Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ojetopa peteĩ téra bíblico peteĩ harrón ymaiterei guarére

Ojetopa peteĩ téra bíblico peteĩ harrón ymaiterei guarére

Áño 2012-pe, umi arkeólogo otopa unos kuánto harrón pedasoʼi ojejapo vaʼekue ñaiʼũgui, orekóva 3 mil áño. Umi investigadór ovyʼaiterei upévare. Ndahaʼéi voi ojetopa haguére umi pedasoʼi, síno ojeskrivi rupi hese álgo.

Umi arkeólogo ombojoajupa rire umi pedasoʼi, otopa umi cananeo oskrivi hague hese ko téra: “Esbaal Ben Bedá”, heʼiséva “Esbaal, Bedá raʼy”. Umi arkeólogo primera ves otopa ojeskriviha ko téra peteĩ mbaʼe ymaiterei guarére.

La Bíbliape oñeñeʼẽ ambue persóna héravare Esbaal, haʼe vaʼekue peteĩva rréi Saúl raʼy (1 Crón. 8:33; 9:39). Pe profesór Yosef Garfinkel, haʼéva peteĩva umi otopa vaʼekue pe harrón, heʼi: “Iñinteresanteterei ningo ko ojetopa vaʼekue, pórke pe téra Esbaal sólamente oaparese la Bíbliape rréi David ogoverna tiémpope. Péro koʼág̃a ojetopa avei peteĩ mbaʼyru yma guarére”. Jahechaháicha, kóva haʼe ótro ehémplo ohechaukáva umi mbaʼe otopáva umi arkeólogo okoinsidiha la Biblia heʼívare.

La Bíbliape, Esbaálpe oñehenói avei Is-bóset (2 Sam. 2:10). ¿Mbaʼérepa oñemoĩ pe terminasión bóset oñemoĩ rangue baal? Umi investigadór heʼi pe oskrivi vaʼekue Segundo de Samuel amalisia odesidi ndoipurúinte pe téra Esbaal ani hag̃ua omomanduʼa umi israelítape Baal rehe, haʼéva pe dios de la torménta oadoráva umi cananeo. Péro pe lívro héravape Primero de las Crónicas jatopa pe téra Esbaal.