Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Hwenu E Mɛvívɛ́ ɖé Kú nú Mɛ É

Hwenu E Mɛvívɛ́ ɖé Kú nú Mɛ É

“Hwenu e fofó ce kú ajijimɛ é ɔ, un flú bǐ. Sun ɖé lɛ gudo ɔ, un nɔ flín i ajijimɛ bo nɔ mɔ wuvɛ̌ cí nǔ ɖɔ è sɔ́ hwǐ adɔ mɛ nú mì wɛ ɖɔhun. Ðò hweɖelɛnu ɔ, akpɔ nɔ lɛ́ ɖó mì. Etɛwu fofó ce ka ɖó na kú? Un nɔ dóhwɛ nyiɖée ɖɔ un kún zán hwenu gegě ɖó kpɔ́ xá ɛ ó.”—Vanessa, ɖò Australie.

ENYI mɛvívɛ́ ɖé kú dó we kpɔ́n ɔ, hwi lɔ sixu ko nɔ aluwɛ mɛ, mɔ ɖɔ a ɖò emiɖokpo, nyí mɛmaɖómɛɖé, gɔ́ nú nǔ ɖevo lɛ. Vlafo akpɔ nɔ ɖó we, a nɔ dóhwɛ hwiɖée, bɔ xɛsi nɔ lɛ́ ɖi we. A tlɛ sixu ko kanbyɔ hwiɖée ɖɔ gbɛ̀ ɔ, nɔ jɛn è ka na nɔ mɛ dandan à jí.

Ðeji ɖɔ wuvɛ̌ enɛ e sè wɛ a ɖè é kún xlɛ́ ɖɔ a gbɔ nǔɖiɖi ɖó ó. É xlɛ́ kpowun ɖɔ a yí wǎn nú mɛ ɔ tawun. É ɖò mɔ̌ có, a ka hɛn ɔ, a na mɔ alɔdó ɖó bǎ ɖé mɛ ɖò wuvɛ̌ enɛ mɛ à?

LEE MƐÐÉ LƐ ÐÍ XWI XÁ GBƆN É

Nǔgbo wɛ ɖɔ wuvɛ̌ towe sixu cí nǔ e gbɛ́ vivɔ é ɖɔhun, amɔ̌, wěɖexámɛ elɔ lɛ sixu dó gbɔ nú we:

NǍ TÁAN E KPÉ É HWIÐÉE BO NƆ ALUWE MƐ

Mɛ bǐ nɔ nɔ aluwɛ mɛ ɖò ali ɖokpo ɔ nu, alǒ nú táan ɖokpo ɔ ǎ. É ɖò mɔ̌ có, avǐ yiya sixu d’alɔ we bɔ a mɔ hwiɖée mɛ kpɛɖé. Vanessa e xó mǐ ɖɔ wá yì é ɖɔ: “Un nɔ ya avǐ kpowun; un jló na mɔ nyiɖée mɛ ɖò wuvɛ̌ ce mɛ.” Sofía ee nɔví nyɔnu tɔn kú ajijimɛ é ɖɔ: “Enyi un lin nǔ e jɛ é kpɔ́n ɔ, é nɔ vɛwǔ tawun. É nɔ cí ɖɔ è tún akpa e mɛ azɔnkwín byɔ é ɖé, bo klɔ́ ɖɔhun. Wuvɛ̌ ɔ nɔ cí nǔ e nu è ma sixu dɛ ɖè ǎ é ɖɔhun, amɔ̌, é nɔ zɔ́n bɔ akpa ɔ nɔ kú.”

NƆ ÐƆ LINLIN TOWE LƐ KPO LEE NǓ CÍ NÚ WE É KPO

É sɔgbe ɖɔ hweɖelɛnu ɔ, a sixu ba na nɔ hwiɖo-kpo. Amɔ̌, wuvɛ̌gban lɛ hinhɛn hwiɖokpo cí agban kpinkpɛn ɖé wɛ bɔ hwiɖokpo jló na hɛn ɖɔhun. Jared e ɖó xwè 17, bɔ tɔ́ tɔn kú é flín nǔ elɔ: “Un nɔ ɖɔ lee nǔ cí nú mì é nú mɛ ɖevo lɛ. Un sixu nɔ ma ɖè lee nǔ cí nú mì é xlɛ́ céɖécéɖé, amɔ̌, xomɛ hun mì ɖɔ un ɖɔ xó dó ye wu xá mɛ ɖevo lɛ.” Janice e xó mǐ ɖɔ ɖò xóta nukɔntɔn ɔ mɛ é ɖɔ nǔ ɖevo e sín vivǐ é ɖu é, bo ɖɔ: “Xó ɖiɖɔ xá mɛ ɖevo lɛ nɔ dó gbɔ nú mɛ tawun. Un mɔ ɖɔ è mɔ nǔ jɛ ninɔmɛ ce mɛ; un ɖò nyiɖokpo sɔmɔ̌ ǎ.”

YǏ GBÈ NÚ ALƆDÓ

Dotóo ɖé ɖɔ: “Mɛ e ɖò aluwɛ mɛ bo yí gbè bɔ xɔ́ntɔn tɔn lɛ kpo hɛnnumɔ tɔn lɛ kpo d’alɔ ɛ tlolo e [awě ɔ xò è] é ɔ, é na ɖibla bɔkun n’i kpɛɖé bɔ é na gbɔn wuvɛ̌ ɔ sín akpáxwé vovo e kpò lɛ é mɛ dín.” Nǔ xɔ́ntɔn towe lɛ ni tuùn nǔ e ye sixu wà dó d’alɔ we é, vlafo ye ba na wà mɔ̌, amɔ̌ ye tuùn lee ye na wà gbɔn é ǎ.—Nǔnywɛxó 17:17.

SƐKPƆ MAWU

Tina ɖɔ: “Hwenu e kansɛ́ɛzɔn ɖé hu asú ce ajijimɛ é ɔ, un sɔ́ sixu nɔ ɖɔ nǔ ɖě n’i ǎ, enɛ wu ɔ, un nɔ ɖɔ nǔ lɛ bǐ nú Mawu. Un nɔ ɖɔ nú Mawu ɖò bǐbɛ̌mɛ ayǐ hinhɔ́n ɖokpo ɖokpo tɔn ɖɔ é ni d’alɔ mì nú má xò kéze ɔ zlɛ́. Mawu d’alɔ mì ɖò ali gegě nu, bɔ un sixu ɖɔ ǎ.” Tarsha e ɖó xwè 22 bɔ nɔ tɔn kú é ɖɔ: “Biblu xixa ayihɔngbe ayihɔngbe dó gbɔ nú mì. Mɔ̌ wiwa nɔ na wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ sín nǔɖe mì, bɔ un nɔ lin tamɛ d’ewu.”

DǑ NUKÚN FÍNFƆ́N SÍN KÚ MƐ KPƆ́N

Tina ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Tlolo ɔ, nukúnɖiɖó fínfɔ́n sín kú tɔn ɔ dó gbɔ nú mì ǎ, ɖó un ɖó hudo asú ce tɔn, mɔ̌ jɛn vǐ ce lɛ lɔ ɖó hudo tɔ́ yetɔn tɔn é nɛ. Amɔ̌, dìn e xwè ɛnɛ ko wá yì é ɔ, un nɔ zunfan nukúnɖiɖó enɛ. É cí amasin gbɛhwlɛngán tɔn ɖé ɖɔhun nú mì. Un nɔ dó nukún mɛ, bo nɔ mɔ ɛ sɛ́dó, bɔ enɛ nɔ hɛn fífá kpo awǎjijɛ kpo wá nú mì.”

Ðò aluwɛ towe mɛ ɔ, vlafo a mɔ hwiɖée mɛ tlolo ǎ. Amɔ̌, lee Vanessa wà nǔ gbɔn é sixu vɔ́ ganjɛwu na we. É ɖɔ: “È nɔ lin ɖɔ è kún na xò zlɛ́ gbeɖé ó, amɔ̌, azǎn ɖagbe lɛ ɖò nukɔn ja.”

Flín ɖɔ dò e kú mɛvívɛ́ towe tɔn ɖó wǔ nú we é sixu nɔ ma sú, amɔ̌, è na jó gbè dó gbɛ̀ ninɔ wu ǎ. Alɔ e Mawu nɔ dó mɛ kpo wanyiyi kpo é na zɔ́n bɔ a sixu kpó ɖò vivǐ xɔ́ntɔn ɖagbe zunzun tɔn kpo gbɛ̀ e ɖó nu é kpo tɔn ɖu wɛ. Ðò malin-malin mɛ dìn ɔ, Mawu na fɔ́n mɛkúkú lɛ. Jlǒ tɔn wɛ nyí ɖɔ a na kpéwú bo lɛ́vɔ zunfan mɛvívɛ́ towe lɛ. Enɛ ɔ, wuvɛ̌ e sè wɛ a ɖè ɖò ayi mɛ é na vɔ bǐ mlɛ́mlɛ́!