Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Chesórdoramo jepe añehaʼã amboʼe pe añetegua

Chesórdoramo jepe añehaʼã amboʼe pe añetegua

Ajevautisa áño 1941-pe, arekórõ guare 12 áño. Upéicharõ jepe, áño 1946-pe ae antende porã umi mbaʼe omboʼéva la Biblia. ¿Mbaʼérepa? Tamombeʼumína peẽme che rembiasakue pentende hag̃ua upéva.

ÁÑO 1910-pe che tuakuéra ova Tíflisgui (Georgia) ha oho Canadápe. Upe lugárpe oiko hikuái peteĩ granhaʼípe hiʼag̃uíva Péllygui, Saskatchewan, oĩva oéste gotyo Canadápe. Anase kuri áño 1928-pe, roĩ éntre 6 ermáno ha che la ipahague. Papa omano vaʼekue 6 mése anase mboyve, ha mama katu omano chemichĩme gueteri. Tiémpo riremi, omano che ermána ypykue hérava Lucy, orekórõ guare 17 áñonte. Upémarõ, che tio Nick oñenkarga orerehe.

Peteĩ díape, arekópe 2 áñorupi, che hentekuéra cherecha ajeitiraha peteĩ ore kavaju ruguáire. Haʼekuéra oñemondýi pórke pe animál ikatu kuri opyvoi cherehe, upévare osapukái chéve asẽ hag̃ua upégui. Péro nahendúi osapukáirõ guare hikuái ha ni ndajeréi amaña hesekuéra. Haʼetépe ningo pe kavaju ndojapói cherehe mbaʼeve. Péro upe díape che hentekuéra opilla chesordoha.

Peteĩ ore hentekuéra amígo heʼi iporãvetaha aháramo peteĩ eskuéla de sórdope. Upévare, che tio Nick chemondo peteĩ eskuéla peichaguápe oĩva Saskatoónpe, Saskatchewan. Upérõ areko 5 áñonte, ha ko eskuéla oĩ mombyry pe roikohágui. Che katu akyhyjeterei pórke sólamente ikatúta avisita che héntepe arete jave ha veráno tiémpope. Péro amo ipahápe aaprende lenguáhe de séña ha ahasa porãnte avei umi ótro mitã ndive.

AAPRENDE PE AÑETEGUA

Áño 1939-pe che ermána majór hérava Marion omenda Bill Danylchuck rehe. Upe rire haʼekuéra okuida cherehe ha che ermána Fráncesre. Ore hentekuéra apytépe, haʼekuéra oñepyrũ vaʼekue ostudia la Biblia umi testígo de Jehovándi. Pe vakasión de veráno aja, oñehaʼã hikuái chemboʼe ikatumiháicha umi mbaʼe oaprendéva la Bíbliagui. Ijetuʼu vaʼekue chéve añekomunika hag̃ua hendivekuéra pórke nontendéi hikuái lenguáhe de séña. Péro haʼekuéra oñemeʼẽ enkuénta avaloraha umi mbaʼe aaprendéva Jehovágui. Che ningo ahechakuaa umi mbaʼe chemboʼéva hikuái ndojoavyiha la Biblia heʼívagui. Upévare amoirũ chupekuéra oho jave opredika. Upe riremínte ajevautisaséma. Upéicha rupi, el 5 de septiembre de 1941 Bill chevautisa peteĩ tambór guasúpe, henyhẽva y pósogui. Chemanduʼa hoʼysãiterei hague pe y.

Áño 1946-pe peteĩ asambleahápe unos kuánto sórdondi Clévelandpe, Ohio

Áño 1946-pe, aha kuri ógape veránope, ha upégui roviaha asambleahápe Clévelandpe, Ohio (Estados Unidos). Pe primer día de asambléa che ermanakuéra oanota umi mbaʼe ohendúva ikatu hag̃uáicha alee umi nóta ha antende umi diskúrso. Upéi, pe segundo díape chembopyʼarory ahechávo peteĩ grúpo de sórdo, ha oĩ peteĩ persóna otradusíva chupekuéra pe asambléa lenguáhe de séñape. Avyʼaiterei ningo ikatu haguére antende pe prográma, añeñandu porãiterei voi pórke upépe ae hesakã chéve umi mbaʼe la Biblia omboʼéva.

AMBOʼE PE AÑETEGUA

Pe segunda gérra mundiál ningo opa ramoite kuri, ha opárupinte umi hénte ifanatikoiterei hetãre. Che katu aju pe asambleahágui ha ajedesidíma adefendetaha che jerovia eskuélape. Upévare ndasaludavéi pe vandéra, ndapuraheivéi pe ímno nasionál lenguáhe de séñape, ha ndafestehavéima umi arete. Ndahavéi avei tupaópe umi ótro mitãnguéra ndive. Umi ombaʼapóvape eskuélape ndogustaiete voi la ajapóva, upévare oñepyrũ ijapu chéve hikuái ha chejopy akambia hag̃ua apensa lája. Che kompañerokuéra opilla la oikóva, upéicha rupi areko vaʼekue oportunida apredika hag̃ua chupekuéra. Ijapytepekuéra oĩ vaʼekue oaseptáva pe añetegua, por ehémplo Larry Androsoff, Norman Dittrick ha Emil Schneider. Haʼekuéra oservi gueteri Jehovápe koʼag̃aite peve.

Aha jave ótra siudápe, añehaʼãmbaite apredika umi sórdope uperupiguápe. Por ehémplo, ahárõ guare peteĩ lugár oñembyatyhápe umi sórdo Montreálpe, apredika Eddie Tágerpe. Eddie ningo peteĩ mitãrusu oĩva kuri peteĩ pandíllape. Haʼe oservi vaʼekue peteĩ kongregasión de lenguáhe de séñape, Laválpe (Quebec) omano meve áño 2016-pe. Avei aikuaa peteĩ mitãrusu héravape Juan Ardanez. Haʼe ningo ohesaʼỹijo porã oguerovia hag̃ua la Biblia heʼíva, ojapo haguéicha ymave umi Bereagua (Hech. 17:10, 11). Juan oasepta pe añetegua, ha oservi kuri kómo ansiáno Ottáwape (Ontario) omano meve.

Oñepyrũ riremi áño 1950, apredika jave kállere

Áño 1950-pe ava kuri Vancoúverpe. Che ningo apredikaseterei voi umi sórdope, péro peteĩ jey añeʼẽ kállepe peteĩ kuñakarai ndive ndahaʼéiva sórda, hérava Chris Spicer. Haʼe oipota oñemog̃uahẽ chupe hógape káda rrevísta osẽva, ha oipota avei aikuaa iménape hérava Gary. Avisitárõ guare chupekuéra, are roñemongeta, ha upearã roanota umi mbaʼe roʼéva ojupe. Unos kuánto áño rire, añesorprende oúrõ guare chesaluda hikuái peteĩ asambléape Toróntope (Ontario). Gary ojevautisa kuri upe díape. Ko experiénsia chemomanduʼa iñimportantetereiha jasegi japredika, pórke ndajaikuaái umi persóna japredikávaguipa oikóta hína kristiáno.

Tiémpo rire ava jey Saskatoónpe. Upépe peteĩ kuñakarai ojerure chéve astudia hag̃ua la Biblia mokõi imemby kuña mellísandi. Umi mitãkuña ningo sórda ha héra Jean ha Joan Rothenberger. Haʼekuéra oike pe eskuéla che astudia haguépe avei. Pyaʼe voi oñepyrũma omombeʼu hikuái ikompañerokuérape la oaprendéva. Upéicha rupi, 5 ikompañerokuéragui oiko testígo de Jehová. Peteĩva ijapyteguikuéra héra Eunice Colin. Che aikuaa kuri chupe pe último áño aikérõ guare pe eskuéla de sórdope. Upe díape haʼe cheinvita peteĩ karamélo ha oporandu chéve ndaikoséipa iñamígoramo. Tiémpo rire, Eunícegui oiko peteĩ persóna iñimportantetereíva chéve g̃uarã, pórke roju romenda.

Áño 1960 ha 1989-pe, Eunícendi

Eunice sy oikuaárõ guare haʼe ostudiaha la Biblia, ojerure pe direktór ijeskuelapeguápe okonvense hag̃ua imembýpe anivéma hag̃ua ostudia. Pe direktór opena pe kuñakaraíre ha oipeʼapa Eunícegui ipuvlikasión. Upéicharõ jepe haʼe odesidíma kuri ifieltaha Jehovápe. Upéi Eunice ojevautisaséma, péro ituakuéra heʼi chupe: “Oikóramo ndehegui testígo de Jehová, rehómante vaʼerã ko ógagui”. Eunice orekórõ guare 17 áño, oho kuri oiko peteĩ família de Testígondi. Haʼe osegi ostudia la Biblia ha ojevautisa. Upéi, áño 1960-pe roju romenda, péro Eunice tuakuéra ndoúi ore kasamientohápe. Tiémpo rire haʼekuéra omombaʼevéma la rogueroviáva, ha orerrespetave rohekomboʼe porã rupi ore famíliape.

JEHOVA OÑANGAREKO CHEREHE

Che raʼy Nicholas ha hembireko Deborah, Betel de Lóndrespe

Upéi roju 7 orefamília, ha enterovéva kuimbaʼe. Péro ijetuʼu vaʼekue romongakuaa hag̃ua chupekuéra pórke ni peteĩva ndahaʼéi sórdo. Rojapo ikatúva guive ore família oaprende hag̃ua lenguáhe de séña, ikatu hag̃uáicha roñekomunika porã ha romboʼe chupekuéra pe añetegua. Kongregasiónpe ningo umi ermáno tuicha orepytyvõ. Por ehémplo, peteĩ túa oskrivi vaʼekue oréve peteĩ nóta heʼihápe peteĩva ore família ijurukyʼa jepiha Salónpe. Ko ermáno orepytyvõ rupi, pyaʼe porã roñatende ko situasiónre. Ore família apytépe oĩ 4 oservíva kómo ansiáno kongregasiónpe, umíva hína James, Jerry, Nicholas ha Steven. Haʼekuéra oservi fiélmente Jehovápe hembireko ha ifamiliakuérandi. Por ehémplo, Nicholas ha hembireko Deborah oipytyvõ traduksión de lenguáhe de séñape sukursál de Inglatérrape. Steven ha hembireko Shannan katu ombaʼapo pe ekípo de traduksión de lenguáhe de séñape oĩva sukursál de Estados Unídospe.

Che raʼy James, Jerry ha Steven oapoja pe predikasión lenguáhe de séñape hembirekokuérandi

Ofaltárõ guare un mes romboty hag̃ua 40 áño romenda hague, Eunice omano kánsergui. Upe tiémpo ijetuʼuetévape, haʼe ojeroviaiterei pe rresurreksión rehe ha upéva omombarete chupe oaguanta hag̃ua. Che katu ahaʼarõitereíma hína pe tiémpo ahecha jeytahápe chupe.

Faye ha James, Jerry ha Evelyn, Shannan ha Steven

Febrero 2012-pe, haʼa ha apẽ che kadérape. Upémarõ ahechakuaa aikotevẽtaha la chepytyvõ vaʼerãre, upévare ava che raʼy ha hembirekóndi. Koʼág̃a aservi kómo ansiáno peteĩ kongregasión de lenguáhe de séñape, Cálgarype. Arakaʼeve ndaservíriva kuri peteĩ kongregasión de lenguáhe de séñape. Upéicharõ jepe, Jehová chepytyvõ asegi hag̃ua ajerovia, jepe aĩ kuri heta áño kongregasión inglésape. Haʼe okumpli ipromésa heʼíva oñangarekotaha umi ityreʼỹvare (Sal. 10:14). Aagradeseterei umi ermáno oñehaʼãmbaite vaʼekuépe oñekomunika chendive umi nóta rupive. Avei aagradese umi oaprendévape lenguáhe de séña, ha umi ojapóvape ikatúva guive otradusi hag̃ua chéve la ojeʼéva.

Ahárõ guare eskuéla de prekursórpe ojejapova lenguáhe de séña americánope, arekópe 79 áño

Oĩ vaʼekue vése añedesanima hague ha añentregaséntema, pórke nantendéi la ojeʼéva ha apensa avave ndaikatuiha oipytyvõ umi sórdope. Péicha jave chemanduʼa Pedro heʼi vaʼekuére Jesúspe: “Ore Ruvicha, ¿máva rendápe piko rohóta? Ne ñeʼẽ ningo omeʼẽ jeikove opaveʼỹva” (Juan 6:66-68). Tekotevẽ vaʼekue chepasiénsia, ojapoháicha heta ermáno ha ermána isórdova oservímava Jehovápe heta tiémpore. Aaprende siémpre ajerovia vaʼerãha Jehováre ha iñorganisasiónre, ha upéva tuicha chepytyvõ. Koʼág̃arupi oĩ heta puvlikasión sordokuérape g̃uarã, ha añeñandu porã ikatu haguére aha umi rreunión ha asambléape ojejapóva lenguáhe de séña americánope. Añetehápe avyʼaiterei ha ahechakuaa Jehová chevendesiha aservi rupi chupe.