Skip to content

È ka Ðɔ Lɛmɛ́zoxó Ðò Biblu Mɛ À?

È ka Ðɔ Lɛmɛ́zoxó Ðò Biblu Mɛ À?

Xósin e Biblu na é

 Eǒ. Xókwín “lɛmɛ́zo” ɔ ɖò Biblu mɛ ǎ, mɔ̌ jɛn Biblu ma ka lɛ́ kplɔ́n mɛ ɖɔ mɛ e kú lɛ é sín lindɔ̌n nɔ yì lɛmɛ́zo mɛ bonu è na lɛ̀ ye wé ǎ é nɛ. a Ðǒ ayi nǔ e Biblu kplɔ́n mɛ dó hwɛhuhu kpo kú kpo wu é gɔ́ nú lee enɛ sɔ́ ta sinsɛn-núkplɔnmɛ lɛmɛ́zo tɔn gbɔn é wu.

  •   Nǔɖiɖi ɖiɖó nú hun Jezu tɔn e é kɔn nyi ayǐ é wɛ nɔ lɛ̀ mɛ wé sín hwɛ mɛ, é nyí táan e è zán ɖò lɛmɛ́zo enyíì mɛ é wɛ ǎ. Biblu ɖɔ ɖɔ, “vǐ [Mawu] tɔn Jezu sín hun nɔ lɛ̀ mǐ wé sín hwɛ mǐtɔn lɛ bǐ mɛ,” bɔ “Jezu Klisu . . . hwlɛn mǐ sín hwɛ e mǐ hu lɛ mɛ, gbɔn kanjɔ tɔn gblamɛ.” (1 Jaan 1:7; Nǔɖexlɛ́mɛ 1:4, 5) Jezu “sɔ́ gbɛ̀ [tɔn] jó dó xɔ gbɛ̀ nú mɛ gegě” bo dó sú hwɛ yetɔn lɛ sín axɔ́.—Matie 20:28.

  •   Mɛ e ko kú lɛ é sɔ́ tuùn nǔ ɖě ǎ. “Mɛ e ɖò gbɛ̀ lɛ ma tuùn ɖɔ emi na kú vɔ́vɔ́ à? Loɔ, mɛ e ko kú lɛ sɔ́ tuùn nǔɖe ǎ.” (Nǔnywɛtɔ́xó 9:5) Mɛ e ko kú é ɖé sɔ́ sixu mɔ wuvɛ̌ ǎ, enɛ wu ɔ, myɔ lɛmɛ́zo tɔn ɖě sixu lɛ̀ ɛ wé ǎ.

  •   È sɔ́ nɔ dɔn tó ɖě nú mɛ e ko kú é ɖé ɖó hwɛhuhu tɔn wu ǎ. Biblu ɖɔ ɖɔ, “axɔ́ e hwɛhuhu nɔ sú mɛ ɔ wɛ nyí kú” bɔ “mɛ e ko kú ɔ gosin hwɛhuhu sín hlɔnhlɔn kannu.” (Hlɔmanu lɛ 6:7, 23) Nú mɛɖé kú hǔn, è ko dɔn hwɛ tɔn lɛ sín tó n’i bǐ mlɛ́mlɛ́ nɛ.

a Wema Orpheus, Histoire générale des religions ɖɔ: “Xókwín ɖě ɖò Wɛnɖagbe-Wema lɛ mɛ bo na zɔ́n nú è na lin nǔ jɛ lɛmɛ́zo jí ǎ.” Mɔ̌ ɖokpo ɔ, New Catholic Encyclopedia ɖɔ: “È gbéjé sinsɛn-núkplɔnmɛ e nyí lɛmɛ́zo é kpɔ́n fó é ɔ, è mɔ ɖɔ é kún jinjɔn Nǔwlanwlán Mímɛ́ lɛ jí ó, loɔ, hwɛndomɛnú lɛ jí wɛ é jinjɔn.”—Wegɔ́ E È Ðetɔ́n É, Akpáxwé 11, wexwɛ 825.

b Kpɔ́n New Catholic Encyclopedia, Wegɔ́ E È Ðetɔ́n É, Akpáxwé 11, wexwɛ 824.