Osman s manželkou a dcérou boli v službe pri stojane s publikáciami pred jedným cintorínom v Chile. Odrazu tam prišiel pohrebný sprievod s hlučnou živou hudbou. Niektorí ľudia si Osmana splietli s pastorom svojej evanjelikálnej cirkvi, a preto k nemu prišli, začali ho objímať a volali: „Ďakujeme vám, že ste prišli načas, pastor. Verili sme, že prídete!“

 Osman sa síce pokúšal vysvetliť, že je to nedorozumenie, ale pre hluk mu nikto nerozumel. Sprievod pokračoval na cintorín a po chvíli sa niekoľko ľudí vrátilo k Osmanovi a povedali mu: „Pastor, čakáme vás na cintoríne.“

 Keď sa dav utíšil, Osmanovi sa podarilo vysvetliť, kto je a prečo tam stojí. Ľudia sa najskôr rozčúlili, že ich pastor neprišiel, a potom sa Osmana opýtali: „Nemohli by ste k nám prísť vy a povedať nám niečo z Biblie?“ Osman súhlasil.

 Cestou k hrobu sa ich popýtal na zosnulú a premyslel si niekoľko biblických veršov, ktoré použije. Pri hrobe sa smútočnému zhromaždeniu predstavil a povedal im, že je Jehovov svedok a že ľuďom oznamuje dobrú správu.

 Potom na základe Zjavenia 21:3, 4 a Jána 5:28, 29 vysvetlil, že Boh pôvodne nechcel, aby ľudia zomierali. A dodal, že čoskoro bude Boh mŕtvych kriesiť a dá im možnosť žiť na zemi večne. Keď Osman dohovoril, mnohí ho srdečne objali a poďakovali mu za „dobrú správu od Jehovu“. Nato sa Osman vrátil k mobilnému stojanu.

 Po pohrebe sa niekoľko ľudí zo smútočného sprievodu zastavilo pri stojane a pýtali sa Osmana a jeho rodiny na Bibliu. Rozhovor bol veľmi dlhý, a keď odchádzali, vzali si zo stojana takmer všetky publikácie.