Zistili sme, že mnohí, ktorí majú svoje náboženstvo, sa radi rozprávajú o biblických otázkach. Pravdaže, rešpektujeme, že ľudia majú právo veriť niečomu inému ako my, a nikomu svoje posolstvo nevnucujeme.

 Keď sa rozprávame o náboženstve, snažíme sa držať biblickej rady, že to máme robiť „s miernosťou a hlbokou úctou“ k človeku, s ktorým hovoríme. (1. Petra 3:15) Neprekvapuje nás, že niektorí ľudia si nechcú vypočuť naše posolstvo. (Matúš 10:14) Ale kým sa s niekým neporozprávame, nevieme, ako zareaguje. Navyše si uvedomujeme, že situácia ľudí sa mení.

 Napríklad raz niekto nemá na rozhovor čas, no inokedy sa s nami možno rád porozpráva. A mnohí sa začnú zaujímať o Bibliu, keď sa stretnú s novými problémami alebo sa ocitnú v novej situácii. Preto sa snažíme rozprávať s ľuďmi opakovane.