Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

 PONO YA BEIBELE

Kgethollo ya Semorafo

Kgethollo ya Semorafo

Merafo ya batho e thomile kae?

“Adama a reela mosadi wa gagwe leina a re ke Efa, ka gobane e be e tla ba mmago motho yo mongwe le yo mongwe yo a phelago.” Genesi 3:20.

SEO DITSEBI DI SE BOLELAGO

Mokgatlo wa Ditšhaba tše Kopanego wa tša Thuto, tša Thutamahlale le tša Setšo (UNESCO) o re: “Batho ka moka ba tšwa mohuteng o tee wa sephedi le gore ba tšwa mothopong o tee.”—Declaration on Race and Racial Prejudice, 1978.

SEO BEIBELE E SE BOLELAGO

Modimo o bopile batho ba babedi, Adama le Efa, gomme a re go bona: “Tswalang le ate le tlale lefase le be le le fenye.” (Genesi 1:28) Ka gona, Adama le Efa ba ile ba ba tate le mmago batho bohle. Ka morago, ge meetsefula a fedišitše mo e nyakilego go ba batho ka moka lefaseng, go ile gwa phologa banyalani ba bane—Noa le mosadi wa gagwe gotee le barwa ba bona ba bararo le basadi ba bona. Beibele e ruta gore ka moka ga rena re tšwa go barwa ba Noa.—Genesi 9:18, 19.

 Na go na le morafo woo o lego kaone go phala e mengwe?

“Go tšwa mothong o tee [Modimo] o dirile setšhaba se sengwe le se sengwe sa batho, gore ba dule godimo ga lefase ka moka.”Ditiro 17:26.

SEO BA BANGWE BA SE BOLETŠEGO

Lekgolong la bo-20 la nywaga, dihlopha tše dintši di ile tša amogela ditumelo tše di kgethollago merafo e mengwe. Ka mohlala, Manazi a boletše gore morafo wa bona o phagametše e mengwe ka baka la dikarolwana tša bona tša leabela. Ka lehlakoreng le lengwe, UNESCO yeo e tsopotšwego pejana e boletše gore “merafo ka moka e a swana ka gobane e tšwa mothopong o tee.”

SEO BEIBELE E SE BOLELAGO

Ditiro 10:34, 35 e re: “Modimo ga a bebe sefahlego, eupša setšhabeng se sengwe le se sengwe motho yo a mmoifago gomme a dira se se lokilego o a amogelega go yena.” Ka lebaka leo, ga gona motho yo a ka rego morafo o mongwe o kaone go phala o mongwe.

Jesu o beetše Bakriste mohlala ge a be a botša barutiwa ba gagwe gore: ‘Ka moka le bana ba motho.’ (Mateo 23:8) O rapeletše balatedi ba gagwe gore “e be batee,” ba se arogane goba go kgethollana.—Johane 17:20-23; 1 Bakorinthe 1:10.

Na kgethollo ya semorafo e tla ka ya fela?

“Mehleng ya bofelo thaba ya ntlo ya Jehofa e tla thewa ya tia . . . ; ditšhaba ka moka di tla kgeregela go yona.”—Jesaya 2:2.

SEO BA BANGWE BA SE NAGANAGO

Go tšwela pele ga kgethollo ya semorafo dinageng tše dintši go dira gore batho ba ipotšiše ge e ba setšhaba se dirile tšwelopele ya go fediša kgethollo ya semorafo. Ba bangwe ba phetha ka gore merafo e ka se tsoge e lekane.

SEO BEIBELE E SE BOLELAGO

Modimo a ka se ke a kgotlelela go tšwela pele ga kgethollo ya semorafo. Go fapana le seo, ka tlase ga Mmušo wa gagwe, banna le basadi “go tšwa ditšhabeng tšohle, melokong yohle, merafong yohle le malemeng ohle” ba tla mo hlankela ka botee, ba bontšha lerato go magagabo bona. (Kutollo 7:9) Mmušo wa Modimo ga se selo sa boikgopolelo. Ka gona, ke pušo yeo e tla bago le mafelelo a kgahlišago lefaseng la rena—leo Modimo a le dirilego gore batho ka moka ba dule go lona ntle le kgethollo ya semorafo. *

^ ser. 15 Bakeng sa tsebišo e oketšegilego, bona kgaolo 3 ya puku ya Ke Eng Seo ge e le Gabotse Beibele e se Rutago? yeo e gatišitšwego ke Dihlatse tša Jehofa.