budovy vzduchom zvonku. V smerniciach WHO z roku 2009 sa odporúča prirodzené vetranie ako efektívny nástroj na zníženie rizika vzniku infekcií v zdravotníckych zariadeniach. *

Možno si poviete: „To je síce pekné, ale existujú na to nejaké vedecké podklady? Ako je možné, že slnko a čerstvý vzduch chránia pred infekciami?“

Prírodné dezinfekčné prostriedky

Experimenty, ktoré sa uskutočnili na Ministerstve obrany Spojeného kráľovstva poskytli odpovede na tieto otázky. Vedci pracujúci pre ministerstvo sa pokúšali zistiť, ako dlho by bol vzduch kontaminovaný, ak by Londýn zasiahla biologická zbraň obsahujúca nebezpečné baktérie. Výskumníci umiestnili patogénne baktérie E. coli na pavúčie vlákno a vystavili ho vonkajšiemu vzduchu, aby zistili, ako dlho zostanú baktérie nažive. Pokus sa konal v noci, keďže je známe, že slnečné žiarenie zabíja tieto baktérie. K akým výsledkom dospeli?

Približne do dvoch hodín odumreli takmer všetky baktérie. No väčšina baktérií, ktoré boli na rovnakom mieste s rovnakou teplotou a vlhkosťou v uzavretej nádobe, bola po dvoch hodinách stále nažive. Ako je to možné? Je zrejmé, že nejaká zložka vzduchu zabíja baktérie. Vedci ju nazvali „open-air faktor“, no ešte nie sú schopní ju presne identifikovať. V časopise Journal of Hospital Infection sa však píše, že vedci našli zlúčeninu, ktorá sa prirodzene vyskytuje vo vzduchu a „pôsobí ako prírodná dezinfekčná látka proti patogénom a baktériám, ktoré číhajú v atmosfére“.

Aj slnečné svetlo pôsobí ako prírodný dezinfekčný prostriedok. Časopis Journal of Hospital Infection uviedol tiež, že „väčšinu mikróbov, ktoré sa šíria vzduchom a spôsobujú infekcie, zabíja slnečné svetlo“.

V čom vám môžu byť tieto informácie užitočné? Možno vás to podnieti ísť von — stráviť primerané množstvo času na slnku a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Iste vám to prospeje.

^ 8. ods. Z určitých dôvodov, napríklad pre nedostatočnú kvalitu vonkajšieho vzduchu, pre hluk či pre protipožiarne alebo bezpečnostné opatrenia, môže byť nežiaduce nechávať okná otvorené.