Skip to content

Al lo konteni

KESTYON 9

Eski mon devret krwar dan evolisyon?

Eski mon devret krwar dan evolisyon?

AKOZ I ENPORTAN

Si teori evolisyon i vre e i napa en Bondye, i kapab difisil pour konnen akoz nou lo later. Me si nou’n ganny kree par en Bondye, i posib pour nou aprann akoz nou lo later e ki pou arive a lavenir.

KI OU TI POU FER?

Imazin sa senaryo: Alex i konfize. I’n touzour krwar dan Bondye e dan kreasyon. Me dan laklas ozordi, son ansenyan biolozi in dir ki evolisyon i vre e ki i baze lo bann levidans syantifik. Alex pa anvi paret konmsi i bet. I dir dan li menm, ‘Apre tou, si bann syantis in prouve ki evolisyon i vre, ki mwan mon ete pour kestyonn zot?’

Si ou ti Alex, eski ou ti pou aksepte ki evolisyon i vre zis akoz bann liv i dir ki sa i leka?

ARETE E REFLESIR!

Ki swa dimoun i krwar dan evolisyon ouswa dan kreasyon, zot tou zot pare pour dir sa ki zot krwar san vreman konnen akoz zot krwar ladan.

  • Serten i krwar dan kreasyon senpleman akoz se sa ki zot in ganny ansennyen dan zot legliz.

  • Serten i krwar dan evolisyon senpleman akoz se sa ki zot in ganny ansennyen kot lekol.

SIS KESTYON POUR REFLESIR LO LA

Labib i dir: “Tou lakaz i bezwen annan en konstrikter; e konstrikter tou keksoz, se Bondye.” (Ebre 3:4) Eski sa i vre?

I pa fer sans pour dir ki napa en Kreater zis parey i pa fer sans pour dir ki sa lakaz napa en konstrikter

SA KI DIMOUN I DIR: Tou keksoz dan liniver in vin apre en gro leksplozyon (big bang).

1. Lekel oubyen kwa ki ti fer sa gro leksplozyon?

2. Kwa ki fer plis sans, ki tou keksoz in ariv par azar oubyen ki i annan en kreater ki’n fer tou keksoz?

SA KI DIMOUN I DIR: Dimoun in evolye sorti dan zannimo.

3. Par egzanp, si dimoun in evolye sorti dan zako, akoz i annan sitan en gran diferans ant lentelizans en imen e sa ki pou en zako?

4. Akoz en keksoz vivan ki paret sitan senp i an realite sitan konplike?

SA KI DIMOUN I DIR: Nou kapab prouve ki evolisyon i vre.

5. Eski sa dimoun ki pe dir sa in fer resers pour li menm pour verifye sa bann levidans?

6. Konbyen dimoun ki krwar dan evolisyon senpleman akoz zot in ganny dir ki bann dimoun entelizan i krwar ladan?

“Si ou ti pe marse dan bwa e ou vwar en zoli lakaz, eski ou ti pou dir: ‘Sa i vreman enteresan. Bann pye dibwa in tonm zis dan sa bon fason pour fer sa lakaz.’ Byensir ki non. I pa fer sans. Alor, akoz nou devret krwar ki tou keksoz dan liniver in ariv par azar?”—Julia.

“Imazinen ki en dimoun i dir ou ki i’n annan en leksplozyon kot en lenprimri e ki lank in fannen partou lo miray ek plafon e ki sa in ekri en diksyonner konplet. Eski ou ti pou krwar sa?”—Gwen.

AKOZ OU KRWAR DAN BONDYE?

Labib i ankouraz ou pour servi ou “abilite pour reflesir.” (Romen 12:1, NW) Savedir ki ou krwayans dan Bondye pa merit baze selman lo

  • SANTIMAN (Mon zis konnen ki i annan en Bondye)

  • LENFLIYANS LEZOT (Kot mon reste, tou dimoun i krwar dan Bondye)

  • PRESYON (Mon ti napa swa, mon paran in toultan dir mwan ki Bondye i egziste)

O kontrer, ou devret annan en bon rezon pour sa ki ou krwar ladan.

“Ler mon dan laklas pe ekout mon ansenyan pe eksplike ki mannyer nou lekor i fonksyonnen, mon napa okenn dout ki Bondye i egziste. Sak parti nou lekor i annan son prop fonksyon, menm dan bann pli pti detay e zot pe fonksyonnen san menm ki nou realize. Lekor imen i vreman enkrwayab.”—Teresa.

“Ler mon vwar en gran batiman, en bato krwazyer oubyen en loto, mon demann mon lekor, ‘Lekel ki’n konstri sa?’ Bann dimoun i bezwen vreman entelizan pour konstri en loto akoz tou sa bann pti konponan dan sa loto i bezwen mars byen ansanm pour li fonksyonnen. Si en loto i bezwen ganny fer par en dimoun, alor i bezwen annan en Kreater ki’n fer imen.”—Richard.

“Pli mon ti etidye lasyans, pli evolisyon ti paret pa fer sans. . . . Pour mwan, i demann plis ‘lafwa’ pour krwar dan evolisyon ki dan en Kreater.”—Anthony.

POUR REFLESIR

Menm apre plizyer dizenn lannen resers, tou bann syantis pa ankor kapab tonm dakor lo en leksplikasyon konsernan evolisyon. Si bann syantis ki sipoze bann eksper pa kapab tonm dakor lo evolisyon, eski i mal pour ou kestyonn zot teori?