Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kọ Ọghẹnẹ Ọ Rrọ?

Kọ Ọghẹnẹ Ọ Rrọ?

Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ

 Ee, Ebaibol na ọ kẹ omai imuẹro ivevẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ, ọ tẹ jẹ tuduhọ omai awọ nọ ma fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ. Ebaibol na ọ vuẹ omai inọ ma rehọ “ẹgba iroro” mai avọ “ovuhumuo” muẹrohọ eware nọ e kẹ imuẹro nọ Ọghẹnẹ ọ ginẹ rrọ, orọnikọ ma rẹ rọ aro tuẹtu rọwo eware nọ a bi wuhrẹ omai evaọ egagọ nọ ma rrọ họ. (Ahwo Rom 12:1; 1 Jọn 5:20, ẹme-obotọ) Muẹrohọ eware nana nọ Ebaibol na ọ rọ kẹ omai imuẹro evaọ obotọ na:

  •   Ehrugbakpọ na gbe eware nọ e rrọ uzuazọ nọ e rrọ eva riẹ e nabe ruẹrẹhọ kpatiẹ. Onana yọ imuẹro jọ inọ ọmemama jọ ọ rrọ. Ebaibol na ọ ta nọ: “Ẹhẹ, uwou kpobi u wo ohwo nọ ọ bọ riẹ, rekọ ọnọ ọ ma eware kpobi họ Ọghẹnẹ.” (Ahwo Hibru 3:4) Dede nọ oriruo nana ọ rrọ lọlọhọ, egba-iwuhrẹ buobu a ta nọ oriruo nana u wo ẹgba gaga. a

  •   Mai ahwo-akpọ ma rẹ gwọlọ riẹ ẹjiroro nọ ma rọ rrọ uzuazọ. Ma tẹ make be re eva vọ je wo eware efa nọ ma gwọlọ evaọ uzuazọ, ma rẹ gbẹ gwọlọ riẹ ẹjiroro nọ ma rọ rrọ uzuazọ ghele. Ebaibol na ọ ta nọ ma rẹ gwọlọ “riẹ Ọghẹnẹ” jẹ gọe. (Matiu 5:3; Eviavia 4:11) Ẹgwọlọ nana nọ ma wo na yọ imuẹro nọ u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. U te je dhesẹ nọ Ọghẹnẹ nọ ọ ma omai na o you omai, yọ ọ gwọlọ nọ ma rẹ riẹe.—Matiu 4:4.

  •   Eruẹaruẹ nọ e rrọ Ebaibol na yọ eware nọ a kere fihotọ no ikpe idu buobu taure e tẹ te via, yọ epanọ a ruẹaro rai e via dẹẹ. Oghẹrẹ nọ eruẹaruẹ na i ro rugba ẹrẹrẹe e kẹ imuẹro inọ obọ Ọghẹnẹ i no ze.—2 Pita 1:21.

  •   Ahwo nọ a kere Ebaibol na a wo otoriẹ eware nọ egba-eriariẹ a kiẹ via no vi ahwo oke rai. Wọhọ oriruo, evaọ oke anwae, ahwo buobu a roro nọ otọakpọ na ọ rrọ ehru arao jọ, wọhọ eni, esi-ẹwọ, hayo eruẹ. Rekọ Ebaibol na ọ ta nọ Ọghẹnẹ o “fi otọakpọ na họ ehru oware ovo ho.” (Job 26:7) Epọvo na re, Ebaibol na o dhesẹ gbagba nọ otọakpọ na ọ rrọ gheghelie. (Aizaya 40:22) Ahwo buobu a roro nọ, ahwo nọ a kere Ebaibol na a sai wo eriariẹ kpahe eware nana vi ahwo oke rai keme obọ Ọghẹnẹ a je wo evuẹ rai no ze.

  •   Ebaibol na ọ kẹ iyo enọ buobu nọ ma riẹ iyo rai vẹre he. A gbẹ kẹ iyo enọ yena ziezi hi, o sae lẹliẹ ohwo roro nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ họ. Wọhọ oriruo: Otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ rrọ yoyou je wo ogaga kpobi, fikieme uye-oruẹ gbe emuemu e rọ rrọ akpọ na? Fikieme egagọ e be rọ wha uye fihọ akpọ na ukpenọ e rẹ wha ewoma ze?—Taitọs 1:16.

a Wọhọ oriruo, ọzae jọ nọ o wuhrẹ kpahe eware nọ e rrọ obehru na nọ a re se Allan Sandage ọ ta kpahe ehrugbakpọ na evaọ okenọ ọ jọ uzuazọ nọ: O rrọ bẹbẹ kẹ omẹ re mẹ rọwo nọ eware nọ i je mu nya vaha vaha eye ruẹrẹ oma họ ru ehrugbakpọ na lahwe. O rrọ vevẹ nọ u wo oware jọ nọ o ruẹrẹ e rai họ kpatiẹ enẹ. Mẹ riẹ hẹ sọ Ọghẹnẹ ọ rrọ, rekọ nọ orọnọ ehrugbakpọ na gbe eware nọ e rrọ eva riẹ e rrọ kpatiẹ enẹ na, onana o kẹ imuẹro nọ ohwo jọ ọ rrọ nọ o ru rai.