Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

 TEMBIASAKUE

Chekangy, péro ajerovia mbarete Jehováre

Chekangy, péro ajerovia mbarete Jehováre

Enterovénte ohechakuaa chemichĩ ha chekangyetereiha, 29 kílonte voi areko. Péro avave noimoʼãmoʼãi mbaʼeichaitépa chembarete. Chekangýramo jepe, che jerovia ára ha ára imbareteve. Tamombeʼumína peẽme mbaʼéicha rupípa upéva.

Fránciape arekórõ guare cuatro áño

Yma chemitãme, chemanduʼa avyʼámi hague che tuvakuérandi roikórõ guare Fránciape sur gotyo. Che túva ojapo vaʼekue chéve peteĩ kyha atorore hag̃ua ha vyʼápe adiparámi pe hardín rehe. Peteĩ árape, áño 1966-pe, umi testígo de Jehová og̃uahẽ ógape ha upe guive heta vése ovisita jey hikuái papápe ha are are oñemongeta jepi hikuái. Upéi siete mése haguépe papa odesidíma ojevautisa. Upe riremínte mama omoirũma avei chupe, ha oñangareko porãiterei cherehe hikuái.

Che tuvakuéra ningo Españagua, ha upéicha rupi roho jey vaʼekue roiko upépe. Upe riremínte che añepyrũma cherasykatu, ipuntáda jepi chéve che po ha che tovíllo. Dos áñorupi aiko doktór rehe ha upéi chegueraha hikuái peteĩ rreumatólogo valépe, ha haʼe heʼi: “Ndaiporivéima jajapo vaʼerã”. Upepete voi che sy oñepyrũma hasẽ soro; pe doktór heʼi arekoha “poliartritis infantil crónica”. * Upérõ che areko 10 áñonte ha ni nantendéi mbaʼépa heʼise upéva, péro amañávo hovarekuéra ahechakuaa ndahaʼeiha la iporãmbáva.

Pe doktór heʼi tekotevẽha añeinterna peteĩ ospitál infantílpe. Cheguerahárõ guare hikuái upe ospitálpe heta ndavyʼái. ¡Haimete voi amano! Ojopyeterei hikuái umi mitã ndive, umi mónha oikytĩ chehegui che akãrague ha omeʼẽ chéve peteĩ unifórme ivaietereíva amonde hag̃ua. Heta cherasẽ ha apensa voi, arakaʼe pevépa aaguantáta upe lugárpe.

JEHOVÁ SIÉMPRE CHEPYTYVÕ

Che tuvakuéra chemboʼe vaʼekue aikuaa hag̃ua Jehovápe. Upéicha rupi, ojejapo jave aktivida rrelihiósa pe ospitálpe, che namoirũi chupekuéra ha umi mónha nontendemoʼãi voi mbaʼérepa chéve g̃uarã noĩporãi umíva. Che pyʼaite guive ningo ajerure Jehovápe anínte hag̃ua chereja rei, ha ahechakuaa haʼe siémpre oñangarekoha cherehe. Haʼete voi peteĩ túva chéve g̃uarã.

Sabadokue oñepermiti ore hentekuéra orevisita, ha mama ha papa oaprovechámi upéva oraha  hag̃ua chéve umi puvlikasión chepytyvõtava ajerovia mbareteve hag̃ua. Umi mónha ndoipotái avave ogueru ótro ládogui ilivrorã, péro chéve opermiti hikuái. Che areko voi che Biblia ha alee káda día. Avei amombeʼu che amigaʼikuérape Ñandejára oprometeha ojapóvo ko yvýgui peteĩ hardín neporãva ha upépe ndaiporimoʼãveimaha mbaʼeveichagua mbaʼasy (Apocalipsis 21:3, 4). Ndavyʼái ha añeñandúramo jepe cheaño upe lugárpe, káda día ajerovia mbareteve Ñandejárare.

Seis mése haguépe umi doktór chembodeʼálta sapyʼa ha namehoráiramo jepe, avyʼa aha jeýtama haguére ógape. Che ñudokuéra osegi oñedeforma ha a mas día hasyve chéve. Upéicharõ jepe, arekópe 14 áño, ajevautisa ha ajedesidi aservitaha Jehovápe che pyʼaite guive. Péro sapyʼánte añeñandu vaieterei ha haʼe che Ru yvagapeguápe: “¿Mbaʼére piko che péicha aime? ¡Chemongueramína! ¿Nderehechái piko mbaʼéichapa asufri?”.

Chemitãkuñáme ijetuʼueterei vaʼekue chéve. Añehaʼã ahechakuaa namehoraveimaha voínte, péro siémpre añembojojase che amigakuérare ha ambyasy asy ahechávo mbaʼéichapa haʼekuéra hesãi ha ojapo heta mbaʼe. Che añeñandu ndavaleiha mbaʼeverã ha nañeʼẽsevéi avavéndi. Upe tiémpope che hénte ha che amigokuéra heta chepytyvõ ha ohechauka chéve oĩha che ykére. Siémpre chemanduʼa che amíga Alicia rehe, haʼe ningo 20 áño ijedave chehegui ha rojogueraha porãiterei. Haʼe chepytyvõ ani hag̃ua apensaiterei che mbaʼasýre, ha chemokyreʼỹ aipytyvõ hag̃ua che rapichakuérape, añamarga rangue apensávo che provlémare.

AJAPO OPA IKATÚVA

Arekórõ guare 18 áño, cherasyete jey ha ni rreunionhápe ndaikatuvéi aha. Upéicha jave, aaprovecha astudia hag̃ua la Biblia, koʼýte umi párte hypyʼũvéva. Pe lívro de Job ha umi Salmo ohechauka chéve Jehová oñangarekoha ñanderehe ko tiémpope ani hag̃ua ikangy ñande jerovia. Añemboʼe meme Ñandejárape ha upéva omeʼẽ chéve “pe podér ijojahaʼỹva”, ha “Ñandejára pyʼaguapy tuichavéva” chepytyvõ aaguanta hag̃ua (2 Corintios 4:7; Filipenses 4:6, 7).

Arekórõ guare 22 áño aiporúma sílla de rruéda. Añeñandu vaieterei ningo ha haʼeténte chéve umi hénte hesaráitava mbaʼeichagua persónapa che ha ohechatanteha peteĩ persóna hasykatúva ha oĩva sílla de rruédape. Péro amo ipahápe, ikatu jey ajevale chejehe ha ajapo jey heta mbaʼe. Peteĩ che amíga hérava Isabel chemokyreʼỹ apredika hag̃ua hendive 60 óra káda mes, ha atantea.

Ñepyrũrã haʼe voi ni mbaʼevéicharõ ndahupytymoʼãiha upe óra. Péro ajerure Jehovápe chepytyvõ hag̃ua, ha Haʼe, che hénte ha che amigokuéra chepytyvõ rupi ahupyty che méta. Upe mes pyaʼeterei ohasa chéve, ha chepytyvõ anive hag̃ua atĩ ni akyhyje. Chemoñeñandu porãiterei upéva, upéicha rupi 1996-pe adesidi ajapo che prekursorádo rregulár, upéva heʼise apredika vaʼerãha 90 óra káda mes. Arakaʼeve nambyasýi adesidi haguére ajapo upéva, chepytyvõ katu añemoag̃uive hag̃ua Ñandejárare ha haʼete voi chemombaretevéva. Ajapo rupi che prekursorádo, heta tapichápe añeʼẽ Ñandejárare ha aipytyvõ chupekuéra oiko hag̃ua iñamígoramo.

JEHOVÁ ARAKAʼEVE NDACHEREJAREÍRI

Áño 2001-pe añaksidenta ha mokõivéva che retyma amopẽ. Hasyeterei ningo chéve ha aime aja ospitálpe añemboʼe Jehovápe che pyʼapypemi, ha haʼe chupe: “¡Jehová, anína chereja!”. Upe riremínte peteĩ kuñakarai oĩva avei internáda upe kotýpe che ykére oporandu chéve: “¿Nde piko testígo de Jehová?”. Ndaikatúigui añeʼẽ, che akãnte amonguʼe haʼe hag̃ua chupe si. Upépe haʼe heʼi chéve: “¡Che poikuaa! Alee jepi pende rrevistakuéra”. Upéva chemoñeñandu porãiterei ha avyʼaiterei upe situasiónpe jepe ikatu haguére añeʼẽ Jehováre.

Upéi, arrekuperami rire upe aksidéntegui, adesidi apredika umi hénte oĩvape upe ospitálpe. Upérõ areko gueteri jéso, péro mama chegueraha sílla de rruédape. Káda día rovisita umi hasývape, roporandu chupekuéra mbaʼéichapa oñeñandu ha romeʼẽ chupekuéra heta puvlikasión vívlika. Upéva  chemokaneʼõmi, péro Jehová siémpre chemombarete.

Papa ha mama ndive áño 2003-pe

Koʼág̃a aempeorave ahávo ha hasyetereivéntema chéve che ñudokuéra. Ha ivaiveha katu, omano chehegui che túva ha ambyasyeterei. Upéicharõ jepe, añehaʼãmbaite apensa umi mbaʼe iporãvare, ha ikatu jave chéve, ahasa tiémpo che hénte ha che amigokuéra ndive, upéva tuicha chepytyvõ ani hag̃ua aiko apensaiterei che mbaʼasýre. Aime jave cheaño katu añepyrũ alee, astudia la Biblia ha apredika por teléfono.

Asapymi ha apensa aimemaha Ñandejára múndo pyahúpe

Avei añehaʼã adisfruta ikatumiháicha umi mbaʼe porã Ñandejára omeʼẽvare. Por ehémplo, ikatu añandu pe yvytu piroʼy asy che rováre ha ahetũ umi yvoty hyakuãvu reíva. Añetehápe, heta mbaʼére ikatu aagradese Ñandejárape. Añehaʼã avei ajediverti ha apuka umi mbaʼe oikóvare cherehe. Peteĩ díape, predikasiónpe, che amíga chegueraha hína che sílla de rruédape, upéi opyta oanota hag̃ua pe óga rog̃uahẽ hague. Che katu asẽ aha hatãiterei peteĩ vahádare ha achoka peteĩ áuto oñestasionávare. ¡Tuichaiterei ningo roñemondýi! Péro ndoikóimarõ mbaʼeve ivaíva, hetaiterei ropuka.

Heta mbaʼe ningo ajapose, péro koʼag̃aite ndaikatúi. Péro sapyʼánte asapymi ha apensa aimemaha Ñandejára múndo pyahúpe (2 Pedro 3:13). Añeimahina upépe akueramaha, ha vyʼápe akorre upérupi. Siémpre chemanduʼa rréi David heʼi vaʼekuére: “Ehaʼarõnte Jehovápe; nekyreʼỹke ha ejerovia mbarete” (Salmo 27:14, NM). Káda día cherasykatuvéramo jepe, Jehová koʼẽ koʼẽre chemombareteve. Añetehápe chekangy, péro ajerovia mbarete Jehováre.

^ párr. 6 Poliartritis infantil haʼe hína artritis ojagarráva mitãme, odeformapáva chuguikuéra ikangue. Idefensakuéra voi ombyai umi párte isánova, upéicha rupi umi orekóvape ko mbaʼasy hasyeterei ikangue ha irurupa iñudokuéra.