Alé voir le kontenu

BANN JÈN I POZ AZOT BANN KÈSTION

Èské lé vréman mové di bann jurman ?

Èské lé vréman mové di bann jurman ?

« Moin na tèlman labitid antand bann gro mo ké sa i chok pu moin dutou. Sa lé in zafèr normal pou moin » (Christopher, 17 an).

« Kan mi té pli jèn, mon bann kozman té vréman sal. Té fasil pran so mové labitid la, mé té dur pou arété » (Rebecca, 19 an).

 Kèstion èk plizièr répons

  •   Kosa ou rosan kan ou antand lé zot di bann jurman ?

    •  Sa lé normal pou moin, mi fé pu in kont èk sa.

    •  Sa i anbèt amoin in pé, mé mi aksèp.

    •  Sa i chok amoin, i fé mal mon zorèy a chak foi.

  •   Konbien d’foi ou di bann gro mo ?

    •  Jamé.

    •  Tanzantan.

    •  Toultan.

  •   Èské koz dési bann gro mo, lé in sujé inportan pou ou ?

    •  Lé pa inportan.

    •  Lé in zafèr sèrié.

 Poukosa sa lé inportan

 Èské lé inportan pou ou koz dési bann gro mo ? Riskab ou va répond : « Pa tro tro. Néna problèm pli grav pou koz dési. An plis ké sa, tout domoun i jur ! » Mé èské lé vréman komsa ?

 Ou pouré rès baba konèt ké néna in bonpé domoun i vé pa ké okin jurman i sort dan zot bouch. É zot néna bann bon rézon pou fé sa, é sé bann rézon ké lé zot la pa pansé. Par égzanp :

  •  Lé pa rienk akoz lo bann mo ké nou di. Sak ou di i amont vréman sak ou néna dan lo fon out kèr. Si ou jur, sa i pé fé mont ké ou lé pa la dutou èk sak lé zot i rosan. Èské sé lo kalité domoun ké ou lé vréman ?

     La Bib i di : « Sak la bouch i di i sort dann kèr » (Matié 15:18).

    Bann jurman, sé bann kozman ké lé pouri. Poukosa fé antand zafèr komsa lé zot, é fé sort zafèr komsa dan out bouch ?

  •  Sa i pé fé mal oir aou. Lo liv Cuss Control i di komsa : « Nout fason kozé i pé amont kisa i sra nout bann kamarad, kèl kalité rèspé nout famiy èk nout dalon travay nora pou nou, kèl kalité rolasion nou nora èk lé zot, koman nou pouré détinn dési lé zot, si nou va trouv in travay ou gingn in méyèr pozision dann travay, é koman bann domoun ké nou koné pa va aji èk nou. » Lo liv i kontinié komsa : « Domand aou si out rolasion èk lé zot i pouré èt pliméyèr ankor si ou té di pa bann jurman. »

     La Bib i di : « Rojèt loin d’zot tout kalité [...] jurman » (Éfézien 4:31).

  •  Sa i fé pa dé ou in moun cool kom ou noré pansé. Dann son liv How Rude !, Alex Packer i èsplik : « I fatig zorèy kan i ékout domoun ké toultan lapou juré. » Li rajout kan in moun i utiliz rienk bann gro mo « li fé pa atansion lo fason li koz, li koz san réfléchi é li lé san pitié dan son fason kozé. Si out bann kozman i sort kom larivé, lé pa klèr, é lé pa réfléchi, li va fini par détinn dési out fason pansé. »

     La Bib i di : « Ké okin kozman pouri i sort dan zot bouch » (Éfézien 4:29).

 Kosa ou pé fé

  •  Choizi pou d’bon in lobjèktif. Pandan in moi oubiensa détroi somèn, ésèy arèt di bann jurman. Pou bien suiv sa, ékri out bann progré ké ou fé dési in tablo oubiensa dési in kalandriyé. Mé pou rès bien motivé, ou dévré fé dot zafèr ankor. Par égzanp :

  •  Évit bann lamuzman k’i fane dan out lèspri in paké jurman. La Bib i di : « Bann mové frékantasion i gat bann bon zabitid » (1 Korintien 15:33, ti not). So bann « frékantasion » la, lé pa sèlman bann moun mé lé osi bann lamuzman : bann fim ké ou rogard, bann jé vidéo ké ou joué é la muzik ké ou ékout. Kenneth, 17 an, i di : « Lé fasil chant inn ti chanté ké ou èm san fé in kont èk lo bann parol pouri, surtou kan in muzik i ral aou bien. »

  •  Mont ké ou lé in moun mur. Néna détroi i jur in ta parské pou zot, sa va fé mont ké zot la fine vni gran. An vré, lé pa komsa dutou. Bann domoun mur, « par zot lèspèryans, [...] la antrèn zot kapasité konpran pou gingn fé la diférans ant sak lé bien èk sak lé mové » (Ébré 5:14, Parole de Vie). Li fé pa désand lo nivo son bann valèr rienk pou « fé dantèl » dovan lé zot.

 Lé sur, bann jurman i souy lèspri (é lèr otour dé nou) parské i fé rant bann zafèr sal dan nout tèt. Sa néna tèlman an pagay partou dan lo monn ! « Rajout pa la vot dédan !, kom lo liv Cuss Control i konsèy. Fé in zafèr pou rojèt tout so bann jurman dé out lantouraj. Ou va santi aou mié dan out tèt é dan out kor é lé zot va aprésié aou mié ankor. »