Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Hwɛ Yie Na Anngye Nsɛm Nyina Enndzi

Hwɛ Yie Na Anngye Nsɛm Nyina Enndzi

 Ndɛ, beebiara a ebɛfa no, ɔnnyɛ dzen dɛ ebɛtse nsɛm ahorow a ɔrokɔ do ho amandzɛɛbɔ. Dɛm nsɛm ahorow yi bi fa w’apɔwmudzen nye dza eyɛ a ɔbɔboa wo ma aabɔ woho ban efi esian ahorow ho. Naaso ɔsɛ dɛ ehwɛ yie wɔ dza odzidzi do yi ho:

 Dɛ nhwɛdo no, aber a COVID-19 yarba no yii ne tsir no, Amanaman Nkabɔmu Kuw no kyerɛwfo panyin bɔɔ kɔkɔ dɛ ɔsɛ dɛ yɛhwɛ hɛnho yie wɔ atorsɛm a nkorɔfo keka fa yarba no ho. Ɔkaa dɛ: “Nyimpa pii rekyerɛ hɔn adwen afa ɔkwan a yebotum afa do abɔ hɛnho ban efi yarba no ho, naaso dɛm adwenkyerɛ ahorow yi botum edzi obi ewu. Atorsɛm a wɔrekeka fa yarba no ho no ebu do wɔ TV na radio do. Atorsɛm a onnyi ngyinado ebu do wɔ Intanɛt do. Iyi akɛfa ɔtan na mpaapaamu aba mbusua na aman ahorow ntamu.”

 Nokwasɛm nye yi, atorsɛm dze, ɔbae akyɛr. Naaso, Bible no aka ato hɔ dɛ wɔ hɛn aber yi do no, ‘nyimpa bɔn nye esisifo bɔkɔ hɔn enyim wɔ bɔn mu, wɔbɛdaadaa nkorɔfo na nkorɔfo so adaadaa hɔn.’ (2 Timothy 3:1, 13) Nsɛm ahorow a yehu anaa yɛkenkan wɔ Intanɛt do no, bi wɔ hɔ a ɔnnyɛ nokwar. Naaso annhwɛ a yebotum atserɛw atorsɛm a ɔtsetse dɛm no mu aber a hɛn enyi nnda. Dɛm ntsi nsɛm ahorow a yenya wɔ hɛn email do, sohyial media do nye hɛn elɛktrɔnek mfir do no botum ayɛ ndaadaasɛm.

 Ibesi dɛn abɔ woho ban efi ndaadaasɛm nye nsɛm a wɔka dze gu nkorɔfo ho fi no ho? Susu Bible mu afotusɛm ahorow a odzidzi do yi ho na obotum aboa wo.

  •   Ɔnnyɛ biribiara a ibohu anaa ebɛtse no na ɔsɛ dɛ egye dzi

     Dza Bible no ka: “Ntsetsekwaa gye asɛm biara dzi: naaso ɔbadwembanyi dze, ɔhwɛ ne nantsew yie.”​—Mbɛbusɛm 14:15.

     Sɛ yaamma hɛn enyi annda hɔ a nkorɔfo botum dze nsɛm ahorow bi adaadaa hɛn. Ɔwo dze susu iyi ho hwɛ. Nsɛm a wɔkyerɛw gu mfonyin ahorow ase, nye video ntsiatsia a ɔyɛ serew pii ebu do, nkanka wɔ sohyial media do ndaansa yi. Dɛm video ahorow yi wɔfrɛ no memes. Naaso ɔsɛ dɛ yɛkaa dɛ wobotum asesa mfonyin bi anaa video bi mu nsɛm ma wɔaayɛ dɛ nyimpa fofor bi na ɔreka. Dɛmara na asɛm bi so a obi kae no, sɛ nyimpa fofor refa asɛm no aka a, ɔbɛka asɛm ne fa bi a n’enyi gye ho na oegya nkaa no.

     “Ɔhaw kor a hɔn a wɔyɛ nhwehwɛmu taa hyia wɔ sohyial media do nye nsɛm ahorow a wogugu mu dze yi paserew no.”​—Axios Media.

     Bisa woho dɛ: ‘Sɛ mohwɛ a, asɛm yi yɛ nokwar anaadɛ wɔdze riyi paserɛw bi kɛkɛ?’

  •   Susu beebi a asɛm no fi nye dza ɔka no ho

     Dza Bible no ka: “Hom nsɔ adze nyina nhwɛ.”​—1 Thessalonicafo 5:21.

     Ansaana ebɛgye amandzɛɛbɔ bi a nyimpa pii reka ho asɛm edzi anaa edze bɔmona obi no, yɛ nhwehwɛmu wɔ ho hwɛ dɛ ɔyɛ nokwar ana. Ibesi dɛn ayɛ dɛm?

     Yɛ nhwehwɛmu hwɛ dɛ beebi a asɛm no fi anaa nyimpa a ɔkae no, ibotum agye no edzi anaa. Ɔtɔfabi a ndwumakuw ahorow nye nsɛm ho amandzɛɛbɔfo kyinkyim nsɛm bi osian hɔn eguadzi nhyehyɛɛ bi a wɔayɛ anaa amanyɛkuw a wɔdɔm ntsi. Fa amandzɛɛbɔ bi a dawurbɔ edwuma bi aka toto dza dawurbɔ edwuma fofor reka ho hwɛ. Ɔtɔ da a, hɛn anyɛnkofo botum dze nsɛm bi a ɔnnyɛ nokwar amona hɛn wɔ email anaa sohyial media do. Bi a hɔnara so nnyim nokwasɛm a ɔwɔ mu. Ntsi ansaana ebɛgye amandzɛɛbɔ bi edzi no, hwɛ hu dɛ beebi a asɛm no fi no yɛ nokwar.

     Afei so, yɛ nhwehwɛmu hwɛ dɛ asɛm a wɔreka no nntwaa mu na ɔyɛ nokwar. Hwɛ date a asɛm no sii, beebi a wɔfaa asɛm no fii nye adanse a odzi mu a ɔkyerɛ dɛ dza wɔreka no yɛ nokwar. Yɛ ahwɛyie nkanka aber a amandzɛɛbɔ kuw bi agogow asɛm bi mu anaa aber a amandzɛɛbɔ no botum ama ayɛ dza wɔreka no ho biribi no.

     “Dɛ mbrɛ ohia paa dɛ yɛbɛtaa ahohor hɛn nsa ho no, dɛmara so na ohia paa dɛ yɛbɛyɛ asɛm bi mu nhwehwɛmu ahwɛ dɛ ɔyɛ nokwar.”​—Sridhar Dharmapuri, ɔyɛ Panyin a ɔda Food Safety and Nutrition ano ma Amanaman Nkabɔmu Kuw no.

     Bisa woho dɛ: ‘Sɛ mohwɛ dɛm amandzɛɛbɔ yi a, ɔyɛ obi n’adwenkyerɛ na wɔaka ho asɛm ma ayɛ dɛ gyama asɛm no sii ankasa, anaadɛ woegya asɛm ne fa bi wɔ mu?’

  •   Hwehwɛ adanse a ɔkyerɛ dɛ asɛm no yɛ nokwar, na mma nndzi wo nsusui ekyir

     Dza Bible no ka: “Nyia ɔtwer nankasa n’akoma no, ɔkwasea a.”​—Mbɛbusɛm 28:26.

     Mpɛn pii no, ɔnnyɛ dzen dɛ yɛbɛgye amandzɛɛbɔ a ɔfa biribi a yɛpɛ dɛ yɛtse ho asɛm no edzi. Ndwumakuw a wɔyɛ Intanɛt ho edwuma no taa gyina dza yɛtaa hwɛ wɔ Intanɛt do no na wɔdze ho nsɛm abrɛ hɛn. Naaso asɛm no nye dɛ, ɔnnyɛ ber nyina na ɔsɛ dɛ yetsie dza yɛpɛ dɛ yɛtse no.

     “Mpɛn pii no nkorɔfo taa susu ndzɛmba ho yie, naaso ndzɛmba a yɛpɛ, dza hɛn enyi gye ho, nye ndzɛmba a yɛhwɛ kwan no botum ama yaagye asɛm bi a ɔnye hɛn nsusui hyia edzi.”​—Peter Ditto, ɔyɛ social psychologist.

     Bisa woho dɛ: ‘Osiandɛ mepɛ dɛ metse dɛm asɛm yi ntsi na megye dzi no anaa?’

  •   Mma nntserɛw atorsɛm mu

     Dza Bible no ka: “Mma nnkeka nkorɔfo ho atorsɛm.”​—Exodus 23:1, NWT.

     Kaa dɛ nsɛm a eka kyerɛ afofor no botum enya hɔn nsusui nye hɔn ndzeyɛɛ do tum. Sɛ annhyɛ da ara na etserɛw atorsɛm mu mpo a, dza obefi mu aba no botum ahaw afofor.

     “Ansaana edze amandzɛɛbɔ bi bɔmona obi no, ohia paa dɛ idzi kan bisa woho dɛ: ‘Asɛm a medze robɔmona yi minyim nokwasɛm a ɔwɔ mu no nyina?’ Sɛ obiara yɛ dɛm a, nkyɛ atorsɛm a ɔnenam Intanɛt do no do bɛtsew.”​— Peter Adams, ɔyɛ senior vice president of the News Literacy Project.

     Bisa woho dɛ: ‘Minyim nokwasɛm a ɔwɔ asɛm yi mu ntsi na mepɛ dɛ metserɛw mu no anaa?’