Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

 LUW YIE MARGI

Ne ‘Okete Kare Kuom Tim’

Ne ‘Okete Kare Kuom Tim’

RAHAB ne ochung’ e dirisa kong’iyo pewni ma ne olworo Jeriko. Ne en okinyi mang’ich kendo piny ne pod tip tip. Jolweny mag Jo-Israel ne ochokore e pewnigo. Kane Jo-Israel ochako lworo Jeriko kendo, buru ne dum malich ka tunge buora bende goyo koko.

Thurgi Rahab ne en Jeriko; omiyo ne ong’eyo kuno maber. Nong’eyo nderni kod ute ma ne ni kuno. Nong’eyo bende chirni kod duke. To moloyo, nong’eyo maber joma ne odak kuno. Ne oneno kaka jothurgigo ne medo bedo maluor sama Jo-Israel ne lworo dalano pile, dichiel e odiechieng’. Kata obedo ni koko ma ne Jo-Israel goyo gi tunge ne winjore e nderni kod chirni mag Jeriko, Rahab to ne ok oluor kaka jothurgi.

Kane ochopo odiechieng’ mar abiriyo, Rahab ne ng’iyo jolweny mag Jo-Israel ma ne ochako lworo dalano gokinyi. E kind jolwenj Jo-Israel, jodolo ne goyo tunge koting’o Ark maler ma ne en gima nyiso ni Jehova Nyasachgi ne ni kodgi. Par ane ka Rahab ochung’ e dirisa kendo omako tol makwar moliero e dirisane me kor ohinga mar Jeriko. Tolno ne paro ne Rahab geno ma ne en go ni en kaachiel gi joode ne gidhi kwo sama iketho dalano. Dibed ni Rahab ne en jaandhoga? E wang’ Jehova ne ok en jaandhoga; Jehova ne nene kaka dhako ma nigi yie makende. We wadog ane e chak sigand Rahab mondo wane gima wanyalo puonjore kuome.

RAHAB, DHAKO MA JACHODE

Rahab ne en jachode. Wachno ne obwogo moko kuom jotim nonro e Muma ma giwacho ni Rahab ne tiyo mana e ot ma welo nindoe. Kata kamano, Muma to keto wachno maler maok opando gimoro amora. (Joshua 2:1; Jo Hibrania 11:31; Jakobo 2:25) E piny Jo-Kanaan, ji ne ok jar tij chodo ma ne Rahab timo. To nikech Jehova omiyo dhano duto nyalo mar pogo ber gi rach, chuny Rahab ne ng’adone bura kata obedo ni ogandane ne ok kaw tijeno marach. (Jo Rumi 2:14, 15) Nyaka bed ni Rahab nong’eyo maber ni ne odak e ngima mochido. Nyalo bedo ni Rahab ne neno ni mano e tich kende ma ne onyalo timo mondo okonygo joodgi mana kaka ji mang’eny ma timo tijno e kindewagi neno.

Onge kiawa ni Rahab ne gombo dak e kit ngima mopogore. Pinygi ne opong’ gi timbe gero kod timbe anjawo moriwo nindruok e kind wede kod nindruok gi le. (Tim Jo-Lawi 18:3, 6, 21-24) Gima iwuoro en ni timbe marichogo ne onya nikech din. Lamo ma ne itimo e hekalu mag Jo-Kanaan ne jiwo timbe terruok. Bende, lamo nyiseche manono kaka Baal kod Molek noriwo wang’o nyithindo mangima kaka misango.

Jehova ne neno gik moko duto ma ne timore e piny Kanaan. Nikech timbe maricho ma ne Jo-Kanaan timogo, Jehova nowacho niya: ‘Piny osedwanyore: e momiyo akelo richone kuome, kendo piny nong’og jogo modakie.’ (Tim Jo-Lawi 18:25) Ng’ado ne piny bura nikech “richone” ne oriwo ang’o? Nyasaye ne omiyo Jo-Israel singoni: “Jehova Nyasachi nopudh ogendinigi oko ae nyimi manok manok.” (Rapar mar Chik 7:22) Higni miche motelo, noyudo Jehova osesingo ne anyuola Abraham pinyno, to ng’e ni Jehova  en “Nyasaye ma ok riambi.”—Tito 1:2; Chakruok 12:7.

Kata kamano, ne nitie ogendni moko ma ne Jehova ochiko mondo otiek chuth. (Rapar mar Chik 7:1, 2) Kaka “Ja-ng’ad bura mar piny duto,” Jehova ne osesomo chuny jogo duto, kendo ne ong’eyo kaka timbe maricho kod mag anjawo ne osegurore matut kuomgi. (Chakruok 18:25; 1 Weche mag Ndalo 28:9) Iparo ni Rahab ne winjo nade dak e dala ma ne oseng’adne bura ma kamano? Nyaka bed ni luoro nomake sama ne owinjo gik ma ne Jo-Israel timo. Ne owinjo ni Nyasach Jo-Israel ne okonyo joge ma ne gin mana wasumbni loyo jolweny mag Jo-Misri, to gie kindeno, Misri ema ne nigi teko mogik e piny mangima! To koro Israel ne chiegni monjo Jeriko. To ema pod jo dalano ne dhi nyime gi richogi. Wanyalo neno gimomiyo Muma wacho ni Jo-Kanaan ma ne gin jothurgi Rahab ne gin “jo ma notamore winjo wach Nyasaye.”—Jo Hibrania 11:31.

Rahab to ne opogore. Nyalo bedo ni kuom higni mogwaro ne oseparo matut e wi weche ma ne owinjo e wi Jo-Israel kod Jehova Nyasachgi. Mano kaka Jehova ne opogore chuth gi nyiseche mag Jo-Kanaan! Jehova ne en Nyasaye ma kedo ne joge kar sandogi; ne en Nyasaye ma ne puonjo joge dak e ngima maler kar rwakogi e timbe modwanyore. Nyasach Jo-Israelni ne omiyo mine luor. Ne ok okawgi mana kaka joma ing’iewo mondo oterruokgo, minyalo us kendo tiyogo e yore mag anjawo e lamo mochido. Kane Rahab ofwenyo ni Jo-Israel ogoyo kambi loka mar Jordan mondo gimonj Jeriko, nyaka bed ni ne oluor ahinya koparo gima ne dhi timorenegi. Be Jehova ne oneno Rahab kod kido mabeyo ma ne en-go?

E kindewagi bende, nitie joma ng’eny machal gi Rahab. Giwinjo ni gimoko e kit ngima moro marach, maok ler, kendo maonge gi mor. Gineno ni gin joma nono kendo ni onge ng’at madewogi. Sigand Rahab nyisowa ni e wang’ Nyasaye, onge ng’at manono. Nyasaye ‘ok bor kodwa ng’ato ka ng’ato’ kata bed ni chunywa onyosore manade kwaparo ni wan joma nono. (Tich Joote 17:27) Ochiegni kodwa kendo en gi siso mar miyo joma oyie kuome geno. Be Rahab ne oketo yie kuom Nyasaye?

NORWAKO JOOTE

Kinde matin kane pok Jo-Israel ochako lworo Jeriko, Rahab ne opo ka chwo moko ariyo ochopo e ode. Chwo ariyogo ne ok dwar ni ofwenygi. Kata kamano, joma ne nie dalano ne tang’ tang’ nikech ne ging’eyo ni Jo-Israel ne nyalo oro ji mondo obi onon dalano, omiyo ne gichich gi welo. Nyalo bedo ni Rahab ne ofwenyo mapiyo ni chwo ariyogo ne gin Jo-Israel ma oor. Ne ok en gima wendo mondo chwo odhi e od Rahab. Kata kamano, chwo ariyogi ne opogore nikech kar biro e timbe chode, ne gikwayo mana Rahab kar nindo.

Chwo ariyogo ne gin Jo-Israel ma ne oor mondo obi onon dala mar Jeriko. Joshua ma ne otelonegi, ne oorogi mondo gifweny kaka jodalano ne oritore kendo ging’e nyawogi. Jeriko ema ne en dala mokwongo e piny Kanaan ma ne  Jo-Israel dhi monjo kendo nyalo bedo ni ne enie dala ma ne loyo tekie mogik. Joshua ne dwaro ng’eyo gima ne gidhi romogo e dalano. Nenore ni jootego ne oyiero dhi e od Rahab ka ging’eyo. Ne ging’eyo ni buoro e od dhako ma jachode ema ne nyalo miyo kik fwenygi mayot. Nyalo bedo ni jootegi bende ne geno yudo weche manyalo konyogi e mbaka ma ne ji goyo kuno.

Muma wacho ni Rahab “norwako joote.” (Jakobo 2:25) Kata obedo ni ne ochich kodgi, pod norwakogi e ode, moyienegi buoro kuno. Samoro ne ogeno ni ne onyalo puonjore weche momedore e wi Jehova, Nyasachgi.

Apoya nono, joote Ruodh Jeriko ne ochopo e od Rahab! Ne oorgi nikech wach noselandore e dalano ni Jo-Israel moko ne nie od Rahab. Rahab ne dhi timo ang’o? Kapo ni ne odhi pando welo ariyogo, donge ne odhi keto ngimane kod ngima joodgi kama rach? Donge Jo-Jeriko ne dhi nege kaachiel gi joodgi duto kopando wasigugo? To komachielo, Rahab ne ong’eyo gadier ni welogo gin jomage. Kapo ni ne ong’eyo ni Jehova en Nyasaye maber moloyo nyiseche ma ne olamo, be ne odhi tiyo gi thuoloni mondo ochung’ kor Jehova?

Kata obedo ni Rahab ne nyaka ng’ad mapiyo gima ne odhi timo, ne otiyo gi rieko. Nopando welogo e tat ode moumogi gi tworo mar katani ma ne oyudo omoyo. Kae to nonyiso joote mag Ruoth niya: “Adieri, jogo nobirona, to nakiya ku ma giae: kendo e kar saa mar chiego dhorangach, ka piny noseyuso, jogo nowuok: kendo akiya ku ma gidhiyoe: lawgiuru piyo; nikech unujukgi.” (Joshua 2:4, 5) Tem ane ketori e chal mar Rahab sama ne owuoyo gi joote mag ruoth. Be dibed ni ne oluor ni jogo ne dhi neno kaka en gi kibaji kendo gichij kode?

Rahab ne oketo yie kuom Nyasach Jo-Israel

Ne ok gichich kode! Joote ruoth ne owuok mapiyo ka gichomo Jordan. (Joshua 2:7) To mano kaka chuny Rahab ne oyweyo! Kuom tiyo gi rieko, nopando ne jonekgo wach moreso jotich Jehova ma ne onge ketho.

Rahab nodhi e tat ode mapiyo monyiso joote ma Jo-Israel gima ne otimo. Nonyisogi bende wach moro maduong’: Jo-Jeriko ne chunygi osetho kendo ne giluoro Jo-Israel ahinya. Nyaka bed ni wachno ne omoro jootego ahinya. Jo-Kanaan marichogo ne koro kirni nikech teko mar Jehova, Nyasach Jo-Israel. Nitie wach machielo maduong’ ma Rahab nowacho ma konyowa wan be. Nowacho niya: “Jehova Nyasachu, en Nyasaye e polo malo, kendo e piny mwalo.” (Joshua 2:11) Weche ma ne oyudo osewinjo e wi Jehova ne oromo miyo obed gadiera e wachni: Ne onyalo geno chuth Nyasach Jo-Israel. Noketo yiene kuom Jehova.

 Rahab ne onge kiawa moro amora ni Jehova ne dhi konyo joge loyo lwenyno. Omiyo, ne okwayo ni mondo okeche kosayo ni en kaachiel gi joodgi, kik neggi. Jootego ne oyie. Kata kamano, ne gichike ni oling’ gi wachno kendo olier tol makwar e dirisa mondo eka jolweny kik nege kaachiel gi joodgi.—Joshua 2:12-14, 18.

Wanyalo puonjore wach moro maduong’ kuom yie ma ne Rahab onyiso. Muma wacho ni “yie a kuom winjo wach.” (Jo Rumi 10:17) Nowinjo weche madier e wi teko mar Jehova kod timne makare, to mano nomiyo oketo yie kuom Jehova. Kindegi, wang’eyo weche mang’eny e wi Jehova moloyo Rahab. Wanyalo penjore niya: Be wabiro dhi nyime keto kinda mondo wamed ng’eyo Jehova kendo keto yie kuome kaluwore gi gik mwapuonjore e Wachne ma en Muma?

OHINGA MADUONG’ NORUOMBORE PINY

Chwo ma Jo-Israelgo notimo kaka Rahab nonyisogi ma gilor piny gi tol ma ne otwe e dirisa kendo giringo gidhi e gode. Ne nitie kuonde mang’eny yor nyandwat mar Jeriko ma ne jogo nyalo pondoe. Ne girito nyaka chop kama ne ginyalo dok e kambi mar Jo-Israel gi wach maber ma ne giseyudo kuom Rahab.

Rahab noikore kata mana tho kuom pando jotich Jehova ariyo gi tworo mar katani

Kinde matin bang’e, kane Jo-Jeriko owinjo ni Jehova ne ochungo Aora Jordan e yor hono ma Jo-Israel ong’ado gi tiendgi, nyaka bed ni luoro nomakogi ahinya. (Joshua 3:14-17) Kata kamano, wachno ne ok obwogo Rahab. Kar mano, ne omedo bedo gadier ni ne en kare keto yiene kuom Jehova.

Kae to Jo-Israel ne ochako lworo Jeriko. Ne gilworo dalano kuom ndalo auchiel moluwore ka gitimo kamano dichiel e odiechieng’. Kane ochopo odiechieng’ mar abiriyo, weche ne opogore. Mana kaka ne osewach e chak sulani, Jo-Israel ne ochako lworo dalano okinyi mang’ich, to ka jolwenygo noselworo dalano dichiel, ne ok giweyo mana gi kanyo, to ne gilwore nyadinwoya. (Joshua 6:15) Nyaka bed ni Jo-Jeriko ne wuoro gima Jo-Israel ne timo.

Gikone, kane Jo-Israel oselworo dalano dibiriyo e odiechieng’ mar abiriyono, ne gichung’. Ne giweyo goyo tunge ma ne oyudo gigoyo. Piny noling’ thi. Nyaka bed ni jodalano ne koro tetni gi luoro. Kae to, ka giluwo ranyisi ma ne Joshua omiyogi, jolweny mag Jo-Israel ne oting’o dwondgi ka gigoyo koko matek kanyachiel. Be dibed ni jorit ma ne ni e wi ohinga mar Jeriko ne hum gi jolweny mag Jo-Israel ka giwuoro gima koko kende ne nyalo timo ne dalano? Kapo ni ne giparo kamano, matin nono ne gineno gi wang’gi. Ohinga marang’ongo mar dalano ne ochako yiengni. Ohingano ne oyiengni matek, ne obarore, kae to oruombore piny! Kata kamano, ka koro buru ne pie, nitie kamoro e kor ohinga ma ne ok omukore. Mano e kama od Rahab ne nitie. Ode ne pod ochung’ nikech yie motegno ma ne en-go. Par ane kaka ne owinjo kane oneno kaka Jehova ne orite! * Joodgi duto ne otony!—Joshua 6:10, 16, 20, 21.

Oganda Jehova bende ne orwako Rahab nikech yie ma ne onyiso. Kane gineno ni od Rahab kende ema ne odong’ maok omukore, ne ging’eyo ni Jehova ne nigi dhakono. Rahab gi joodgi duto ne otony sama ne inego jodala marachno. Bang’ lwenyno, ne oyie ne Rahab dak machiegni gi kambi mar Jo-Israel. Bang’ kinde, ne obedo achiel kuom oganda Jo-Israel. Ne okende gi ng’at miluongo ni Salmon. Ne ginyuolo wuowi miluongo ni Boaz, ma bende ne onyiso yie makende. Boaz nokendo Ruth nyar Jo-Moab. * (Ruth 4:13, 22) Anyuola Rahab, ma en ot ma ne ji onyisoe yie makende e kama nonyuolie Ruoth Daudi kae to bang’e, ochak onyuolie Mesia wuon, ma en Yesu Kristo.—Joshua 6:22-25; Mathayo 1:5, 6, 16.

Sigand Rahab nyisowa ni e wang’ Nyasaye, onge ng’at manono. Onenowa waduto, osomo chunywa, kendo omor koneno yie ma wan-go kata ka en yie matin manade kaka ma ne Rahab nigo. Yie ma ne Rahab nigo ne omiyo okawo okang’. Mana kaka Muma wacho, Rahab “ne oket kare kuom tim.” (Jakobo 2:25) Donge nyalo bedo maber ka waluwo yie mare?

^ par. 27 Ber ng’eyo ni Jehova ne orito singo ma ne joote ariyogo otimo gi Rahab.

^ par. 28 Mondo iyud weche momedore e wi Ruth gi Boaz, ne sula mag “Igeni Imani Yao” e gocho mag Julai 1 gi Oktoba 1, 2012 e gaset mar Mnara wa Mlinzi.