Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Bedo gi Chuny Mamuol Nyiso Rieko

Bedo gi Chuny Mamuol Nyiso Rieko

Toñi ma en dhako ma rito jotwo, ne odiyo olang’ mar dhoot kae to dhako moro oyawo. Dhakono nodhawo ne Toñi nikech noneno ni ne ok ochopo e wang’ sa mondo orit min dhakono ma koro ne oseti. Toñi nochopo mana e wang’ sa. Kata kamano, ne okwayo dhakono ng’wono kuom neno ni nodeko e tich.

KA NE Toñi odok e tich kanyo chieng’ machielo, dhakono nodhawone kendo. Toñi notimo nang’o? Owacho niya: “Ne ok yot ahinya, dhakono ne dhawona maonge gimomiyo.” Kata kamano, Toñi nokwayo ng’wono kendo kae to onyiso dhakono ni nong’eyo pek ma nokale.

Dine bed ni in Toñi, ditimo nang’o? Be dine ibedo gi chuny mamuol? Be dine obedoni mayot geng’o ich wang’? En adier ni bedo gi chuny mamuol e chal kaka mano ok en gima yot. Tek ahinya bedo gi chuny mamuol sama wan gi parruok mang’eny kata sama ng’ato ochwanyowa.

Kata kamano, Muma jiwo Jokristo ni gibed gi chuny mamuol. Muma wacho ni ng’at ma nigi kido ma kamano en ng’at mariek. Jakobo nopenjo kama: “En ng’a kuomu mariek kendo mong’eyo nono tiend weche? Kokalo kuom timne maber, onyis gik mosebedo kotimo gi muolo nikech bedo gi rieko.” (Jak. 3:13) Ang’o momiyo wanyalo wacho ni bedo gi chuny mamuol en gima nyiso rieko moa e polo? To ang’o ma nyalo konyowa nyago kidoni?

KAKA BEDO GI CHUNY MAMUOL NYISO RIEKO

Chuny mamuol kweyo mirima. ‘Duoko wach mamuol geng’o mirima; to wach malit jimbo ich wang’.’​Nge. 15:1.

Dwoko mager nyalo kelo koko nikech mano chalo gi medo mafuta e mach. (Nge. 26:21) Mopogore gi mano, dwoko mamuol kinde mang’eny kweyoga weche. Onyalo kweyo mirimb ng’at mager.

Toñi noneno adiera mar wachno. Dhako ma nodhawo ne Toñi nochako mana ywak ka noneno kaka Toñi nodwoke mamuol. Dhakono nowacho ni chandruogene owuon kod ma nomako joodgi e ma nomiyo odhawo ne Toñi. Nikech Toñi nodwoko dhakono e yo mamuol, mano nomiyo olendone ma ochako puonjore kode Muma.

Chuny mamuol nyalo kelonwa mor. “Joma mor gin joma nigi chuny mamuol, nimar piny nobed pok margi.”​Mat. 5:5.

Ang’o momiyo joma nigi chuny mamuol gin joma mor? Joma chon ne ger sani oserwakore gi chuny mamuol kendo mano osekelonegi mor mang’eny. Ngimagi sani ber kendo ging’eyo ni ngima maber oritogi nyime ka. (Kol. 3:12) Adolfo, ma sani en jarit-alwora e piny Spain paro kaka ngimane ne chalo chon ka ne pok opuonjore adiera.

Adolfo wacho kama: “Ngimana ne ok ochomo yo. Nager pino, ma kata mana osiepena noluoraga matek nikech ne ahero koko gi timbe gero. Chieng’ moro, gimoro notimorena ma nomiyo alokora. Ka ne wagore gi ng’ato, nochuoya gi pala nyadiuchiel kendo remba nochuer ma adwa tho.”

Kata kamano, Adolfo sani puonjo jomoko mondo obed gi chuny mamuol kendo oketonegi ranyisi maber. Ji mang’eny ohere nikech en ng’at ma mor kendo ma kite ber. Adolfo wacho ni omor gi lokruok ma osetimo e ngimane kendo odwoko erokamano ne Jehova kuom konye mondo obed gi chuny mamuol.

Chuny mamuol moro Jehova. “Wuoda, bedi mariek, kendo mi chunya mor; mondo aduok wach ni jalo makwera.”​Nge. 27:11.

Jasik Jehova maduong’ ma en Jachien osiko ka thianone. Jehova nigi ratiro duto mar bedo gi ich wang’ nikech gik maricho ma Jachien timone goyiem, to e ma Muma wacho ni Jehova “ok tim mirima piyo.” (Wuok 34:6) Ka watemo matek mondo waluw ranyisi mar Jehova mar bedo ng’at ma ok tim mirima piyo kendo mamuol, mano nyiso ni wan joma riek kendo wamoro Jehova.—Efe. 5:1.

Piny ma wadakieni opong’ gi timbe gero. Sama wan e tijewa ma pile, wanyalo romo gi “joma pakore, jong’ayi, jo achaya, . . . joketh nying ji, joma onge ritruok, [kod] joma ger.” (2 Tim. 3:2, 3) Kata kamano, mano ok onego omon Jakristo bedo gi chuny mamuol. Wach Nyasaye paronwa ni “rieko moa malo . . . ohero kuwe, [kendo] otur.” (Jak. 3:17) Kuom bedo joma ohero kuwe kendo joma tur, wanyiso maler ni wan gi rieko moa malo. Bedo gi rieko ma kamano biro miyo wadwok wach e yo mamuol kendo biro miyo wabed machiegni gi Jehova ma e wuon rieko duto.