Yi enu ci yí lemɛ ji

ELFRIEDE URBAN | AGBE MƐ XOLƆLƆ

Ejugoduŋɛnywidradradɔ Ci Mɛ Shicu Le le Agbe Mɛ

Ejugoduŋɛnywidradradɔ Ci Mɛ Shicu Le le Agbe Mɛ

Ci wojiŋ ɔ, enuvwin sugbɔ jɔ le anyi gbe mɛ le anyi xwe ŋkɔtɔwo mɛ. Wojiŋ le Tchécoslovaquie le 11 décembre 1939 mɛ, Xexe mɛ hwa amɛvetɔ lɔ tɔ ji, éwa exwe amɛtɔ pɛɛ yí wojiŋ. Ci nɔnyɛ jiŋ ɔ, éwa kwɛshila amɛve yí eku, ɖo ci ajiŋ ɔ, egbɔnnu ni kpɛɖɛkpɛɖɛ. Doŋkɔ nɔ yɛɔ, danyɛ kpɔ dɔ ɖeka le Allemagne yí hun vayi ci nɔ keŋ yí tɔ dɔ lɔ wawa. Ŋdo akpe mɔ, tɔgbinyɛ koɖo mamanyɛ vasɔŋ yi dado wowoɖekiwo gbɔ. Hwenɔnuɔ, nɔnyɛ vi nyɔnuvihwɛ amɛtɔn le wo gbɔ sɔ kpe nɔ nɔɖinyɛ.

Nyɛ koɖo tɔgbinyɛ sɔ kpe nɔ mamanyɛ

 Ahwa lɔ ɖo te le exwe 1945 mɛ, vɔ agbe lɔ defa ɖeeɖe ci ahwa lɔ ɖo te godu o. Allemagne mìle hwenɔnu, ɖo mìso le Tchécoslovaquie yí vaci Allemagne jugan lɔ mɛ, fini wocuku axwe sugbɔ le yí amɛ sugbɔ je abɔ. Hweɖewonuɔ, nɔɖinyɛ nɔnɔ agba mɛ na nɔ ezan blebu ɖeka gbɔxwe yí akpɔ ŋɖuɖu kankin axɔ. Gaɖewomɛɔ, mìyinɔ ave mɛ yí yi gbɛnnɔ acikusɛnsɛnwo yí jinɔ huntowo gbɛ keŋ asɔ wo jo keŋ axɔ kpɔnnɔ. Ŋɖuɖu vadɛn keke amɛwo vatɔ axomɛlanwo fifi yí ɖaɖa ɖu. Blaŋblaŋ ɔ, shive mìdɔnnɔ.

Ŋkɔtɔ Ci Mìse Bibla mɛ Nyɔnɔnwi lɔ

 Katoliki yí tɔgbinyɛ koɖo mamanyɛ yinɔ, vɔ Bibla dele mì shi o. Fada gbe mɔ yedasa Bibla nɔ tɔgbinyɛ o, yí mɔ nɔ cɔci lɔ mɛ tɔwo seseɛ Mawu Nyɔ kpoŋ vɔɔ, yɛsun. Ecɛ wɛ mɔ, nyɔbiɔse sugbɔ vale tɔgbinyɛ shi so Mawu nu yí dekpɔ ɖoŋci nɔ wo o.

 Ci ŋɖo xwe amadrɛ yí Yehowa Kunuɖetɔ nyɔnushi amɛve ɖekawo va mìwo xomɛ. Wozan Bibla yí sɔ ɖo enyɔbiɔsewo ŋci nɔ tɔgbinyɛ, ɖowo le biɔse lɔwo mɛ kuso Mawu-amɛtɔn-nyi-ɖeka, zomavɔ koɖo nɔnɔmɛ ci mɛ amɛkukuwo le nu. Tɔgbinyɛ kpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse lɔwo le Bibla mɛ gbajɛɛ yí wogbeje ji ni. Ékando ji mɔ yeke do nyɔnɔnwi lɔ nu. Yi goduɔ, mìwo xomu lɔ pleŋ tɔ Bibla kplakpla koɖo Yehowa Kunuɖetɔ asu koɖo ashi ɖeka yí mìdeglinɔ Bibla kplakpla toto ɖe do o.

Ŋɖo Tajinuwo le Agbe Mɛ

 Ci enyi cugbejɛvi ŋnyi hwenɔnu can ɔ, lɔnlɔn ci ŋɖo nɔ Yehowa shinshin ɛ le anyi ji mɛ. Enyɔci ciwo yí xo nuxu so ejugodu ŋɛnywidra ciwo yí sɛnsɛn Yehowa le texwe jinjinwo hlɛnhlɛn jɔnɔ ji nɔŋ. Ŋbiɔnɔ nyɛɖeki se mɔ, ‘Lé agbe lɔ yinɔ do nɔ wo le hunnɔtɔxuwo ma? Lé wowɛ yí ɖenɔ kunu nɔ mɛ ciwo yí dese Yehowa ŋkɔ lɔ kpɔɔ?’

Sabaɖe doŋkɔ nɔ hwenu naɖo ejugodu ŋɛnywidradradɔ tajiunu anytɔ lɔ

 Hwenu ŋɖo xwe 12-ɔ, ŋsɔ gbeta mɔ nanyi eŋɛnywidratɔ ejugodutɔ, eyi ŋtɔ ŋciwo yí akplɔŋ yi tajinu cɛ gbɔ wawa. Doŋkɔɔ, ŋdo gbla yí nyi eŋɛnywidratɔ bibi ɖeka. Yi godu, ŋwa ʒinʒindoshimɛ le 12 décembre 1954 mɛ, ci hwenu lɔwo vayikɔɔ, ŋvanyi gbeshiagbe mɔɖetɔ. Ŋgogokɔ anyi tajinu lɔ!

 Ŋnya mɔ gbɔxwe nayi eŋɛnywidratɔ ejugodutɔwo suklu ci yí nyi Galadi suklu lɔɔ, ŋɖo anya Ŋlɛshigbe dodo ɖɛ, ecɛ wɛ mɔ ŋtɔ gbla dodo sɛnŋsɛnŋɖe yí tɔ Ŋlɛshigbe kplakpla. Ŋbu mɔ, natɛnŋ ado gbe lɔ koɖo Amɛliki sɔja ciwo yí le Allemagne hwenɔnu. Gbeɖekaɔ, ŋgbosɔ sɔja ɖeka yí nu ni mɔ, “Kristo Ŋnyi.” Eyi egloŋ kpɔ juun yí ɖo ŋci nɔŋ koɖo gbe fafa mɔ, “Ŋkpɔ mɔ ji èjikɔ anu mɔ ‘Kristotɔ ŋnyi.’” Ŋdese Ŋlɛshigbe lɔ nywiɖe shigbe lé ŋbui do nɛ o!

 Ci ŋɖoɖoɔ anyi xwe wiwo mɛɔ, ŋhun vayi ci Angleterre; yí nyidinwoɔ, ŋkpɔnɔ evi ji nɔ Yehowa Kunuɖetɔwo xomu ɖeka. Wetrɔmɛwoɔ, ŋdranɔ ŋɛnywi lɔ so axomɛ yi axomɛ, ecɛ hun mɔ nɔŋ yí ŋabi doji le Ŋlɛshigbe lɔ mɛ. Ci ŋwa xwe ɖeka le Angleterre juɔ mɛɔ, ŋvawa ɖaŋ se Ŋlɛshigbe lɔ nywiɖe.

 Ŋtrɔgbɔ va Allemagne, eyi le octobre 1966 mɛɔ, woyɔŋ mɔ nye le vanyi emɔɖetɔ vevi yí asunmɔ le Mechernich. Vɔ mɛ ciwo yí le nyigbanmama lɔ mɛ desɔnɔ zo do enyɔ lɔ sese nu o. Wodexɔnɔ mì do xɔmɛ gbeɖe o ci vuvɔ wunɔgan can. Blaŋblaŋ ɔ, ŋɖenɔ kuku nɔ Yehowa le gbedoɖa mɛ mɔ, “Nɔ àhun mɔ gbeɖe yí nanyi ejugodu ŋɛnywidratɔɔ, wɛ keke nɔ woasɔŋ ɖaɖa fini zozu le.”

Anyi Tajinu Gbɔ Ðoɖo

 Ci ŋwa emɔɖeɖedɔ vevi lɔ na nɔ wleci ve pɛɛɔ, Yehowa vasɔ ŋci ŋjijiɛ sɔ naŋ! Woyɔŋ nɔ eŋɛnywidratɔ ejugodutɔwo suklu Galadi exɔ 44 tɔ lɔ yí mìɖegbɔ le 10 septembre 1967 mɛ. Fini wovasɔ nɔŋ mɔ nyɛ le wa dɔ leɔ? Eyi nyi zozu nywi tɔxu ɖeka le Nicaragua ju mɛ le Amérique Centrale! Ci mìvayi ɖoɔ, eŋɛnywidratɔ ejugodutɔ amɛve ciwo yí le nɔ do go nyɛ koɖo anyi kpena nɔvinyɔnu amɛtɔn buwo yí do ozɔn nɔ mì, wowa ɖaŋ xɔ mì nywiɖe. Ewa nɔŋ shigbe Apotru Pɔlu nɛ ci ‘edo akpe nɔ Mawu yí vo le yiɖeki mɛ’ hwenu nɔviwo to yí do go yi le yi mɔzɔnzɔn mɛ.—Edɔwawawo 28:15.

Hwenu mìle Galadi suklu (Enyɛ yí emiɔ mɛ), koɖo anyi kpena sukluviwo Francis koɖo Margaret Shipley

 Wosɔŋ yi León jugan mɛ fini yí ɖo ɖa. Le hunnɔɔ, ŋɖui koŋ mɔ nakpla Espagnol gbe lɔ kabakaba lé nakpe ji do. Egbe lɔ kplakpla defa doŋ ɖeeɖe o, ci ŋkplɛni gaxoxo 11 gbeɖeka yí wɛ ahan na nɔ wleci ve can!

 Ŋɖo ŋwi mɔ gbeɖekaɔ, nyɔnu ɖeka na fresco ɖekaŋ, ahan yí Nicaragua tɔwo yɔnɔ aha vivi ɖeka nɛ. Nyɛŋbukɔ mɔ nu ŋnukɔ ni mɔ “eshi ci woxu” yí ŋnunɔ. Vɔ nyɔnu lɔ ci tùùu. Le ŋkeke ɖewo goduɔ, ŋvakpɔ mɔ nu ŋnunuɔ nɔ nyɔnu lɔ mɔ “eshi kɔkɔɛ” yí ŋnunɔ do anyi Espagnol gbe lɔ ci ŋdese ahan mɛ! Ŋdo akpe mɔ ci hwenuwo vayikɔɔ, ŋvase egbe lɔ nywiɖe.

Nyɛ koɖo Marguerite, mɛ ci nyɛ koɖo yɛ wa ejugodu ŋɛnywidradradɔ lɔ na nɔ xwe 17

 Blaŋblaŋ ɔ, ŋkplanɔ Bibla koɖo xomuwo, yí mɛshiamɛ sɔnɔgbe. So hwenu ŋyi León jugan mɛɔ, ŋdelonɔ o, ŋnɔnɔ vofamɛ, Bibla kplakpla koɖo amɛwo zan mɛ jɔnɔ ji jɔŋ, hweɖewonuɔ, ŋkplanɔ Bibla koɖo amɛwo keke ezan gawó xonɔ. Le jugan lɔ mɛɔ, ŋjeshi ŋkɔ nɔ amɛ sugbɔtɔ. Le anyi xwe mɔ ji fiɛfiwoɔ, amɛwo nɔnɔ wowo ʒinkpinwo ji le gbadenu yí xɔnɔ aya fafɛ, ŋcinɔ te yí donɔ gbe nɔ yí gbewa ɖaŋ kannɔ seŋ nywiɖe koɖo anyi xwexatɔ ciwo yí nyi anyi xlɔwo.

 Ŋkpedo amɛ sugbɔ nu yí wokpla nyɔnɔnwi lɔ le León ju lɔ mɛ. Ðeka le wo mɛ yí nyi Nubia, ŋsuvihwɛ amɛnyi yí eɖo. Mìle enu kplakɔ keke vaɖo hwenu wovasɔŋ ɖaɖa Managua le exwe 1976 mɛ. Ŋdegbekpɔ Nubia koɖo viɛ lɔwo na nɔ exwe 18 o, eyi mìtrɔ yi León keŋ awa takpekpegan ɖeka. Le takpekpegan lɔ mɛ le gbɔngbɔndomɛ hwenuɔ, ŋsuvihwɛ ɖekawo vatrɔdoŋ gijii—Nubia viɛwo yɔ! Ejɔ ji nɔŋ sugbɔ ci ŋkpɔ mɔ Nubia je agbla yí wa ɖaŋ hɛn eviɛ ŋsuvi lɔwo le nyɔnɔnwi lɔ mɛ.

Ejugodu ŋɛnywidradradɔ Lɔ Wawa Le Hwenu Sɛnŋsɛnŋwo mɛ

 Le vɔvɔnu nɔ exwe 1970-wo mɛɔ, enumalɔnmalɔn Nicaragua ju lɔ mɛ viwo tɔ koɖo egufɔnfɔn politiki gbɛbɔbɔwo tɔ dɔ yí Nicaragua jugan lɔ pleŋ tɔ ʒin tɔntɔn. Mìkpɔtɔ ɖekɔ kunu sugbɔ doji lé mìakpe ji do. Blaŋblaŋ le nyigbanmama anyitɔ mɛ le Masaya le fɔde nɔ jugan lɔɔ, amɛwo fɔnnɔ gu sɛnŋsɛnŋɖe yí ahɛn ahwawanuwo ale ecu dakɔ. Fiɛfi ɖeka ci mìle bɔbɔɔ, Sandiniste gbɛbɔbɔ mɛ tɔ enumalɔntɔ lɔwo koɖo acɛkpakpa lɔ sɔjawo tɔ cu dada ɖaɖa nɔnɔ. Eyi mìmlɔ anyiwo do nyigban le Fyɔɖuxuxɔ lɔ mɛ nɔ ecukpe ŋgbavalɔ mì o. a

 Azan bu gbe ci ŋle kunuɖegbeɔ, Sandiniste mɛ ɖeka cɔn nu ŋmɛ yí dada cu ɖaɖa sɔja ɖeka yí ŋvayi tɔn do wo mɛ. Ŋje agbla mɔ nashi, vɔ ebuwo gbesɔ nu cɔn ŋmɛ yí to ɖaɖa. Ŋlɔ ju yi fini emɔ lɔ xla le vɔ ŋdekpɔ fini nashi to o. Eyi vɔɔ, acɛkpakpa lɔ sɔja yamɛhunwo tɔ ecukpewo dada ɖaɖa kotokoto shigbe eshi yí hlɛnhlɛn tan nɛ. Zeɖeka tɔntɔn, ŋkpɔ ŋsu ɖeka hun yi hɔn yí cucuŋ ɖaɖa yi xɔ mɛ. Ŋkpɔ mɔ Yehowa yí xɔ nɔŋ gbenɔgbe!

Whohɛn Mì Yi Ejugodu!

 Ŋsumɔ le Masaya keke vaɖo 20 mars 1982 mɛ, ŋkeke ci ŋdaŋlɔbe gbeɖe o. Gbenɔgbe nyidin lɔɔ, nyɛ koɖo anyi kpena eŋɛnywidratɔ ejugodutɔ amatɔn ɖekawo mìjikɔ aɖu nyidin ŋɖuɖu; eyi vɔɔ, mìkpɔ Sandiniste sɔjawo gbɛbɔbɔ ɖeka hɛn ecuwo kplayaa yí totoɔ gbadenu nɔ exɔ ci mɛ ejugodu ŋɛnywidratɔwo ɖunɔ nu le. Wogɛn je ŋɖuxɔ lɔ mɛ zeɖeka tɔntɔn, eyi ɖeka le wo mɛ do axwa mɔ: “Gaxoxo ɖeka pɛɛ mìɖo yí asɔ potɛ míwo valiziwo yí akplɔ mì do.”

 Sɔja lɔwo kplɔ mì yi ebo ɖeka ji yí glɔn mì do nɔ na nɔ gaxoxo sugbɔ. Yi godu, wovasɔ mìwo amɛnɛ do bus nyɛkwin ɖeka mɛ yí hɛn mì yi keke Costa Rica jugan lɔ lixowo ji, ejugodu wokplɔ mì vayi ahan. Le hwenu ŋtɔ́wo mɛɔ, ejugodu ŋɛnywidratɔ 21 yí wokplɔ yi ejugodu.

 Nɔvi ciwo yí le Costa Rica xɔ mì; eyi le ŋkeke ci yí kplɔɛdo jiɔ, mìavaɖo alɔjedɔwaxu San José tɔ. Mìdenɔ hunnɔ jinjinɖe o. Le ŋkeke amɛwó goduɔ, wosɔ mìwo nyɔnushi amɛve sɔ kpe nɔ asu koɖo ashi amɛtɔn ɖaɖa texwe yoyu bu le Honduras yí mìawa ejugodu ŋɛnywidradradɔ lɔ le hunnɔ.

Sumɔsumɔ Le Honduras

 Le Honduras ju lɔ mɛɔ, Tegucigalpa nyigbanmama lɔ yí wosɔ nɔŋ. Ŋwa dɔ le texwe cɛ na nɔ exwe 33, ŋkɔyiyi li keke hamɛ kuɖeka ci yí le nɔ vatrɔ hamɛ amɛnyi. Eɖe fun mɔ ci exwewo vayikɔɔ, tamɛsɛnnuwawa vabɔ le Tegucigalpa ju lɔ mɛ. Flafinɔwo vasugbɔ, eyi wofi anyi nuwo zenɛniɖe. Ŋsu jagudanwo can li yí biɔnɔ hoŋ alo “ahwa taga,” ahan yí wowo yɔɛni nɛ. Ŋnunɔ nɔ wo mɔ, “Ŋɖeka le ŋshi ci yí le ŋkɔ nɔ eho,” eyi ŋsɔnɔ trakti alo mìwo wema ɖe donɔ alɔ̀ mɛ nɔ wo. Nɔ ŋvlɛ yí wɛ ahan vɔɔ, wotanɔshiŋ yí ŋsɔnɔ anyi mɔ ajeŋ kɔ nɔ!

 Amɛ sugbɔtɔ le Tegucigalpa ju lɔ mɛ nyi amɛfafawo yí gbenyi xomɛvunɔ, eyi ŋkpedo mɛɖewo nu yí wokpla nyɔnɔnwi lɔ. le kpɔwɛ mɛ, ŋɖo ŋwi Betty. Bibla nukplavi ɖeka enyi ci yí wa nu shigbe mɔ éle ŋkɔyiyi wakɔ nɛ keke vaje hwenu evanu nɔŋ mɔ, yejikɔ ayi ɖo cɔci ɖeka mɛ. Enyɔ lɔ gble lanmɛ nɔŋ keke vaje hwenu Betty gbevato le cɔci lɔ mɛ yí mìbɔ yí gbetɔ Bibla kplakpla doju. Nyi yí taɖo etrɔgbɔɔ? Betty dokpo lɔnlɔn akun-akun ci yí le Kunuɖetɔwo mɛ le fini eyi. (ʒan 13:34, 35) Énu nɔŋ mɔ: “Mísɔ jijɔ donɔ ozɔn nɔ mɛshiamɛ ci yí vanɔ míwo bɔbɔwo, nɔ wonyi wamɛnɔ alo hotɔnɔ can.” Le yiyimɛɔ, Betty vawa ʒinʒindoshimɛ.

 Wovacu ejugodu ŋɛnywidratɔwo xɔ ci yí le Tegucigalpa le exwe 2014 mɛ, le yɛ goduɔ, wovatrɔ yí sɔŋ ɖaɖa Panama ju lɔ mɛ. Le hunnɔɔ, nyɛ koɖo ejugodu ŋɛnywidratɔ shinshin amɛnɛ ɖekawo yí woxɔ do exɔ ɖeka mɛ.

Gbɔngbɔn Mɛ Tajinuwo Gbɔ Ðoɖo Hɛnnɔ Jijɔ Ŋtɔŋtɔ Vɛ

 Ecɛyɛɔ, exwe 55 yí ŋwawa le ejugodu ŋɛnywidradradɔ lɔ mɛ. Le yiyimɛɔ, ŋdegbevasun ji yí wawa sugbɔ lé ŋji do nɛ o, ɖo anyi lanmɛwo vatɔ gbegbe. Yehowa kpedo ŋnu yí ŋkpɔtɔ kplakpla nu amɛwo so nu.

 Edɔ bu gbeli ci ji nasɔ susu ɖo yí awa le anyi gbe mɛ sɔwu cɛa? Ɛɛ, edɔ buwo li. Vɔ ŋdakpɔ nyɔna sugbɔ ahan nɔ enyi nubu ŋzan anyi gbe yí sɔ wa o! Mɛ ciwo nu ŋkpedo yí wokpla nyɔnɔnwi lɔ wu 50, mɛ cɛwo nyi evinyɛ ŋsu koɖo nyɔnuwo le gbɔngbɔn mɛ. Exlɔ sugbɔ le ŋshi hɛnnɛ. Ŋle gbɔngbɔn mɛ “xomu gangan” ɖeka mɛ hɛnnɛ Ŋɖuɖuɔ le sugbɔ nɔ lɔnlɔn ci nɔɖinyɛ vevi Steffi ci yí le Allemagne ɖo nɔŋ koɖo kpekpedonu ci enakɔŋ.

 Ci ŋdeɖe asu can ɔ, dewa nɔŋ mɔ ŋci nyɛɖekɛ gbeɖe o. Yehowa le koɖoŋ. Ŋwa exlɔ nywiwo ɖɛ hɛnnɛ. Ðeka le wo mɛ yí nyi Marguerite Foster ci yí nyɛ koɖo yɛ nɔ ju le ejugoduŋɛnywidradradɔ lɔ mɛ na nɔ exwe 17. Mìto enu sugbɔ mɛ doju, yí kpɔ jijɔ haan, mìkpɔtɔ nyi exlɔ veviwo keke vaje egbɛ.—Elododo Wema 18:24.

 Enu ci yí nyinɔ jijɔ gagantɔ anyitɔ yí nyi mɔ, ci ŋnya mɔ ŋzan anyi gbe yí wa enunywitɔ—eyi nyi ci ŋzan anyi hwenuwo pleŋ yí sɔ sɛn Yehowa. Ŋci yí dronɔŋ le vihwɛ mɛ vamɛ nɔŋ, eyi enu ci ehɛn vɛ nɔŋ yí nyi jijɔ nuwo ɖeɖe shɔŋ! Eji jɔkɔŋ nyɔnɔnwimɛtɔ, yí ŋle emɔ kpɔkɔ mɔ nasɛn Yehowa hwenuwo pleŋ keke asɔyi tɛgbɛɛ.

a Sandiniste Gbɛbɔbɔ (FSLN) sɔjawo vasugbɔ le Nicaragua le exwe 1970-wo mɛ, eyi le yiyimɛɔ, gbɛbɔbɔ cɛ vasɛnŋ sugbɔ yí kpa na nɔ exwe 40 nu le ji.