Jehovova svedkyňa Eliso raz bola na návšteve u panej, ktorá sa zaujímala o Bibliu. Počas rozhovoru sa pri dverách objavila nečakaná návšteva. Bol to istý duchovný s manželkou, ktorým pred časom zomrel ich jediný syn.

 Eliso už predtým počula, čo sa im stalo, a vyjadrila im úprimnú sústrasť. Vtedy sa duchovný i jeho manželka usedavo rozplakali. Duchovný nahnevane povedal: „Nedokážem pochopiť, prečo nás Boh takto skúša. Ako mi mohol vziať jediného syna? Slúžim mu 28 rokov a koľko dobra som za ten čas urobil! A takto sa mi odpláca?! Prečo Boh zabil môjho syna?“

 Eliso im vysvetlila, že syna im nevzal Boh. Rozprávala sa s nimi o výkupnom, o vzkriesení a o tom, prečo Boh pripúšťa tragédie. Duchovný i jeho manželka povedali Eliso, že jej slová boli odpoveďou na ich modlitby.

 Ďalší týždeň prišli títo manželia znova a aktívne sa zapojili do rozhovoru, ktorý viedla Eliso s domácou pani. Práve preberali kapitolu „Skutočná nádej pre našich blízkych, ktorí zomreli“ z knihy Čo učí Biblia?

 O nejaký čas obaja prišli na mimoriadny zjazd Jehovových svedkov, ktorý sa konal v hlavnom meste Gruzínska Tbilisi. Hlboko na nich zapôsobilo, keď videli, akí sú účastníci jednotní a ako sa navzájom majú radi. To sa snažili naučiť aj svojich farníkov, ale neúspešne.