Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Eme Isẹri Jihova A Rọwo?

Eme Isẹri Jihova A Rọwo?

Mai Isẹri Jihova ma vuhumu nọ u fo re ma gọ Ọghẹnẹ evaọ oghẹrẹ nọ Jesu o wuhrẹ, ma vẹ jẹ jọ oghẹrẹ Ileleikristi nọ ikọ Jesu a jọ. Uzoẹme nana o ta ẹme kpẹkpẹe kpahe igogo eware nọ ma rọwo.

  1.   Ọghẹnẹ. Ma be gọ Ọghẹnẹ uzẹme ọvo na, ọnọ ọ rrọ Erumeru gbe Ọmemama na, yọ odẹ riẹ Jihova. (Olezi 83:18; Eviavia 4:11) Ọye họ Ọghẹnẹ Abraham, Mosis, gbe Jesu.—Ọnyano 3:6; 32:11; Jọn 20:17.

  2.   Ebaibol. Ma rọwo nọ ẹkwoma Ebaibol na Ọghẹnẹ ọ be rọ ta ẹme kẹ ahwo-akpọ. (Jọn 17:17; 2 Timoti 3:16) Eware nọ ma rọwo i no ebe udhosa-gbezeza nọ e rrọ Ebaibol na ze, koyehọ “Ọvọ Anwae” na gbe “Ọvọ Ọkpokpọ” na. Prọfẹsọ Jason D. BeDuhn o dhesẹ onana vevẹ nọ o kere nọ Isẹri Jihova a rehọ “iwuhrẹ rai gbe eware nọ a bi ru no Ebaibol na ze, yọ u no rai eva ze nọ a re ru oware nọ Ebaibol ọ ta o tẹ make rọnọ o were rai hi.” a

     Dede nọ ma jẹ oma Ebaibol na soso rehọ, ma rẹ rehọ eme na ehruehru hu. Ma muẹrohọ nọ eme jọ nọ e rrọ Ebaibol na yọ ehare, hayo eme oze nọ otofa rai u kodo vi oghẹrẹ nọ a nwane rọ tae na.​—Eviavia1:1.

  3.   Jesu. Ma re ru eware nọ Jesu Kristi o wuhrẹ je lele oriruo riẹ, yọ ma rẹ kẹe ọghọ keme ọye họ Osiwi mai, ọ tẹ jẹ rrọ Ọmọ Ọghẹnẹ. (Matiu 20:28; Iruẹru Ikọ 5:31) Fiki onana mai yọ Ileleikristi. (Iruẹru Ikọ 11:26) Rekọ ma jọ Ebaibol na wuhrẹ nọ orọnikọ Jesu họ Ọghẹnẹ Erumeru na ha, ma tẹ jẹ ruẹ nọ uwuhrẹ Esanerọvo na u no Ebaibol ze vievie he.—Jọn 14:28.

  4.   Uvie Ọghẹnẹ. Onana yọ egọmeti dẹẹ nọ o rrọ obọ odhiwu, orọnikọ oghẹrẹ nọ eva ohwo o rrọ họ. Uvie Ọghẹnẹ o ti mi esuo akpọ na otọ, kẹsena u ve ti ru oreva Ọghẹnẹ kpahe otọakpọ na gba (Daniẹl 2:44; Matiu 6:9, 10) U ti ru eware nana kẹle, keme eruẹaruẹ Ebaibol i dhesẹ nọ “edẹ urere” na ma rrọ na.—2 Timoti 3:1-5; Matiu 24:3-14.

     Jesu họ Ovie ọrọ Uvie Ọghẹnẹ nọ o rrọ obọ odhiwu na. O muhọ esuo evaọ 1914.—Eviavia 11:15.

  5.   Esiwo. A ti siwi omai no uzioraha gbe uwhu fiki idhe ẹtanigbo nọ Jesu ọ rehọ uzuazọ riẹ dhe. (Matiu 20:28; Iruẹru Ikọ 4:12) Re ahwo a sai wo erere no idhe yena ze, a re fi ẹrọwọ họ Jesu, a ve je nwene oghẹrẹ nọ a bi yeri uzuazọ rai, jẹ họ-ame. (Matiu 28:19, 20; Jọn 3:16; Iruẹru Ikọ 3:19, 20) Eware nọ ohwo o bi ru eye i re dhesẹ nọ o wo ẹrọwọ. (Jemis 2:24, 26) Rekọ onana u dhesẹ nọ esiwo nọ ọ be tha na yọ osa ha, rekọ oware nọ u ti te ahwo obọ fiki ‘uwowou ulogbo Ọghẹnẹ.’—Ahwo Galesha 2:16, 21.

  6.   Odhiwu. Jihova Ọghẹnẹ, Jesu Kristi, gbe ikọ-odhiwu a be rria oria nọ ma rẹ ruẹ hẹ. b (Olezi 103:19-21; Iruẹru Ikọ 7:55) A te kpare umutho ahwo jọ nọ a bu te idu udhuhrẹ-gbene (144,000) kpobọ odhiwu re a jọ obei lele Jesu su evaọ Uvie na.—Daniẹl 7:27; 2 Timoti 2:12; Eviavia 5:9, 10; 14:1, 3.

  7.   Otọakpọ. Ọghẹnẹ ọ ma otọakpọ na kẹ ahwo-akpọ re o jọ uwou rai bẹdẹ bẹdẹ (Olezi 104:5; 115:16; Ọtausiuwoma Na 1:4) Ọghẹnẹ ọ te rehọ omokpokpọ gbe uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ ghale ahwo nọ a yoẹme kẹe, o ve je ti ru otọakpọ na fihọ aparadase kẹ ae.—Olezi 37:11, 34.

  8.   Emuemu gbe uye-oruẹ. Emuemu gbe uye-oruẹ i muhọ nọ ukọ-odhiwu Ọghẹnẹ jọ ọ wọso ẹe. (Jọn 8:44) Nọ ukọ-odhiwu nana ọ wọso Ọghẹnẹ no, a te sei “Setan” gbe “Ẹdhọ,” ọ viẹ ọzae-avọ-aye ọsosuọ na họ kuomagbei, onana o tẹ whae ze nọ uye ogaga o be rọ bẹ emọ rai. (Emuhọ 3:1-6; Ahwo Rom 5:12) Ọghẹnẹ ọ kẹ emuemu gbe uye-oruẹ uvẹ re ma sae ruẹ otọ erue nọ Setan o gu, rekọ ọ te kẹ onana uvẹ bẹdẹ bẹdẹ hẹ.

  9.   Uwhu. Ohwo o te whu no ọ rẹ gbẹ jọ uzuazọ họ. (Olezi 146:4; Ọtausiuwoma Na 9:5, 10) Ọ rẹ jọ erae ehẹle ruẹ uye he.

     Nọ oke ẹkparomatha o te te, Ọghẹnẹ o ti zihe ima ahwo buobu nọ a whu no ziọ uzuazọ. (Iruẹru Ikọ 24:15) Rekọ ohwo kpobi nọ a kpare ze nọ ọ rọwo ru oreva Ọghẹnẹ hẹ, a te raha iẹe kufiẹ bẹdẹ bẹdẹ ababọ ẹruore ẹkparomatha.—Eviavia 20:14, 15.

  10.   Uviuwou. Ma rẹ rọo orọo evaọ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ orọo o rẹ jọ nọ ọ ma akpọ na, ọzae ọvo avọ aye ọvo, yọ ọfariẹ-ogbe ọvo ọ rẹ sae fa orọo. (Matiu 19:4-9) U mu omai ẹro nọ ehrẹ areghẹ nọ e rrọ Ebaibol na i re fiobọhọ kẹ uviuwou wo evawere.—Ahwo Ẹfisọs 5:22–6:1.

  11.   Egagọ mai. Ma rẹ rehọ adhẹẹ ologbo kẹ uruwhere hayo iwoho gbe emema efa ha. (Iziewariẹ 4:15-19; 1 Jọn 5:21) Igogo eware nọ ma re ru evaọ egagọ mai họ:

  12.   Ukoko mai. A ghale omai fihọ ikoko sa-sa, yọ ogbẹgwae nọ a re se ugboma ekpako oye o be rẹrote ukoko ovuovo. Rekọ ekpako na yọ utu ilorida ha, yọ a rẹ hwae osa ha. (Matiu 10:8; 23:8) Ma re mi ahwo okẹ abakpe he, yọ a re ghoro umudo ho nọ ma te kpohọ ewuhrẹ. (2 Ahwo Kọrint 9:7) Okẹ unevaze ọvo ma re ro ru eware mai kpobi, yọ a re se odẹ ohwo nọ ọ kẹ okẹ na ha.

     The Utu Ẹruorote na, koyehọ umutho ezae jọ nọ i wo uruemu Oleleikristi ziezi, nọ e rrọ oria nọ u wuzou iruẹru mai evaọ akpọ na soso họ enọ e be kpọ ukoko na.—Matiu 24:45.

  13.   Okugbe mai. Eware ọvona mai Isẹri Jihova nọ e rrọ akpọ na soso ma rọwo. (1 Ahwo Kọrint 1:10) Yọ ma be daoma re ohẹriẹ o siọ udevie mai ba ẹjọ dede nọ ma no ọvuọ oria riẹ ze, ma wo ovioma sa-sa, gbe uyero sa-sa. (Iruẹru Ikọ 10:34, 35; Jemis 2:4) Dede nọ ma wo okugbe, ohwo kpobi ọ rẹ sae jiroro kẹ omobọ riẹ. Osẹri kpobi ọ rẹ rehọ udu riẹ nọ ọ rehọ Ebaibol wuhrẹ no jiroro nọ i kiehọ.—Ahwo Rom 14:1-4; Ahwo Hibru 5:14.

  14.   Uruemu mai. Ma be daoma dhesẹ uyoyou nọ o kare oriobọ evaọ eware kpobi nọ ma bi ru. (Jọn 13:34, 35) Ma rẹ whaha iruemu nọ e rẹ dha Ọghẹnẹ eva, wọhọ azẹ osefihọ oma. (Iruẹru Ikọ 15:28, 29; Ahwo Galesha 5:19-21) Mai yọ ahwo odhedhẹ, ma wo obọ kugbe ẹmo ho. (Matiu 5:9; Aizaya 2:4) Ma rẹ kẹ egọmeti nọ o bi su ẹkwotọ mai adhẹẹ, ma re koko izi egọmeti na otẹrọnọ e te lẹliẹ omai raha izi Ọghẹnẹ hẹ.—Matiu 22:21; Iruẹru Ikọ 5:29.

  15.   Oghẹrẹ nọ ma re ru amọfa. Jesu o jie uzi nọ: “Who re you ọrivẹ ra wọhọ omobọ ra hrọ.” (Matiu 22:39; Jọn 17:16) Fikiere ma be daoma “ru oware uwoma kẹ ahwo kpobi,” ghele na ma rẹ jọ utu ovuovo ho evaọ ẹme isuẹsu, yọ ma re kuomagbe egagọ efa ha. (Ahwo Galesha 6:10; 2 Ahwo Kọrint 6:14) O make rrọ ere na, ma rẹ kẹ ohwo kpobi uvẹ re ọ salọ onọ o re ru evaọ eware nọ i wobọ kugbe isuẹsu gbe egagọ.—Ahwo Rom 14:12.

 Otẹrọnọ who wo enọ efa kpahe eware nọ Isẹri Jihova a rọwo, whọ rẹ sai se kpahe omai evaọ oria evuẹ mai evaọ itanẹte, whọ sai vi uwou se ọfisi mai jọ hayo rehọ ifonu se, whọ sai je kpohọ iwuhrẹ mai evaọ Ọgwa Uvie nọ ọ kẹle owhẹ, hayo lele Isẹri nọ e rrọ oria ra ta ẹme.

a Rri obe na Truth in Translation, ẹwẹ-obe avọ 165.

b A le ikọ-odhiwu imuomu no obọ odhiwu no, rekọ a gbẹ rrọ uzuazọ dede nọ ma rẹ ruẹ e rai hi.​—Eviavia 12:7-9.