Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Hunomɛ—Nyɛ Ha Nɛ Bua Jɔmi Nɛ Hi Nyɛ Wehi A Mi

Hunomɛ—Nyɛ Ha Nɛ Bua Jɔmi Nɛ Hi Nyɛ Wehi A Mi

MƐNI e sa kaa huno nɛ e pee konɛ e yo nɛ ná bua jɔmi? Bɔ nɛ a tsɔse nihi babauu ha a ha nɛ a susuɔ kaa huno ní tsumi titli ji kaa e ye bua e weku ɔ nɛ a ná sika. Se yigbayi komɛ nɛ a ngɛ he lo nya ní babauu ɔ po be bua jɔmi, nɛ a yeɔ gbeye po. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, yo ko nɛ je Spain nɛ a tsɛɛ lɛ ke Rosa a de ngɛ nyumu nɛ e gba a he ke, “Ni kpahi naa lɛ kaa nɔ ko nɛ e mi mi hi, se ngɛ we mi ɔ, e ji huno nɛ e yi mi wa.” Joy nɛ je Nigeria a de ke, “Ke i kɛ ye huno kpa we gbi ngɛ nɔ́ ko he ɔ, e deɔ ke, ‘O huno ji mi, lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ ma de mo ke o pee ɔ, e sa nɛ o pee.’”

Mɛni blɔ nɔ nɛ huno ma nyɛ ma tsu e blɔ nya ní tsumi ngɛ suɔmi mi? Mɛni nɛ ke huno pee ɔ, e we mi maa pee bua jɔmi kɛ he jɔɔmi he kɛ ha e yo?Rut 1:9.

NƆ́ NƐ BAIBLO Ɔ DE NGƐ HE BLƆ NƐ HUNO NGƐ Ɔ HE

E ngɛ mi kaa ngɛ Mawu hɛ mi ɔ, huno kɛ e yo tsuo a sɔ mohu lɛɛ, se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a ti nɔ tsuaa nɔ ngɛ e blɔ nya ní tsumi ngɛ weku ɔ mi. Roma Bi 7:2 ɔ tsɔɔ kaa yogbayo ngɛ ‘e huno mlaa’ sisi. Kaa bɔ nɛ ní tsumi hehi babauu hlaa nɔ ko nɛ e hyɛ ní tsumi ɔ nɔ ɔ, jã nɔuu kɛ̃ nɛ Mawu hla huno kaa e pee e yo ɔ yi. (1 Korinto Bi 11:3) E sa nɛ hunomɛ nɛ a nyɛɛ hɛ mi ngɛ weku ɔ mi.

Kɛ e sa kaa hunomɛ nɛ a ngɔ he blɔ nɛ Mawu kɛ ha mɛ ɔ kɛ tsu ní ha kɛɛ? Baiblo ɔ de ke, “Nyɛɛ suɔ nyɛ yi ɔmɛ kaa bɔ nɛ Kristo hu suɔ asafo ɔ.” (Efeso Bi 5:25) E ngɛ mi kaa Yesu Kristo sɛ we gba si himi mi hyɛ mohu lɛɛ, se e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o pee huno kpakpa. Ha nɛ waa hyɛ.

BƆ NƐ YESU HI SI HA A JI NƆ HYƐMI NƆ́ KPAKPA KƐ HA HUNOMƐ

Yesu suɔ kaa e maa wo nihi a bua, nɛ e ye bua mɛ. Yesu wo nihi tsuo nɛ si himi mi nyagbahi ha nɛ a ngɛ tsui yee ɔ si ke: “Nyɛɛ ba ye ngɔ, nɛ ma ha nɛ nyɛɛ jɔɔ nyɛ he.” (Mateo 11:28, 29) Behi fuu ɔ, e tsuɔ a nyagba amɛ a he ní kɛ haa mɛ, nɛ e yeɔ bua mɛ konɛ a hɛ kɛ su Yehowa he. E be nyakpɛ kaa nihi babauu nyɛ su e he, ejakaa a ngɛ nɔ mi mami kaa e ma ha nɛ a he maa jɔ mɛ!

Bɔ nɛ hunomɛ ma nyɛ maa kase Yesu ha. Mo hla blɔhi a nɔ nɛ o maa gu kɛ ye bua o yo kɛ tsu níhi nɛ e sa kaa e tsu ɔ. Rosa de ke: “I ngɛ kaa mawayo kɛ ha ye huno.” Yigbayi komɛ hu nuɔ he kaa a ngɛ kaa mawayihi kɛ ha a hunomɛ. Se nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Kweku nɛ bua jɔmi ngɛ e gba si himi mi ɔ de ke: “Behi fuu ɔ, i biɔ ye yo ɔ nɔ́ nɛ e maa suɔ nɛ ma pee kɛ ye bua lɛ. Akɛnɛ i suɔ lɛ he je ɔ, behi fuu ɔ, i yeɔ bua lɛ kɛ tsuɔ we mi ní tsumihi.”

Yesu susuɔ nɔ he, nɛ e ngɛ mi mi sami. Hiɔ ko nɛ nya wa hao yo ohiatsɛ ko jeha 12 sɔuu. Benɛ e nu bɔ nɛ Yesu tsaa nɔ ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ ha a he ɔ, “e de ngɛ e yi mi ke, ‘Ke i ná ta e tade ɔ he kɛkɛ ɔ, ma na he wami.’” Nɔ́ nɛ e de ɔ da. E hɛ lɛ kɛ su Yesu he, nɛ e ta Yesu tade ɔ nya a he, nɛ e ná tsami amlɔ nɔuu. E ngɛ mi kaa nihi nɛ a na lɛ ɔ ekomɛ susu kaa yo ɔ pee we nɛ hi, se Yesu yɔse kaa yo ɔ hao. * Yesu je mi mi himi mi nɛ e de yo ɔ ke: “Biyo, . . . O hiɔ ɔ nɛ jɔ!” Yesu gbi yo ɔ zo, nɛ e kã we e hɛ mi, ejakaa e yɔse kaa yo ɔ be he wami. Nɔ́ nɛ Yesu pee nɛ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ mi mi sami.Marko 5:25-34.

Bɔ nɛ hunomɛ ma nyɛ maa kase Yesu ha. Ke o yo be he wami ɔ, mo susu e he wawɛɛ, nɛ o to o tsui si ha lɛ. Bɔɔ mɔde kaa o kɛ o he maa wo e si himi ɔ mi, nɛ o nu lɛ sisi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Ricardo de ke, “Ke i yɔse kaa ye yo ɔ mi mi bɔni fumi mlamlaamla a, i bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa i be nɔ́ ko dee nɛ maa wo e mi mi la.”

Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ sɛɛ ní. Yesu kɛ e huɛmɛ ɔmɛ sɛɛ níhi fuu a he ní. Yesu de ke, “Níhi tsuo nɛ i nu kɛ je Tsaatsɛ nya a, i de nyɛ.” (Yohane 15:15) E ji anɔkuale kaa be komɛ ɔ, Yesu suɔ nɛ lɛ nɔ kake too e ya hi he ko nɛ e susu níhi a he, nɛ e sɔle. Se behi fuu ɔ, e deɔ e kaseli ɔmɛ níhi nɛ ngɛ e tsui mi. Gbɔkuɛ nɛ e nɔ jena a gbe lɛ kaa ojo fialɔ ɔ, e gba mi kpoo nɛ e de e kaseli ɔmɛ ke e ngɛ “aywilɛho nɛ nya wa” yee. (Mateo 26:38) Benɛ Yesu huɛmɛ ɔmɛ a ní peepee ha nɛ e kɔni mi wo nyu po ɔ, e kɛ mɛ kpa we ní sɛɛmi kɔkɔɔkɔ.Mateo 26:40, 41.

Ke nyumu ko susu Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ he ɔ, e ma nyɛ maa ye bua lɛ konɛ e pee huno kɛ tsɛ kpakpa

Bɔ nɛ hunomɛ ma nyɛ maa kase Yesu ha. Moo je o tsui mi nɛ o kɛ o yo nɛ sɛɛ ní. Eko ɔ, yo ko ma de ke e huno nyɛɛ nɛ e kɛ nihi sɛɛ ní ngɛ ma mi, se ke nyumu ɔ ba we mi ɔ, e nyɛ we nɛ e kɛ lɛ yo ɔ sɛɛ ní. Se mo kadi bɔ nɛ yo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Ana a tsɔɔ kaa e nuɔ he ha, ke e huno je e tsui mi nɛ e kɛ lɛ sɛɛ ní ɔ. Ana de ke, “Enɛ ɔ haa nɛ i naa kaa e suɔ mi saminya, nɛ lɔ ɔ hɛɛ mi kɛ suu e he.”

Mo ko kua o yo kɛ munyu tumi kɛ susumi ɔ kaa o kɛ maa gbla e tue. Yo ko de ke, “Ke ye huno mi mi fu mi ɔ, e kɛ mi tui munyu be babauu. Lɔ ɔ haa nɛ i nuɔ he kaa i ye fɔ, nɛ e sume mi.” Se nyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ Edwin ɔ bɔɔ mɔde kaa e maa kase Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ. E de ke, “Ke ye mi mi fu ɔ, i to ɔ ye tsui si, nɛ i hlaa be nɛ sa konɛ wa kɛ tu nɔ́ nɛ ba a he munyu.”

Joy nɛ wa tu e he munyu kɛ sɛ hlami ɔ na kaa e huno ɔ pee tsakemihi be nɛ e kɛ Yehowa Odasefohi bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ. Joy de ke, “Amlɔ nɛ ɔ, ye huno ɔ ngɛ Yesu nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ kasee, lɔ ɔ he ɔ, e pee tsakemihi fuu nɛ e ngɛ mɔde bɔe wawɛɛ nɛ e pee huno nɛ jeɔ suɔmi babauu kpo.” Nihi ayɔhi abɔ nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ ngɛ Baiblo tsɔsemi nɛ ɔ nɔuu he se náe. Anɛ o maa suɔ nɛ o ná Baiblo tsɔsemi nɛ ɔ he se lo? O ma nyɛ ma de Yehowa Odasefo ɔmɛ a ti nɔ kake nɛ e kɛ mo nɛ ba kase Baiblo ɔ yaka.

^ kk. 10 Ngɛ Mose Mlaa a nya a, yo nɛ ɔ si fɔfɔɛ ɔ ha nɛ e he tsɔ we, nɛ nɔ tsuaa nɔ nɛ e maa ta e he ɔ hu he be tsɔe.3 Mose 15:19, 25.