Kɔ no mu nsɛm no do

Yarba Retseetsee No, Naaso Ɔdwen Afofor Ho

Yarba Retseetsee No, Naaso Ɔdwen Afofor Ho

 Maria Lúcia wɔ Brazil, na ɔwɔ yarba bi a wɔfrɛ no Usher’s syndrome. Ɔyɛ yarba bi a ɔma obi yɛ mmum anaa n’asowa siw, na nkakrankakra n’enyiwa so fura. Wɔwoo no no, nna ɔyɛ mmum ntsi osuaa mmum kasa. Aber a odzii bɛyɛ mfe 30 no, nna ɔnnhyɛ da ara nnhu adze papa. Ɔmmfa ho ɔhaw a nna Maria Lúcia rihyia no, ɔanntsew no ho emmfi afofor ho. Seseiara ɔabor mfe 70, naaso ɔwɔ enyigye na akomatɔyamu.

 Maria Lúcia hyiaa Jehovah Adasefo wɔ 1977 ansaana n’enyiwa rehyɛ ase ayɛ no kusukusu. Ɔkaa dɛ: “Mihyiaa ɔbarimba bi a nna menye no wɔ skuul. Wɔfrɛ no Adriano, nna ɔbɛyɛɛ Ɔdasefo nnkyɛree. Ɔkaa Nyankopɔn no bɔhyɛ a ɔfa paradise ho no kyerɛɛ me. Ɔmaa muhun dɛ dɛm aber no obiara rennyar. M’enyi gyee dza ɔkaa kyerɛɛ me no ho, ntsi mepeen do dɛ wɔnye me nsua Bible no. Annkyɛr biara na mehyɛɛ ase dɛ morokɔ asafo nhyiamu wɔ asafo bi a ɔwɔ Rio de Janeiro. Nna wɔkyerɛ nhyiamu n’afa ahorow bi ase kɔ mmum kasa mu. Jehovah no mboa do ntsi, minyaa nkɔenyim ntsɛntsɛm na wonumaa me wɔ July 1978.”

 Ber bi ekyir no, Maria Lúcia kɔr asafo fofor bi mu. Adasefo a nna wɔwɔ dɛm asafo yi mu no, hɔn mu biara nnyi hɔ a nna ɔtse mmum kasa no. Ahyɛse no dze nna iyi yɛ ɔhaw ma no paa osiandɛ nna ɔnntse dza ɔkɔ do wɔ asafo nhyiamu no ase. Adasefo mbaa beenu bi a wɔnye no wɔ asafo kor mu no boaa no. Sɛ wɔkɔ asafo nhyiamu a, nna wɔtsena ne nkyɛn na wɔkyerɛw dza wɔreka wɔ nhyiamu no ase gu krataa do ma no. Maria Lúcia ka dɛ, “Sɛ mowɔ fie a, nna mekenkan dza wɔakyerɛw ama me no mpɛn pii mbrɛ ɔbɛyɛ a mebɛtse dza wɔkyerɛwee no ase yie. Ekyir yi dɛm enuanom mbaa beenu yi suaa mmum kasa no, na sɛ yɛkɔ asafo nhyiamu a, nna wɔkyerɛ ase ba mmum kasa mu ma me.”

 Ekyir yi, Maria Lúcia n’enyiwa no sɛɛe koraa, ntsi sɛ nna wɔkyerɛ dza ɔrokɔ do wɔ asafo nhyiamu no ase ba mmum kasa mu mpo a nna onnhu. Ntsi nna ɔbra gye dɛ ɔfa kwan fofor do nye afofor dzi nkitaho. Ɔkaa dɛ: “Nna musuo nyimpa a ɔrekyerɛ asɛm no ase akɔ mmum kasa mu no nsa mu mbrɛ ɔbɛyɛ a mebɛtse dza ɔreka no ase.”

 Mboa a enuanom mbaa no dze ma Maria Lúcia no, n’enyi sɔ paa. Ɔtoaa n’asɛm no do dɛ: “Wɔyɛ akyɛdze a ɔsom bo a Jehovah dze ama me. Osian mboa a wɔdze ma me ntsi, mutum nya asafo nhyiamu na ehyiadzi ahorow no do mfaso.”

 Maria Lúcia bɔ no ho mbɔdzen wɔ asɛnka edwuma no mu. Sɛ oridzi hɔn a wɔyɛ mmum no dase a, osuo hɔn nsa mu na ɔkasa kyerɛ hɔn wɔ mmum kasa mu. Sɛ mmumfo no hu mbɔdzen a Maria robɔ dze aka asɛmpa no akyerɛ hɔn no a, ɔyɛ hɔn nwanwa paa. Aber a COVID-19 yarba no bae no, Maria Lúcia no nuabanyin a wɔfrɛ no José Antônio a noara so yɛ mmum na n’enyi so efura no boaa no, ma ɔkyerɛɛw nkrataa pii dze dzii hɔn a wɔyɛ mmum no dase. a

 Ɔyɛ dɛn kyerɛw nkrataa no? Ɔkaa dɛ: “Sɛ merekyerɛw adze a, medze biribi a wɔdze plastic ayɛ to krataa no do. Iyi boa ma sɛ merekyerɛw a ɔnnkyeakyea. Afei so, ɔboa ma mutum kyekyɛ dza merekyerɛw no mu yie. José Antônio n’adwen mu da hɔ ankasa. Ɔdze asɛntsir bi ba a, na ɔdze kyerɛwnsɛm ahyɛ ho. Sɛ ɔba no dɛm a nna medze ahyɛ krataa a merekyerɛw no mu. Mobɔ mbɔdzen kyerɛw krataa no wɔ kwan bi do a hɔn a wɔyɛ mmum no bɛtse ase. Meyɛ dɛm osiandɛ ɔnnyɛ mmumfo no nyina na wotum kenkan.”

 Ɔwɔ mu, seseiara Maria Lúcia n’enyi efura dze, naaso ɔda ho ara bɔ no ho mbɔdzen wɔ n’edwumayɛ mu. Enuanom mbaa beenu a wɔboa no no mu kor a wɔfrɛ no Karoline kaa dɛ: “Maria Lúcia yɛ ne fie ndwuma nyina, na ɔhwɛ hu dɛ ne fie hɔ atsew nwansanwansa. N’enyi gye ho dɛ ɔbɛyɛ edziban na ɔama n’anyɛnkofo ebedzidzi.”

 Jefferson yɛ asafo mu panyin wɔ Maria Lúcia n’asafo mu. Asɛm a ɔno so kae nye dɛ: “Maria Lúcia dɔ Jehovah paa, na ɔdɔ afofor so. Dabaa ɔyɛ adze a ɔbɔboa afofor. Ɔnndwen nankotsee noho.”​—Philippifo 2:4.

a Aber a Maria Lúcia bɛyɛɛ Ɔdasefo no, n’ekyir na wonumaa José Antônio wɔ 2003. Ɔnoara so wɔwoo no no, nna ɔyɛ mmum, ekyir yi na n’enyiwa furae.