Kɔ no mu nsɛm no do

Kɔ no mu nsɛm a wɔahyehyɛ no do

Ana Inyim?

Ana Inyim?

Sɛ dza Bible no kã da nkyɛn a, ebɛn adanse fofor na ɔwɔ hɔ a ɔma yehu dɛ nna Israelfo no yɛ nkowaa wɔ Egypt?

Bible no bɔ amandzɛɛ dɛ ber a Midianfo dze Joseph kɔr Egypt no, ɔno ekyir no, egyapanyin Jacob nye n’ebusua tui fii Canaan kɔr Egypt. Wɔkɛtsenaa Egypt, beebi a wɔfrɛ no Goshen. Nna hɔ bɛn beebi a Nile Esutsen no kɔ pomu no. (Gen. 47:1, 6) Israelfo no kɔr do dɔree na hɔnho kɔr do “yɛɛ dzen papaara.” Afei, nna Egyptfo no suro Israelfo no, ntsi wɔhyɛɛ hɔn dze hɔn yɛɛ nkowaa.​—Ex. 1:7-14.

Ekyingyegyefo binom a wɔwɔ hɔ ndɛ akasa etsia Bible mu asɛm yi. Wɔdɛ ɔyɛ anansesɛm. Naaso, adanse wɔ hɔ a ɔkyerɛ dɛ Semfo * kɛyɛɛ nkowaa wɔ tsetse Egypt.

Dɛ nhwɛdo no, hɔn a wotutu famu hwehwɛ tsetse ndzɛmba mu no ehu beebi a tsetse no nyimpa binom tsenae wɔ Egypt etsifi afamu. Dr. John Bimson bɔ amandzɛɛ dɛ, adanse wɔ hɔ a ɔma yehu dɛ Semfo tsenaa mbea ahorow 20 anaa dza ɔbor dɛm wɔ Egypt etsifi afamu. James K. Hoffmeier yɛ obi a osũa tsetse Egypt ho abakɔsɛm. Ɔno so kãa dɛ: “Ofi bɛyɛ afe 1800 kesi bɛyɛ afe 1540 A.H.B. no, nkorɔfo a wɔkã Sem kasa a nna wɔwɔ Asia anee afamu no, nna Egypt yɛ beebi a hɔn enyi gye ho dɛ wobotu kwan akɔ.” Ɔdze kaa ho dɛ: “Dɛm mber yi nye mber a tsetse Egyanom no tsenaa ase no hyia, na ɔnye mber na nsɛm a osisii a Genesis nwoma no kã ho asɛm no dzi nsɛ.”

Yehu adanse fofor so wɔ Egypt anaafo afamu. Woehu nwoma mbobɔwee bi a wɔdze papyrus krataa yɛe a wɔkyerɛɛw no bɛyɛ afe 2000 dze kesi bɛyɛ afe 1600 A.H.B. Wɔakyerɛw nkowaa a nna wɔyɛ edwuma wɔ efie ahorow mu wɔ Egypt anaafo afamu no hɔn edzin wɔ nwoma no mu. Dɛm edzin ahorow yi, no mu bɔbor 40 yɛ Semfo hɔn edzin. Dɛm nkowaa anaa asomfo yi, nna binom noa edziban, binom wen adze, na binom so yɛ edwuma dɛ apaafo. Hoffmeier kãa dɛ: “Nna Semfo a wɔyɛ edwuma wɔ fie kor mu wɔ Thebaid [Egypt anaafo afamu] no bor 40. Dɛm ntsi, Semfo a nna wɔwɔ Egypt no, nkanka hɔn a wɔtsenaa bea a ɔbɛn beebi a Nile Esutsen no kɔ pomu no, obotum aba dɛ nna wɔdɔɔ sõ ara yie.”

David Rohl yɛ obi a otutu famu hwehwɛ tsetse ndzɛmba mu. Ɔkãa dɛ nkowaa no mu binom hɔn edzin nye “edzin ahorow bi a ɔwɔ Bible no mu no dzi nsɛ.” Dɛ nhwɛdo no, sɛ ehwɛ nwoma mbobɔwee ne fã ahorow bi a atsetsew no a, ibohu dɛ edzin a wɔakyerɛw wɔ mu no nye edzin bi tse dɛ Issachar, Asher, nye Shiphrah dzi nsɛ. (Ex. 1:3, 4, 15) Rohl dze n’asɛm no reba ewiei no, ɔkãa dɛ: “Iyi yɛ adanse mapa a ɔkyerɛ dɛ nna Israelfo yɛ nkowaa wɔ Egypt.”

Dr. Bimson so kãa dɛ: “Israelfo hɔn amambra a Bible no kã ho asɛm ber a nna wɔwɔ nkowaasom mu wɔ Egypt nye ber a nna wɔnam kwan do rokɔ anohoba asaase no do no, yɛ abakɔsɛm mu asɛm a ɔwɔ ngyinado mapa.”

^ nky. 4 Wonyaa dzin Semnyi no fii Shem mu. Nna Shem yɛ Noah ne mbabanyin baasa no mu kor. Obotum aba dɛ nna Elamfo, Assyriafo, tsetse Chaldeafo, Hebrewfo, Syriafo, nye Arabiafo mbusuakuw ahorow binom ka Shem n’asefo ho.