Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Kyreʼỹme oñekuaveʼẽ hikuái oservi hag̃ua Rúsiape

Kyreʼỹme oñekuaveʼẽ hikuái oservi hag̃ua Rúsiape

ÁÑO 1991-pe, umi testígo de Jehová Rusiapegua ovyʼaiterei, pórke hasypeve pe goviérno olegalisa irrelihión upe paíspe. Upérõ guare oĩ vaʼekue ménos de 16.000 puvlikadór, péro koʼág̃a g̃uarã oĩma 170.000-rupi. ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupekuéra peichaite peve oprogresa hag̃ua? Heta ermáno ótro paisgua oho oipytyvõ hag̃ua chupekuéra predikasiónpe (Mat. 9:37, 38). Jaikuaamína unos kuánto koʼã ermánope.

KUIMBAʼEKUÉRA IKATUPYRÝVA OIPYTYVÕ KONGREGASIÓNPE

Peteĩ ermáno Gran Bretañagua hérava Matthew, oreko vaʼekue 28 áño opárõ guare pe proskripsión Rúsiape. Upe áñope, haʼe ohendu peteĩ asambleahápe ojeʼévo Europa del Éstepe umi kongregasión oikotevẽtereiha ajúda. Pe diskursánte omombeʼu San Petersbúrgope oĩha peteĩ kongregasión orekóva hetaiterei estudiánte, péro peteĩ siérvo ministeriál añoite oñangarekoha pe kongregasiónre. Matthew heʼi: “Ndaikatúi aipeʼa che akãgui la heʼi vaʼekue pe diskursánte, upévare añemboʼe Jehovápe ha haʼe chupe avaseha upépe”. Upéi ombyatyʼimi ipláta, ovendepa lénto ikosakuéra ha áño 1992-pe ováma Rúsiape. ¿Mbaʼetekópa oho raʼe chupe upépe?

Matthew

Matthew omombeʼu: “Ijetuʼueterei vaʼekue chéve aaprende hag̃ua pe idióma. Ndaikatúi kuri ni apredika umi héntepe”. Avei ijetuʼu vaʼekue chupe ojuhu hag̃ua moõpa oikóta. Haʼe heʼi: “Ni nachemanduʼavéima mboy vésepa ava raʼe. Aiko aikónte ha ava jeýma vaʼerã”. ¿Ombyasýpa raʼe Matthew odesidi haguére ova Rúsiape? Haʼe heʼi: “Nambyasýi ni michĩmi aju haguére aservi ko paíspe. [...] Koʼápe adependete Jehováre ha ajeroviave hese. Hetaiterei vésema ahechakuaa mbaʼéichapa haʼe oñangareko cherehe”. Tiémpo rire, Matthew oservi kómo prekursór espesiál ha oiko chugui ansiáno, ha koʼág̃a ombaʼapo Betélpe, oĩva San Petersburgo ypýpe.

Áño 1999-pe, peteĩ ermáno hérava Hiroo ojegradua vaʼekue pe Escuela de Entrenamiento Ministeriálpe Japónpe, orekórõ guare 25 áño. Peteĩva iñinstruktór omokyreʼỹ chupe oho hag̃ua oservi ótro paíspe oĩvehápe nesesida. Upéi haʼe ohendu Rúsiape oñekotevẽha ajúda, upémarõ odesidi ostudia idióma rrúso. ¿Mbaʼépa ojapove raʼe? Haʼe heʼi: “Aha aiko Rúsiape seis mésere. Aikuaa ningo upépe roʼyetereiha jepi, upévare aha noviémbrepe, roʼyve tiémpope voi, aikuaa hag̃ua aaguantátapa”. Opa rire pe inviérno, Hiroo oho jey Japónpe, oñepyrũ oaorra ha upéi katu ovaitéma Rúsiape.

Hiroo ha Svetlana

Ojapóma ningo 12 áño Hiroo ova hague Rúsiape, ha oipytyvõma hetaiterei kongregasiónpe. Heta vése oñangarekómi umi kongregasión oĩháme mas de 100 puvlikadór ha haʼe añoite la ansiáno. Por ehémplo, peteĩ kongregasiónpe odirihi vaʼekue káda semána pe Eskuéla Jaipurukuaa Hag̃ua la Biblia ha Ñemañaha Ñehesaʼỹijo. Avei otoka chupe la majoría umi párte pe Aty Ñanemboʼévape Japredika Hag̃ua, ha odirihi cinco vése káda semána pe Estúdio de Lívro de Kongregasión. Ha upéi avei ojapo heta visíta de pastoréo. ¿Mbaʼéichapa ovenefisia upéva Híroope? Haʼe heʼi: “Avyʼaiterei ningo ikatu haguére aipytyvõ ermanokuérape omombarete hag̃ua ijerovia. [...] Aju mboyve Rúsiape aservíma vaʼekue voi kómo ansiáno ha prekursór, péro aime guive koʼápe añandu añemoag̃uiveha Jehováre ha adependeteha hese”. Áño 2005-pe, Hiroo omenda Svetlánare ha mokõivéva oservi kómo prekursór.

Michael ha Olga; Marina ha Matthew

Matthew, orekóva 34 áño, ha iñermáno Michael, orekóva 28 áño, oiko kuri Canadápe. Peteĩ vuéltape haʼekuéra oho de visíta Rúsiape, ha oñesorprende ohechávo oĩha hetaiterei hénte pe rreunionhápe ha saʼi la ermáno omoakãva. Matthew heʼi: “Pe kongregasión aha haguépe oĩ 200 persóna, péro káda rreunión odirihi peteĩ ansiáno ijedámava ha peteĩ siérvo ministeriál imitãva añoite. Ahechávo upéva apytaseterei voi aipytyvõ hag̃ua upe kongregasiónpe”. Upéi haʼe ova Rúsiape áño 2002-pe.

Cuatro áño haguépe, Michael osegi iñermáno ehémplo ha ova avei Rúsiape. Upépe ohechakuaa oĩha gueteri heta nesesida. Michael oservi rupi kómo siérvo ministeriál, oñenkarga chupe oñatende hag̃ua territóriore, literatúrare ha kuénta kongregasionpeguáre. Avei ojejerure chupe ojapo hag̃ua diskúrso púvliko ha umi tembiapo ojapóva jepi pe sekretário de kongregasión. Michael heta oipytyvõ avei oñeorganisa hag̃ua umi asambléa ha oñemopuʼã hag̃ua umi Salón del Reino. Koʼág̃a oservi kómo ansiáno ha osegi gueteri hembiapo heta kongregasiónpe. Upéicharõ jepe, haʼe ohechakuaa oĩha gueteri heta nesesida, ha heʼi: “Avyʼaiterei ikatu haguére chedeprovécho ermanokuérape. Ndaipóri ótra kósa iporãvéva upévagui ajapo hag̃ua”.

Matthew omenda Marínare, ha Michael katu Ólgare. Los cuatrovéva osegi oipytyvõ umi kongregasiónpe, ojapoháicha avei heta ermáno.

KUÑA GUÁPA OIPYTYVÕ MEMÉVA PREDIKASIÓNPE

Tatyana

Áño 1994-pe, seis prekursór espesiál ova República Checa, Polonia ha Eslováquiagui oservi hag̃ua Ucrániape peteĩ kongregasiónpe. Upépe oĩ vaʼekue peteĩ mitãkuña hérava Tatyana, upérõ orekóva 16 áño. Haʼe siémpre imanduʼa porã umi prekursór rehe, ha heʼi: “Haʼekuéra ningo ikyreʼỹeterei ha hory, ikatu ñañemongeta hendivekuéra oimeha óra ha oikuaa hikuái heta mbaʼe la Bíbliagui”. Tatyana ohecha mbaʼeichaitépa Jehová ovendesi chupekuéra, ha opensa: “Che aikose avei haʼekuéra oikoháicha”.

Tatyana oaprovechámi ivakasión oho hag̃ua ótro ermanokuérandi opredika hag̃ua mombyryvehárupi. Haʼekuéra oho umi lugár ndojepredikaihápe gueteri Ucrániape ha avei Bielorrúsiape. Haʼe ningo ovyʼaiterei umícha jave, ha upéva omomýi chupe oho hag̃ua opredika avei Rúsiape. Ñepyrũrã oho sapyʼamínte ovisita hag̃ua ótra ermána oservívape upépe, ha oheka itravahorã ikatu hag̃uáicha oñemantene ha osegi iprekursorádo. Upéi, áño 2000-pe ovaitéma voi Rúsiape. ¿Ifásilpa raʼe chupe pe kámbio?

Tatyana omombeʼu: “Che pláta ndacherupytýi apaga hag̃ua peteĩ departaméntore, upévare aalkilámante peteĩ koty óga ahénope. Arrekonose heta vése ijetuʼu hague chéve upéva ha sapyʼánte apensa aha jeývo che paíspe. Péro Jehová heta vése ohechauka chéve tuichaiterei chedeprovechoha koʼápe, ha upéva chepytyvõ aaguanta hag̃ua”. Koʼág̃a Tatyana oservi kómo misionéra Rúsiape. Haʼe heʼi avei: “Aimérõ jepe mombyry che paísgui, ahasáma hetaiterei mbaʼe ijojahaʼỹva ha areko heta amígo. Ha iporãveha katu, aju rire koʼápe ahechakuaa ajerovia mbareteveha Jehováre”.

Masako

Peteĩ ermána Japongua, orekóva 50 áño ha hérava Masako, ymaite guive oservise kómo misionéra, péro opensa núnka ndaikatumoʼãiha pórke hasykatu. Upémarõ, omehoraʼimírõ guare isalu, odesidi ova Rúsiape oapoja hag̃ua pe predikasión. Ñepyrũrã ijetuʼu chupe ojuhu peteĩ lugár oiko hag̃ua ha peteĩ traváho segúro. Péro upéi oñepyrũ omboʼe japonés ha ombaʼapo de empleáda doméstika ikatu hag̃uáicha oñemantene. ¿Mbaʼéichapa oho chupe upe rire?

Koʼág̃a ojapóma 14 áño Masako oiko hague Rúsiape, ha haʼe heʼi: “Ahasárõ jepe heta mbaʼe ijetuʼúva, hetaitereive mbaʼe iporãva ahasa predikasiónpe. Avyʼaiterei ningo ikatu haguére aapoja peteĩ lugár oĩháme nesesida”. Upéi heʼi avei: “Ahechakuaa Jehová núnka nombofaltaiha chéve haʼu vaʼerã, ao ni lugár aikomi hag̃ua. Upéva ningo peteĩ milágro chéve g̃uarã”. Masako oipytyvõ vaʼekue umi grúpo de idióma inglés, uigur ha chino, ha oho avei opredika Kirguistánpe. Koʼág̃a oservi de prekursóra San Petersbúrgope.

UMI FAMÍLIA IKYREʼỸVA OVYʼA OPOROPYTYVÕ HAGUÉRE

Inga ha Mikhail

Heta família ova jepi ótro paíspe ndaiporivéigui traváho upe oikohápe. Péro oĩ avei família osegíva Abrahán ha Sara ehémplo ha oho ótro paíspe oservi porãve hag̃ua Jehovápe (Gén. 12:1-9). Upéva ojapo vaʼekue Mikhail ha Inga, peteĩ paréha Ucraniagua. Haʼekuéra ova Rúsiape áño 2003-pe, ha og̃uahẽmírente ojuhúma hikuái heta persóna ostudiaséva la Biblia.

Mikhail heʼi: “Peteĩ okasiónpe roho peteĩ lugár núnka ndojepredikái haguépe. Upépe peteĩ karai ijedámava osẽ oñatende orerehe, ha oporandu: ‘¿Peẽ piko predikadór?’. Roʼe chupe upeichaha, ha heʼi: ‘Che haʼe voi kuri algún día pejutaha. Oñekumplímante vaʼerã ningo la Jesús oprofetisa vaʼekue’. Ha upéi osita Mateo 24:14. Upe sónape rojuhu avei 10 kuñakarai rrelihión vautistapegua, ha oikuaasetereíva la Biblia omboʼéva. Oreko hikuái pe lívro Vivir para siempre ha oipurúmi upéva káda fin de semána ostudia hag̃ua la Biblia. Haʼekuéra oreko heta porandu, upévare ropyta hendivekuéra órare rorrespondepa hag̃ua umíva, upéi ropurahéi kántiko ha rosena oñondivepa. Núnka ndaoreresaraimoʼãi upe experiénsiagui”. Mikhail ha Inga ohechakuaa oñemoag̃uiveha Jehováre oĩ guive Rúsiape. Avei ohayhuve hikuái umi héntepe ha ni vymi nombyasýi ova haguére upépe. Koʼág̃a Mikhail oservi kómo superintendénte de sirkuíto ha ovisita umi kongregasión hembirekóndi.

Oksana, Aleksey ha Yury

Peteĩ paréha Ucraniagua, hérava Yury ha Oksana, oreko peteĩ mitã hérava Aleksey, orekómava koʼág̃a 13 áño. Haʼekuéra oho vaʼekue ovisita Betel de Rusia áño 2007-pe, ha ohecha hikuái peteĩ mápape heta lugárpe ndojepredikaiha gueteri Rúsiape. Oksana heʼi: “Rohechávo pe mápa rontende oñekotevẽtereiha ajúda upe lugárpe. Upéva oremomýi rova hag̃ua upépe”. ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ hikuái? Yury heʼi: “Rolee pe artíkulo ‘¿Puede usted servir en el extranjero?’, ha hetave artíkulo oñeʼẽva upe témare. * Upéi pe sukursál orrekomenda oréve peteĩ lugár roho hag̃ua roservi. Roho upépe ha rohekáma ore róga ha ore travahorã”. Áño 2008-pe ováma hikuái Rúsiape.

Ñepyrũrã ijetuʼu chupekuéra ojuhu hag̃ua itravahorã. Hiʼarive heta vése ova ha ova hikuái. Yury heʼi: “Heta roñemboʼe Jehovápe ani hag̃ua roñedesanima, ha rosegi ropredika. Roheja ore situasión ipópe ha rohechakuaa mbaʼeichaitépa haʼe orepytyvõ. Rokomprova Jehová oñangarekoha isiervokuérare omotenondéma guive Irréino. Avei pe predikasión oremoag̃uive ojuehe” (Mat. 6:22, 33). ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Aleksey ova haguére hikuái Rúsiape? Isy heʼi: “Che memby tuichaiterei oprogresa koʼápe. Ojevautisa orekórõ guare 9 áño, ha katuete ojapo jepi iprekursorádo auxiliár ivakasión jave, pórke ohechakuaa koʼápe oĩha nesesida. Orembovyʼaiterei rohechávo peichaite peve ikyreʼỹha predikasiónpe”. Koʼág̃a Yury ha Oksana oreko 35 áñorupi ha oservi hikuái de prekursór espesiál.

“PETEĨ MBAʼÉNTE LA AMBYASÝVA”

Jahecha haguéicha, entéro koʼã ermáno ha ermána ohóva oservi hag̃ua ótra sóna térã ótro paíspe, ojerovia Jehováre ipyʼaite guive. Haʼekuéra ombohovái kuri heta mbaʼe ijetuʼúva, péro upéicha avei heta ovyʼa ikatu haguére opredika pe notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Ha nde, ¿ikatúnepa reva avei peteĩ lugár oñekotevẽhápe ajúda? Rejapóramo upéva, ikatu voi repensa Yury opensa haguéicha. Haʼe heʼi: “Peteĩ mbaʼénte la ambyasýva: ¿Mbaʼégui piko arevéma ndavái raʼe koʼápe?”.

^ párr. 20 Ehecha La Atalaya 15 de octubre de 1999, páhina 23 guive 27 peve.