Skip to content

Nɛ̌ A ka Sixu Nɔ Gbɛ̀ Kaka Sɔyi Gbɔn?

Nɛ̌ A ka Sixu Nɔ Gbɛ̀ Kaka Sɔyi Gbɔn?

Xósin e Biblu na é

 Biblu d’akpá ɖɔ: “Mɛ e nɔ bló jlǒ Mawu tɔn ɔ . . . [na] nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi.” (1 Jaan 2:17) Etɛ Mawu ka ba ɖɔ a ni wà?

  •   Kplɔ́n nǔ dó Mawu kpo Vǐ tɔn Jezu kpo wu. Jezu xoɖɛ sɛ́dó Mawu bo ɖɔ: “Gbɛ̀ mavɔmavɔ ɔ wɛ nyí ɖɔ ye ni tuùn we, bo tuùn ɖɔ hwi wɛ nyí Mawu nǔgbo ɖokpo e tíìn é, bo lɛ́ tuùn Jezu Klisu e a sɛ́dó gbɛ̀ ɔ mɛ é.” (Jaan 17:3) Etɛ ‘è ni tuùn’ Mawu kpo Jezu kpo ka byɔ? Biblu kplɔnkplɔn kpo wɛn e ɖ’emɛ é zinzan ɖò gbɛzán mǐtɔn mɛ kpo wɛ sixu d’alɔ bɔ mǐ na tuùn ye. a Biblu ɖè linlin Gbɛɖotɔ́ mǐtɔn Jehovah Mawu e nyí Gbɛnamɛtɔ́ ɔ é tɔn xlɛ́. (Mɛsɛ́dó 17:24, 25) Biblu lɛ́ ɖɔ xó nú mǐ dó Vǐ tɔn Jezu e kplɔ́n mɛ “xó e nɔ na gbɛ̀ mavɔmavɔ mɛ” é wu.—Jaan 6:67-69.

  •   Ði nǔ nú vɔsisa gbɛxɔnúmɛ tɔn Jezu tɔn. Jezu wá ayikúngban jí bo na dó ‘sɛn mɛ’ lobo “sɔ́ gbɛ̀ [tɔn] jó dó xɔ gbɛ̀ nú mɛ gegě.” (Mat. 20:28) Vɔsisa gbɛxɔnúmɛ tɔn Jezu tɔn hun ali nú gbɛtɔ́ lɛ bɔ ye na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi ɖò Palaɖisi mɛ ɖò ayikúngban jí. b (Ðɛhan 37:29) Jezu ɖɔ: “Ðó Mawu yí wǎn nú gbɛtɔ́ sɔmɔ̌, bo sɔ́ Vǐɖokponɔ tɔn jó, bonu mɛ e na ɖi nǔ n’i lɛ ɖebǔ ma dɔn ó; loɔ, ye bǐ ni mɔ gbɛ̀ mavɔmavɔ.” (Jaan 3:16) Mǐ ɖó na ɖi nǔ n’i, bo wá gbeta ɔ kɔn lobo na zán gbɛ̀ sɔgbe xá nǔkplɔnmɛ tɔn lɛ kpo jlǒ Tɔ́ tɔn tɔn kpo.—Matie 7:21; Jaki 2:17.

  •   Blǒ bonu xɔ́ntɔn e hwi kpo Mawu kpo nyí é ni lidǒ. Mawu ba ɖɔ mǐ ni sɛkpɔ emi bo huzu xɔ́ntɔn emitɔn. (Jaki 2:23; 4:8) Mawu tíìn kaka sɔyi. É na kú gbeɖé ǎ, é lɛ́ ba ɖɔ xɔ́ntɔn emitɔn lɛ ni nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi. Mawu ɖè nǔ e ba wɛ é ɖè nú mɛ ɖěɖee nɔ ba ɛ lɛ é xlɛ́ ɖò Xó tɔn mɛ bo ɖɔ: “Ðu gbɛ̀ víví kaka sɔyi.”—Ðɛhan 22:26; nwt.

Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ Agɔ lɛ Dó Gbɛ̀ Ninɔ Kaka Sɔyi Wu

 Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ: Gǎn e dó wɛ gbɛtɔ́ lɛ ɖè é na zɔ́n bɔ è na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi.

 Nǔgbo: Nǔgbo wɛ ɖɔ nukɔnyiyi dotóozɔ́wiwa tɔn ɖé lɛ xlɛ́ ɖɔ emi na bló bɔ jidɔ́ gbɛtɔ́ tɔn na jɛji, loɔ, gǎndidó enɛ lɛ na zɔ́n bonu gbɛtɔ́ na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi ǎ. Mawu ɖokponɔ jɛn sixu na gbɛ̀ mavɔmavɔ mɛ, ɖó é “gɔ́n wɛ gbɛ̀ ɔ jɔ sín.” (Ðɛhan 36:10) É d’akpá ɖɔ emi na “sú kú sín kún dó kaka sɔyi,” bo na na gbɛ̀ mavɔmavɔ gbɛtɔ́ gbejinɔtɔ́ lɛ bǐ.—Ezayíi 25:8; 1 Jaan 2:25.

 Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ: Gbɛtɔ́ hǔnmɛ ɖé lɛ jɛn na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi.

 Nǔgbo: Mawu nɔ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, “ɖò akɔta ɖebǔ mɛ ɔ, mɛ e nɔ ɖó sísí n’i, bo nɔ xwedó hwɛjijɔ ɔ, mɛ enɛ sín nǔ nɔ nyɔ́ nukún tɔn mɛ.” (Mɛsɛ́dó 10:34, 35) Mɛ ɖěɖee gosin akɔ vovo mɛ, bo ɖó ninɔmɛ vovo lobo nɔ setónú nú Mawu lɛ é sixu nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi.

 Nukúnnúmɔjɛnǔmɛ agɔ: Gbɛ̀ ninɔ kaka sɔyi na ɖ’akpɔ nú mɛ.

 Nǔgbo: Mawu e yí wǎn nú mǐ, bo lɛ́ ba ɖɔ mǐ ni ɖó awǎjijɛ é wɛ nɔ na gbɛ̀ mavɔmavɔ mɛ. (Jaki 1:17; 1 Jaan 4:8) É tuùn ɖɔ nú mǐ na ɖó awǎjijɛ ɔ, mǐ ɖó hudo azɔ̌ ɖagbe ɖé tɔn. (Nǔnywɛtɔ́xó 3:12) Mawu d’akpá ɖɔ mɛ ɖěɖee na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi ɖò ayikúngban jí lɛ é na ɖó azɔ̌ ɖagbe e na jɛmɛ nú ye é, bɔ ye kpo mɛ vívɛ́ná yetɔn lɛ kpo na ɖu lè tɔn.—Ezayíi 65:22, 23.

 Gɔ́ na ɔ, mɛ ɖěɖee na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi lɛ é na kpó ɖò nǔ yɔyɔ̌ lɛ kplɔ́n dó Gbɛɖotɔ́ yetɔn kpo nǔɖiɖó tɔn maxamaxa lɛ kpo wu wɛ. É dá gbɛtɔ́ lɛ ɖó alɔkpa ɖé bɔ ye nɔ jlǒ na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi, bo nɔ ba na lɛ́ kplɔ́n nǔ dó wǔ tɔn, amɔ̌, “ye na mɔ nǔ jɛ azɔ̌ e Mawu nǔgbo ɔ wà lɛ é wu sín bǐbɛ̌mɛ yì jɛ vivɔnu gbeɖé ǎ.” (Nǔnywɛtɔ́xó 3:10, 11) Mɔ̌ mɛ ɔ, mɛ ɖěɖee na nɔ gbɛ̀ kaka sɔyi lɛ é na kplɔ́n nǔ e na sɔ́ akpakpa mɛ lɛ é gegě, bo na lɛ́ wà nǔ e na sɔ́ akpakpa mɛ lɛ é hwebǐnu.

a Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ nɔ xwlé tuto Biblu kplɔnkplɔn tɔn vɔ̌nu ɖé mɛ. Bonu a na ɖó mɔjɛmɛ ɖevo lɛ hǔn, kpɔ́n video Nɛ̌ Biblu Kpinkplɔn ɖé ka Nɔ Nyí Gbɔn?