Prejsť na článok

Tagalský zjazd v Ríme bol „ako veľké rodinné stretnutie“

Tagalský zjazd v Ríme bol „ako veľké rodinné stretnutie“

Hoci sú Filipíny od Ríma vzdialené viac ako 10 000 kilometrov, v čase od 24. do 26. júla 2015 sa v tomto meste stretli tisíce Filipíncov na mimoriadnom podujatí. Konal sa tu trojdňový zjazd Jehovových svedkov v tagalčine, materinskom jazyku mnohých Filipíncov.

Odhaduje sa, že v Európe žije viac ako 850 000 Filipíncov. Je preto pochopiteľné, že po celej Európe vzniklo okolo 60 zborov a skupín Jehovových svedkov, ktorí usporadúvajú zhromaždenia v tagalčine a učia o Biblii vo filipínskych komunitách.

No až tento rok sa všetky tieto zbory a skupiny stretli na jednom veľkom zjazde. Počet prítomných dosiahol 3 239. Na konci každého dňa si všetci s nadšením vypočuli príhovor brata Marka Sandersona, člena vedúceho zboru Jehovových svedkov, ktorý kedysi slúžil na Filipínach.

„Priamo do môjho srdca“

Aký je rozdiel medzi tým, keď niekto počúva zjazdový program vo svojom rodnom jazyku, a tým, keď ho počúva v jazyku, ktorý sa naučil neskôr? „Viem trochu po anglicky, ale až vďaka tomuto zjazdu v tagalčine prenikalo vyučovanie z Biblie priamo do môjho srdca,“ hovorí Eva zo Španielska, ktorá vychováva dve deti. Keďže nemala našetrených dosť peňazí na cestu do Talianska, porozprávala sa o tom s deťmi a dohodli sa, že nebudú chodievať do reštaurácie každý týždeň, ako boli zvyknutí, ale iba raz za mesiac. Eva dodáva: „Stálo to za to, lebo na tomto zjazde som rozumela úplne všetkému.“

Jasmin, ktorá žije v Nemecku, požiadala kvôli zjazdu o dovolenku. Rozpráva, čo sa jej stalo tesne pred odchodom: „Oznámili mi, že nemôžem odísť, lebo sa vyskytla nejaká súrna práca. Zostala som však pokojná. Pomodlila som sa k Jehovovi a išla som za svojím nadriadeným. Nakoniec sa podarilo prácu prerozdeliť tak, aby som na zjazd mohla ísť. Bolo úžasné stretnúť sa s filipínskymi bratmi a sestrami z celej Európy!“

Mnohým filipínskym prisťahovalcom chýba ich domov. No nielen to, chýbajú im aj priatelia, ktorí emigrovali do iných častí Európy. Na tomto zjazde sa mnohí z nich opäť stretli, ale tentoraz už ako duchovní bratia a sestry. (Matúš 12:48–50) Fabrice o týchto stretnutiach povedala: „Mala som obrovskú radosť z toho, že som na zjazde stretla svojich známych.“ A na konci zjazdu jedna sestra zvolala: „Bolo to ako veľké rodinné stretnutie!“