Brooke je Jehovova svedkyňa, ktorá žije v Spojených štátoch. Počas pandémie COVID-19 zvestovala tak, že písala listy. Robila to každý týždeň a napísala ich veľmi veľa. Ale za celý rok a pol dostala iba jedinú odpoveď – a to od muža, ktorý ju požiadal, aby mu už nikdy nepísala. Bola veľmi sklamaná a mala pocit, že to vôbec nemá zmysel.

 Po nejakom čase sa Brooke rozprávala s Kim, ktorá je tiež Jehovova svedkyňa. Kim jej povedala o tom, čo zažila v práci. Pracuje v banke a mala zaujímavý rozhovor s jedným klientom. Spomenul jej, že dostal ručne napísaný list od niekoho z Jehovových svedkov. Ukázalo sa, že to bol jeden z listov, ktoré napísala Brooke. O týždeň prišiel klient do banky znovu. Opýtal sa Kim, či by sa mohol zúčastniť na našich zhromaždeniach, ktoré sa vtedy konali cez videokonferenciu.

 O nejaký čas ďalší svedok, David, povedal Brooke o svojom kolegovi, ktorý tiež dostal jeden z jej listov. Veľmi ho zaujalo, že ten list bol napísaný rukou. Povedal: „Viacerí by sa takto mohli zaujímať o druhých.“ David to využil a porozprával mu o Biblii viac. Ponúkol mu, že mu prinesie nejaké publikácie, a on súhlasil.

 Jehovovi svedkovia si uvedomujú, že aj keď sa v službe snažia zasievať semienka pravdy, nie vždy sa dozvedia, či to prinieslo nejaké výsledky. (Kazateľ 11:5, 6) To, čo Brooke zažila, jej urobilo veľkú radosť a uistilo ju to, že jej služba má zmysel. (1. Korinťanom 3:6)