Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Yud Ber Kuom Konyo Jomoko

Yud Ber Kuom Konyo Jomoko

“MTOKA nyalo dhi adhiya, to Ja Chinani to dong’ ka!” Mago e weche ma Alexandra nowinjo ka inyiso ng’ato ka ne en e mtoka. Ne en e piny moro man Amerka ma milambo to nodwa ng’ado boda mondo odhi e piny machielo. Ka ne Alexandra owuok e mtoka mondo one ane gima timore, noyudo Ja China moro ka thagore gi wacho dho-Spain kotemo nyiso askari ma rito boda chandruok ma ne en-go. Nikech Alexandra ne en Janeno mar Jehova kendo nodhiga e kanyakla ma tiyo gi dho-China, nochiwore mondo okony askari winjo gima Ja Chinano ne wacho.

Ja Chinano nowacho ni ne en gi barupe ma noyiene bet e pinyno en mana ni nokwal barupenego moriwo nyaka pesane. Mokwongo askarino ne ok oyie gi wachno kendo nochich ni Alexndra ne timo ohand uso dhano. Gikone askrino ne oyie gima Ja Chinano ne wacho. Kata kamano, Ja Chinano ne nyaka chul fain nikech ne oonge gi barupe mowinjore. To nikech ne oonge pesa Alexndra ne oyie hole dola 20. Ng’atno ne ogoyone erokamano maduong’ monyise ni obiro chule mokalo dola 20. Alexandra nonyise ni ne ok ogen ni mondo ochule, kar mano noneno ni ber mondo okonye nikech mano e gima nowinjore otim. Nomiyo Ja Chinano buge ma lero Muma kae to ojiwe ni odhi opuonjre Muma gi Joneno mag Jehova.

En gima maber winjo ni ji oikore konyo joma ok ging’eyo, to gima iwuoro en ni joma chiwo kony gin joma dhiga e kanisa kod joma ok olemga. Be in bende inyalo konyo jomamoko e yo ma kamano? Mano en penjo maber nikech Yesu nowacho niya: “Chiwo kelo mor mogundho moloyo kawo.” (Tich Joote 20:35) Josayans be osetimo nonro ma ofwenyo ni bedo jachiwo miyo ngima ng’ato bedo maber. We wane ane kaka mano nyalore.

“NG’AT MA CHIWO GI ILO”

Ji mang’eny osefwenyo ni gibedoga mamor sama gichiwore mar konyo jomamoko. Jaote Paulo nondiko niya: “Nyasaye ohero ng’at ma chiwo gi ilo.” Jaoteno ne wuoyo kuom Jokristo ma nogolo pesa mondo okonygo Jokristo wetegi ma ne ni nigi chandruok. (2 Jo-Korintho 8:4; 9:7) Paulo ne ok wach ni jogo ne mor e momiyo ne gichiwo, kar mano chiwo ma ne gigolono e ma nomiyo gibedo mamor.

Nonro moro wacho ni bedo jachiwo miyo “wanyalo winjo maber, wabedo osiepe jomamoko, wageno jomamoko, kendo gin bende gigenowa”. Nonro machielo bende wacho ni “jomoko ma ne okonyo jowetegi gi pesa nowacho ni ne giwinjo maber e chunygi, moloyo kaka ne ginyalo winjo ka dine gitiyo gi pesago giwegi.”

Be isegagombo konyo ng’ato to ineno ni ionge gi nyalo mar timo kamano? Adiera en ni ng’ato ang’ata nyalo bedo jachiwo. Sama ng’ato konyo nyawadgi, gimaduong’ en chuny ma okonyego to ok kaka gima ochiwono romo. Janeno moro mar Jehova nooro chiwo mar pesa ne joma ogoyo gasedni kendo nondikonegi barua kowacho kama: “Kuom higni mang’eny, asebedo ka agolo chiwo mar pesa matin tin e Kingdom Hall. Jehova Nyasaye osemiya mang’eny moloyo kata mana chiwo ma asebedo ka agolo. . . . Erokamanouru ahinya kuom keto chenro ma miyo anyalo golo chiwo. Mano duogo chunya ahinya.”

Chiwo ok en mana mar pesa kende. Ng’ato nyalo golo chiwo e yore mang’eny.

SAMA WABEDO JOCHIWO, WABEDO GI NGIMA MABER

Bedo jachiwo konyi kendo konyo jomamoko

Muma wacho niya: “Ng’at ma jang’wono kelo gueth ni en owuon. Ng’at makwiny to hinyore kende.” (Ngeche 11:17, The Bible in Luo, 1976) Joma ng’won gin joma oikore chiwo thuologi, nyalogi, tekogi, gi gik mamoko mondo gikony jowetegi. Chuny mar konyo jomoko kamano miyo gigeng’o tuoche moko.

Nonro mosetim nyiso ni joma osechiwore e konyo jowetegi ok bedga gi wich bar ma kiny ka kiny, rem, kod parruok mang’eny. Ngima joma kamago bedoga maber ber. Sama ng’ato obedo jachiwo, onyalo duoko chien rem mowinjo kapo ni en gi tuoche kaka multiple sclerosis kata Ayaki. Osefwenyore ni joma dwa weyo kong’o bende ok bed gi parruok ahinya kendo tek mondo gidog e kong’o sama gichiwore konyo jomoko.

Gimomiyo mano timore en nikech sama ng’ato okonyo nyawadgi, ok yot mondo one ne ng’atno nyiego. Konyo jomoko bende nyalo miyo ng’ato odwok parruok chien. Joma mondgi kata chwogi otho bende nyalo dwoko kuyo ma gin-go piny sama gichiwore konyo jomoko.

Mana kaka waseneno, bedo jachiwo kelo ber mang’eny.

SAMA WABEDO JOCHIWO, WAKETO RANYISI MABER NE JOMAMOKO

Yesu nojiwo jolupne niya: “Beduru jochiwo, to ji biro chiwonu. Giniol e ofuke mag lepu gik mopim maber, modin, motiel, kendo mopong’ thich ma o oko. Nikech rapim ma upimogo, mano bende e ma ibiro pimnugo.” (Luka 6:38) Ka ikonyo jomoko, mano miyo gin bende gibedo gi chuny mar konyo jowetegi. Bedo jochiwo miyo ji bedo osiepe.

Konyo jomoko miyo wabedo gi osiep machiegni kodgi

Jotim nonro osefwenyo ni “joma ohero konyo ji miyo joma gikonyogo bende bedo jochiwo kaka gin.” Gimiwuoro en ni “somo asoma kaka jomoko nokonyo jowetegi nyalo miyo ng’ato obed jachiwo.” Mano e momiyo ka luwore gi nonro machielo, “tim ng’ato achiel nyalo miyo ji mathoth, moriwo nyaka moko ma ok ong’eyo, obed gi tim kaka mareno.” E yo machuok, bedo jachiwo nyalo miyo ji mang’eny modak kamoro achiel obed jochiwo. Donge diher dak kama kamano? Kuom adier, ngima nyalo bedo maber ahinya ka ji obedo jochiwo.

Gima notimore Florida e piny Amerka nyiso maler gimomiyo bedo jochiwo en gima ber. Joneno mag Jehova moko bwora nochiwore mar konyo ji bang’ yamo makutho mager kelo masira malich. Ka ne pod girito gik ma nonego gitigo e loso ot moro, ne gifwenyo ni chiend jirani nokethore, omiyo ne gichiwore mar losonego. Bang’ ndalo moko, jiranino nondiko barua ne ofis maduong’ mar Joneno mag Jehova kowacho niya: “Erokamanouru ahinya. Jou gin joma beyo ma onge ma anyalo pimogo.” Mano nomiyo ooro chiwo mondo otigo e siro tije ma noluongo ni tije mabeyo ma Joneno mag Jehova timo.

LUW RANYISI MAR JACHIWO MADUONG’IE MOLOYO

Nonro moro ma josayans notimo wacho ni “nenore ni nitie gimoro ma chwalo dhano mondo okony jowetegi.” Nonro achielno wacho ni nyithindo “nyiso ng’wono kata kapok ging’eyo wuoyo.” Mano en nikech ang’o? Muma wacho ni mano timore nikech dhano nochue ‘e kit Nyasaye,’ ma tiende ni dhano nigi kido kaka ma Nyasaye nigo.Chakruok 1:27.

Achiel kuom kido ma beyo ma Jehova Nyasaye nigo en bedo jachiwo. Omiyowa ngima kod gik ma wadwaro mondo wabed mamor. (Tich Joote 14:17; 17:26-28) Wanyalo ng’eyo Wuonwa manie polo e yo maber kendo wanyalo ng’eyo dwache ka wapuonjore Wachne, ma en Muma. Muma bende konyowa ng’eyo ni Nyasaye osetimo chenro mondo wabed gi ngima maber e kinde ma biro. * (1 Johana 4:9, 10) Nikech Jehova Nyasaye e jachiwo maduong’ie moloyo kendo nochueyowa e kite owuon, ok onego wawuor ka waluwo ranyisine mar bedo jochiwo, ma en gima biro miyo oyie kodwa.Jo-Hibrania 13:16.

Be pod iparo Alexandra, ma ne owuo kuome e chak sulani? Weche nodhine nade gi Ja Chinacha? Kata obedo ni jawuoth machielo ma ne gin-go e mtokano nonyise ni pesaneno nodhi chimbli, Ja Chinano notudore gi jowetene ma ne ni e taon machielo kuma mtokano ne dhi chung’ie, kendo nodwoko ne Alexandra pesane duto. E wi mano, Ja Chinano nochako puonjore Muma mana kaka nonyise. Bang’ dweche adek, Alexandra ne mor ahinya ka noromo kode kendo e chokruok mar ndalo adek ma Joneno mag Jehova notimo gi dho China e piny Peru. Mondo Ja Chinano ne nyis ni nogoyo erokamano kuom kony ma Alexandra nokonyego, nogwele kaachiel gi jomamoko ma ne obirogo e chokruogno mondo gidhi gichiem e otende.

Konyo jomamoko miyo ng’ato bedo gi mor mang’eny. To ng’ato nyalo bedo gi mor moloyo ka okonyo ng’at machielo mondo obed osiep Jehova Nyasaye, ma e owuon mich ma beyo duto! (Jakobo 1:17) Be iseneno ber mar konyo jomamoko e yo ma kamano?

^ par. 21 Mondo iyud weche momedore, ne buk miluongo ni Ang’o ma Muma Puonjo Kuom Adier? mogo gi Joneno mag Jehova kendo ma yudore e websait mar www.pr418.com/luo. Di BUGE KOD GIK MAMOKO > BUGE KOD BROSUA.