Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 INTERVIEW | GUILLERMO PEREZ

Chirurg konzultant hovorí o svojej viere

Chirurg konzultant hovorí o svojej viere

Dr. Guillermo Perez je teraz už na dôchodku, no donedávna pracoval ako primár chirurgického oddelenia istej nemocnice so 700 lôžkami v Južnej Afrike. Veľa rokov veril, že život vznikol evolúciou. Neskôr však prišiel k záveru, že ľudské telo skonštruoval Boh. Časopis Prebuďte sa! sa ho spýtal na jeho vieru.

Môžete nám povedať, prečo ste kedysi verili v evolúciu?

Hoci som bol vychovávaný ako katolík, o Bohu som mal veľa pochybností. Bolo mi napríklad zaťažko uveriť, že Boh trápi ľudí v pekelnom ohni. A tak keď nás profesori na univerzite učili, že živé organizmy nestvoril Boh, ale že sa vyvinuli z neživej hmoty, prijal som tento názor v presvedčení, že na to existujú dôkazy. Mimochodom, ani cirkev, ku ktorej som patril, neodmieta evolúciu, ale tvrdí, že ju riadil Boh.

Čo vzbudilo váš záujem o Bibliu?

Moja manželka Susana začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, ktorí jej z Biblie ukázali, že Boh nemučí ľudí v ohnivom pekle. * Ukázali jej tiež, že Boh sľubuje, že z našej planéty vytvorí rajský domov. * Konečne sme našli učenie, ktoré dávalo zmysel! V roku 1989 ma začal navštevovať svedok, ktorý sa volá Nick. Raz, keď sme spolu diskutovali o ľudskom tele a jeho pôvode, veľmi na mňa zapôsobili jednoduché a logické slová, ktoré sú zapísané v Biblii v liste Hebrejom 3:4. Píše sa tam, že „každý dom postavil niekto, ale ten, kto postavil všetko, je Boh“.

Bolo pre vás ľahšie prijať stvorenie, keďže ste študovali ľudské telo?

Určite! Napríklad myslím si, že spôsob, ako sa naše telo dokáže samo uzdraviť, bol precízne naprojektovaný. Ako príklad by som uviedol hojenie rán, ktoré prebieha v štyroch vzájomne sa prekrývajúcich fázach. To mi pripomínalo, že mojou úlohou chirurga je len spolupracovať s týmto samoozdravovacím systémom, ktorý je v tele zabudovaný.

Čo sa deje v našom tele, keď sa zraníme?

Už do niekoľkých sekúnd sa aktivizuje prvá fáza série procesov,  ktoré majú za úlohu zastaviť krvácanie. Tieto procesy sú veľmi zložité a efektívne. Rád by som dodal, že náš krvný obehový systém, ktorý tvorí takmer 100 000 kilometrov ciev, by nám mohol závidieť každý vodoinštalatér, pretože tento systém sa dokáže opraviť sám a sám si dokonca poupcháva trhliny.

Čo sa deje v druhej fáze hojenia?

Do niekoľkých hodín sa úplne zastaví krvácanie a začína sa zápalová fáza, ktorá zahŕňa ohromujúci sled dejov. Najprv sa cievy, ktoré sa spočiatku zúžili, aby zredukovali stratu krvi, začnú rozširovať, aby tak zvýšili prekrvenie v oblasti zranenia. Následne poranená oblasť opuchne, pretože sa naplní tekutinou, ktorá je bohatá na bielkoviny. Táto tekutina je dôležitá pri boji s infekciou, riedení toxínov a odstraňovaní poškodeného tkaniva. Každý krok si vyžaduje tvorbu miliónov špeciálnych molekúl a buniek v priebehu celého reťazca dejov. Mimochodom, niektoré z týchto dejov slúžia ako stimulátory nasledujúcej fázy a potom sa zastavia.

Čo nasleduje potom?

Do niekoľkých dní nastáva tretia fáza, keď naše telo začína vytvárať opravný materiál. Táto fáza vrcholí asi po dvoch týždňoch. Do poranenej oblasti migrujú bunky, ktoré sa začnú množiť a vytvárať sieť vlákien. Rovnako v poranenej oblasti začnú rásť a rozvetvovať sa drobučké krvné cievy, ktoré odstraňujú odpadové látky a ktoré počas hojenia dodávajú zvýšený prísun výživných látok. V ďalšej zložitej sérii dejov sa vytvárajú špeciálne bunky, ktoré majú za úlohu uzavrieť ranu.

Naozaj úžasný proces! A kedy sa rana celkom zahojí?

Celková obnova môže trvať celé mesiace. Zlomené kosti nadobudnú svoju pôvodnú silu a jemné tkanivo, ktoré pôvodne prekrývalo ranu, je nahradené pevnejším materiálom. Celkovo vzaté je zahojenie rany úžasný príklad precízne naprogramovanej koordinácie.

Spomínate si na nejaký prípad, ktorý vás obzvlášť zaujal?

Vždy žasnem nad tým, ako sa ľudské telo dokáže samo uzdraviť

Áno. Pamätám si, ako som liečil 16-ročné dievča, ktoré sa stalo obeťou hroznej autonehody. Mala potrhanú slezinu, vnútorné krvácanie a bola v kritickom stave. Pred rokmi by sme takého pacienta operovali, s cieľom či už zachrániť, alebo odstrániť poškodenú slezinu. Dnes sa lekári viac spoliehajú na regeneračnú schopnosť ľudského tela. Ja som len liečil jej infekciu, stratu tekutín, anémiu a bolesť. O niekoľko týždňov vyšetrenie ukázalo, že sa jej slezina zahojila! Vždy žasnem nad tým, ako sa ľudské telo dokáže samo uzdraviť. A ešte viac ma to presviedča o tom, že nás vytvoril Boh.

Čo vás pritiahlo k Jehovovým svedkom?

Zistil som, že sú to priateľskí ľudia, a na moje otázky vždy odpovedali z Biblie. Obdivoval som na nich aj odvahu, s akou sa delia o svoju vieru a pomáhajú iným učiť sa o Bohu.

Bolo pre vašu prácu prínosom to, že ste sa stali Jehovovým svedkom?

Áno. Na jednej strane mi to pomohlo vyrovnávať sa s únavou zo súcitu, čo je forma emocionálneho vyhorenia. Často ňou trpia lekári a zdravotné sestry, ktorí sú neustále v kontakte s chorými alebo zranenými ľuďmi. A takisto, keď sa so mnou chceli pacienti porozprávať, mohol som im povedať o sľube nášho Stvoriteľa odstrániť choroby a utrpenie * a vytvoriť svet, v ktorom už nikto nepovie „som chorý“. *