Skutky apoštolov 7:1–60
7 Veľkňaz sa opýtal: „Je to tak?“
2 A Štefan prehovoril: „Bratia a otcovia, vypočujte si ma! Náš slávny Boh sa zjavil nášmu praotcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, predtým ako sa usadil v Chárane,+
3 a povedal mu: ‚Vyjdi zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.‘+
4 A tak vyšiel z chaldejskej krajiny a usadil sa v Chárane. Keď mu zomrel otec,+ Boh ho vyzval, aby sa odtiaľ presťahoval do krajiny, v ktorej teraz žijete.+
5 Nedal mu v nej nijaké dedičstvo, ani toľko zeme, aby sa tam postavil,* ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu,*+ hoci ešte nemal deti.
6 A Boh mu povedal, že jeho potomkovia* budú cudzincami v krajine, ktorá nebude ich, budú tam otrokmi a budú utláčaní* 400 rokov.+
7 ‚Ale ja budem súdiť národ, ktorý ich zotročí,‘+ povedal Boh, ‚a potom vyjdú z tej krajiny a budú ma uctievať* na tomto mieste.‘+
8 Potom s ním uzavrel zmluvu obriezky.+ Keď sa Abrahám stal otcom Izáka,+ na ôsmy deň ho obrezal.+ Izák sa stal otcom* Jakoba a Jakob otcom* 12 patriarchov.*
9 Patriarchovia žiarlili na Jozefa+ a predali ho do Egypta.+ Ale Boh bol s ním+
10 a vyslobodil ho zo všetkých ťažkostí. Dal mu múdrosť a pomohol mu získať priazeň faraóna, egyptského vládcu, ktorý ho ustanovil, aby vládol nad Egyptom a nad celým jeho domom.+
11 Potom v celom Egypte a Kanaáne nastal hlad a veľká tieseň a naši predkovia nemali čo jesť.+
12 Keď sa Jakob dopočul, že v Egypte majú potraviny,* poslal tam našich predkov.+
13 Pri ich druhej návšteve sa Jozef dal spoznať svojim bratom. Tak sa faraón dozvedel o Jozefovej rodine.+
14 Vtedy Jozef poslal po svojho otca Jakoba a po všetkých svojich príbuzných.+ Celkovo ich prišlo 75.+
15 Jakob teda šiel do Egypta.+ Tam zomrel+ on i naši predkovia.+
16 Ich kosti preniesli do Sichemu a uložili ich do hrobky, ktorú Abrahám kúpil za strieborné peniaze od Chamorových synov v Sicheme.+
17 Keď sa blížil čas, aby Boh splnil sľub, ktorý dal Abrahámovi, náš ľud v Egypte sa rozrastal a pribúdalo ho.
18 Potom v Egypte začal panovať iný vládca, ktorý Jozefa nepoznal.+
19 Ten proti nášmu rodu plánoval úklady a trápil našich otcov, keď ich nútil opúšťať svoje novorodeniatka a nechávať ich zomrieť.+
20 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol neobyčajne krásny.* Tri mesiace sa oňho starali v rodnom dome.+
21 Keď ho museli opustiť,+ vzala si ho faraónova dcéra a vychovala ho ako svojho syna.+
22 Mojžiša vzdelávali vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i skutkoch.+
23 Keď mal 40 rokov, rozhodol sa,* že navštívi* svojich bratov, synov Izraela.+
24 A keď uvidel, že jednému z nich ubližuje istý Egypťan, bránil ho a Egypťana zabil, čím svojho brata pomstil.
25 Myslel si, že jeho bratia pochopia, že Boh ich chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili.
26 Na druhý deň prišiel k nim a uvidel, že dvaja muži sa bijú. Chcel, aby sa zmierili, a tak im dohováral: ‚Prečo si navzájom ubližujete? Veď ste bratia.‘
27 Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, ho odstrčil a povedal: ‚Kto ťa určil za nášho vládcu a sudcu?
28 Chceš ma zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana?‘
29 Po týchto slovách Mojžiš utiekol a žil ako cudzinec v madianskej krajine. Tam sa mu narodili dvaja synovia.+
30 Po 40 rokoch sa mu na pustatine pri vrchu Sinaj zjavil anjel v plameni horiaceho kra.+
31 Keď to Mojžiš uvidel, čudoval sa, čo to je. Prišiel bližšie, aby si to lepšie pozrel, a vtom sa ozval Jehovov* hlas:
32 ‚Ja som Boh tvojich predkov – Boh Abraháma, Izáka a Jakoba.‘+ Mojžiš sa zľakol a už sa tam neodvážil pozrieť.
33 Jehova* mu povedal: ‚Vyzuj si sandále, lebo stojíš na svätej pôde.
34 Videl som, ako utláčajú môj ľud v Egypte, a počul som ich vzdychanie.+ Zostúpim, aby som ich vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta.‘
35 Toho Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: ‚Kto ťa určil za nášho vládcu a sudcu?‘,+ práve toho poslal Boh+ ako vládcu a osloboditeľa prostredníctvom anjela, ktorý sa mu zjavil v horiacom kre.
36 A tento muž ich vyviedol z Egypta.+ Robil zázraky* a znamenia v Egypte,+ pri Červenom mori+ a 40 rokov na pustatine.+
37 Tento Mojžiš povedal synom Izraela: ‚Boh povolá spomedzi vašich bratov proroka, ako som ja.‘+
38 To on bol s našimi predkami uprostred izraelského ľudu v pustatine. Počul anjela,+ ktorý sa s ním rozprával+ na vrchu Sinaj, a dostal živé sväté slová, aby nám ich odovzdal.+
39 Ale naši predkovia ho nechceli poslúchať, zavrhli ho+ a vo svojom srdci sa vrátili do Egypta.+
40 Povedali Áronovi: ‚Urob nám bohov, ktorí nás povedú, lebo nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘+
41 V tých dňoch si urobili teľa, priniesli tejto modle obeť a tešili sa z diela svojich rúk.+
42 Ale Boh sa od nich odvrátil a nechal ich uctievať* nebeské vojsko,+ tak ako sa píše v Prorokoch: ‚Dom Izraela, to mne ste prinášali zabité zvieratá a obete, keď ste boli 40 rokov v pustatine?
43 Nie, nosili ste so sebou stan Molocha+ a hviezdu boha Refana, modly, ktoré ste si urobili, aby ste ich uctievali. Preto vás odvediem až za Babylon.‘+
44 Naši predkovia mali na pustatine stan svedectva. Boh dal Mojžišovi pokyn, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý mu ukázal.+
45 A naši predkovia, ktorí ho dostali do dedičstva, ho s Jozuom priniesli na územie národov,+ ktoré Boh pred nimi vyhnal.+ Tam zostal až do Dávidových čias.
46 Dávid získal Božiu priazeň a prosil, aby mal tú česť postaviť príbytok pre Jakobovho Boha.+
47 Ale tento dom preňho postavil Šalamún.+
48 Lenže Najvyšší nebýva v domoch postavených rukami,+ ako hovorí prorok:
49 ‚„Nebo je mojím trónom+ a zem je mojou podnožou.+ Aký dom mi teda postavíte?“ hovorí Jehova.* „Je vôbec nejaké miesto, kde by som mohol bývať?
50 Nevytvorila to všetko moja ruka?“‘+
51 Akí ste tvrdohlaví! Aké máte necitlivé* srdce a uši! Stále odporujete svätému duchu takisto ako vaši predkovia.+
52 Ktorého z prorokov vaši predkovia neprenasledovali?+ Zabili tých, čo vopred oznamovali príchod toho spravodlivého,+ ktorého ste vy teraz zradili a zavraždili,+
53 vy, ktorí ste prostredníctvom anjelov dostali Zákon,+ ale nedodržiavali ste ho.“
54 Keď to počuli, rozzúrili sa naňho* a škrípali zubami.
55 Ale Štefan, plný svätého ducha, sa zahľadel do neba a uvidel Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici.+
56 Zvolal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka+ stáť po Božej pravici.“+
57 Nato hlasno vykríkli, zapchali si uši a všetci sa naňho vrhli.
58 Vyhnali ho z mesta a začali ho kameňovať.+ Svedkovia+ si odložili svoje plášte k nohám mladého muža, ktorý sa volal Saul.+
59 Keď Štefana kameňovali, úpenlivo prosil: „Pán Ježiš, prijmi môjho ducha.“
60 Potom klesol na kolená a zvolal silným hlasom: „Jehova,* nepočítaj im to za hriech!“+ A len čo to povedal, zomrel.*
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „ani na stopu nohy“.
^ Dosl. „semenu“.
^ Dosl. „semeno“.
^ Al. „budú s nimi zle zaobchádzať“.
^ Al. „mi preukazovať svätú službu“.
^ Al. „hláv rodov“.
^ Al. možno „obrezal“.
^ Al. možno „obrezal“.
^ Al. „obilie“.
^ Al. „bol krásny v Božích očiach“.
^ Al. „vošlo mu do srdca“.
^ Al. „sa pozrie, ako žijú“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Pozri dodatok A5.
^ Al. „predzvesti“.
^ Al. „preukazovať svätú službu“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Dosl. „neobrezané“.
^ Al. „zaťalo to do živého“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Dosl. „zaspal (v smrti)“.
