Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Iserrokuéragui peguenohẽta kóvre”

“Iserrokuéragui peguenohẽta kóvre”

Heta arkeólogo oho kuri Judea desiértope ha oinvestiga mbaʼépa oĩ umi sérro perõ paʼũre ha umi kuéva oĩvare upépe. ¿Mbaʼépa oheka hikuái? ¿Otopánepa álgo iñimportánteva umi Rollo del mar Muértoicha? Koʼã arkeólogo oikévo peteĩ kuéva oĩvape Nahal Mishmárpe otopa heta tesóro. ¡Ni ndogueroviaséi hikuái upe ojuhúva!

UMI arkeólogo otopa kuri Nahal Mishmárpe umi tesorokuéra, marzo 1961-pe. Umíva oĩ peteĩ itakuápe ha ojelia pirípe, oĩ hetaiterei mbaʼe: koróna, sétro, erramiénta, árma ha hetave mbaʼe, 400 rasa voi oĩ, ha enterove lénto umi mbaʼe ojejapo kóvregui. Umi oleéva la Biblia omombaʼeterei koʼã mbaʼe ojetopa vaʼekue. ¿Mbaʼérepa? Ñandejára Ñeʼẽme, Génesis 4:22-pe heʼi Tubal-caín rehe: “Haʼe ikatupyry opaichagua tembiapo kóvre ha ierroguigua rehe” (ÑÑB).

Heta mbaʼe gueteri ndojekuaaporãi Nahal Mishmar ha umi tesóro oĩvagui upépe. Péro umi mbaʼe ojetopa vaʼekue ohechauka ymaite guivéma oñembaʼapo hague pe mína de kóvrepe, oñemboyku ha oñerrefina ojejapo hag̃ua chugui heta mbaʼe.

PE YVY OÑEPROMETE VAʼEKUÉPE OĨ MÍNA DE KÓVRE

Umi isrraelíta ojepreparárõ guare oike hag̃ua pe yvy oñepromete vaʼekuépe, Moisés heʼi chupekuéra: “Iserrokuéragui peguenohẽta kóvre” (Deuteronomio 8:7-9, ÑÑB). Umi arkeólogo otopa heta mína ha lugár oñemboyku hague umi metál, Israel ha Jordániape, por ehémplo, Timna, Feinan ha Khirbat en Náhaspe. ¿Mbaʼépa ohechauka koʼã lugár?

Feinan ha Tímnape, oĩ hetaiterei mína de kóvre ha natekotevẽi ojejoʼo pypuku oñeguenohẽ hag̃ua. Umi minéro 2.000 áño pukukue og̃uenohẽ upégui umi kóvre. Koʼág̃a peve, umi ohóva ovisita koʼã lugár ohechakuaa opárupi oĩha umi ita ipara vérdeva, upéva heʼise umíva orekoha kóvre. Umi minéro ypykue oguereko vaʼekue heta erramiénta ojejapóva itágui ha upévape ojoʼo hikuái póso ha túnel oguenohẽ hag̃ua umi kóvre. Péro tiémpo rire ojejoʼovéma vaʼerã ojetopa hag̃ua umi kóvre oĩva pypukuve, upémarõ ojeporu umi erramiénta ojejapóva metálgui ojejoʼo hag̃ua umi póso ha túnel, ha péicha ojesegi oñeguenohẽ umi kóvre. La Bíbliape, lívro de Jóbpe, oñeñeʼẽ umi minéro rembiapóre (Job 28:2-11). Upéva ningo traváho pohýi hína. Upévare síglo 3 ha 5-pe, umi mburuvicha Romagua okastiga hag̃ua umi mbaʼe vai apoha iformalvévape omombaʼapo chupekuéra mína de kóvrepe, oĩva Féinanpe.

Peteĩ lugár héravape Khirbat en Nahas (heʼiséva “ruinas de cobre”) ojetopa hetaiterei kóvre rembyreʼi, upéva ohechauka upépe oñemboyku hague hetaiterei kóvre. Umi arkeólogo heʼi umi ita ojegueru hague umi mína Feinan ha Tímnagui, umíva oĩ rupi  ag̃uive upe lugárgui. ¿Mbaʼépa ojapo hikuái oipeʼa hag̃ua pe kóvre umi itágui? Upearã oñemoinge pe ita peteĩ tatakuápe, oñembyakúva karvónpe ohupyty peve 1.200°C, ha upéva oñemantene vaʼerã upéicha 8 térã 10 óra aja. Peteĩ ita orekóvagui 5 kílo, oñeguenohẽ 1 kílo kóvre, ha upévagui ikatúma ojejapo heta mbaʼe.

MAʼERÃPA OJEPORU VAʼEKUE PE KÓVRE ISRAÉLPE

Sérro Sinaípe, Jehová heʼi porã vaʼekue umi isrraelítape umi kóvre oĩva upe lugárpe ojeporu vaʼerãha ojejapo hag̃ua pe tavernákulo, ha tiémpo rire ojeporu avei upéva ojejapo hag̃ua pe témplo Jerusalénpe (Éxodo kapítulo 27). Ikatu oime umi isrraelíta ojapokuaáma voi heta mbaʼe umi metálgui oho mboyve Egíptope, térã ikatu avei oime upépentema oaprende raʼe hikuái. Péro tahaʼe haʼeháicha, umi isrraelíta osẽrõ guare Egíptogui omboykukuaáma umi metál ojapo hag̃ua chugui vakaraʼy raʼanga ha opaichagua tembiporu ojeporu vaʼerã pe tavernákulope. Por ehémplo, ojapo hikuái kóvregui ólla, páila, tenedór, pála ha hetave mbaʼe (Éxodo 32:4).

Umi isrraelíta oiko aja pe desiértore, ohasa vaʼekue Punón ypýrupi (upe lugár amalisia koʼág̃a héra Feinan), ha upépe oĩ vaʼekue heta kóvre. Upe lugárpe umi isrraelíta ojeplagea kuri ndoguerekóigui y ha ndogustavéima rupi chupekuéra pe mana. Upévare Jehová okastiga hag̃ua chupekuéra, omondo umi mbói iponsóñava, ha upérõ omano hetaiterei isrraelíta. Péro umi isrraelíta hembýva oñarrepentírõ guare, Moisés ojerure Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupekuéra. Upémarõ Jehová heʼi Moiséspe ojapo hag̃ua peteĩ mbói raʼanga kóvregui ha omoĩ hag̃ua peteĩ póstere. ¿Maʼerãpa ojapouka upéva? La Biblia heʼi: “Upe ojesuʼúva omaʼẽvo pe mbói raʼanga rehe, okuera” (Números 21:4-10; 33:43).

UMI KÓVRE OREKO VAʼEKUE RRÉI SALOMÓN

Heta mbaʼe oĩ vaʼekue Jerusalén témplope ojejapo kóvregui

Rréi Salomón oiporu vaʼekue hetaiterei kóvre ojapo hag̃ua pe témplo Jerusalénpe. Ha enterove lénto umi kóvre oiporúva, omeʼẽ vaʼekue chupe itúva David, ojagarra rire Siria (1 Crónicas 18:6-8). Pe témplo korapýpe oĩ vaʼekue peteĩ y ryru tuichaitereíva ojejapóva kóvregui, ikatu hag̃uáicha umi saserdóte oñemopotĩ upépe. Upe mbaʼyru oñehenóiva “mar”, ipohýi 30.000 kílorupi voi ha ikatu ojekarga pype 66.000 lítro y (1 Reyes 7:23-26, 44-46). Pe témplo entrádape oĩ vaʼekue avei mokõi kolúmna tuichaitereíva. Koʼã kolúmna haʼete peteĩ káño guasu iñanambusúva 7,5 sentímetro, ijerekuévo omedi 1,7 métro, ijyvate 8 métro ha pe ipúntape ijapuʼa guasuve, ha upéva ijyvate 2,2 métro (1 Reyes 7:15, 16; 2 Crónicas 4:17). ¡Ajépa hetaite kóvre ojeporúne raʼe ojejapo hag̃ua koʼã mbaʼe!

Umi hénte upe tiempopegua oreko vaʼekue voi heta mbaʼe ojejapóva kóvregui. La Biblia omombeʼu oreko hague hikuái árma, grilléte, okẽ ha heta mbaʼe ojeporúva oñembopu hag̃ua músika (1 Samuel 17:5, 6; 2 Reyes 25:7; 1 Crónicas 15:19; Salmo 107:16). Peteĩ jey Jesús heʼi hemimboʼekuérape ani hag̃ua ogueraha monéda de kóvre, ha apóstol Pablo katu imanduʼa “Alejandro pe ombaʼapóva kóvre rehe” (Mateo 10:9; 2 Timoteo 4:14, NM).

Oĩ gueteri heta mbaʼe umi arkeólogo ha istoriadór oikuaaséva umi kóvre ojeporu vaʼekuégui ymave ha avei umi tesóro ojetopa vaʼekuégui Nahal Mishmárpe. Péro jahechakuaa, la Biblia heʼiháicha, Jehová omeʼẽ hague umi isrraelítape peteĩ yvy iporãitereíva ha iserrokuéragui oguenohẽ hague hikuái hetaiterei kóvre (Deuteronomio 8:7-9).