Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Ke Nyɛ Po Gba Mi Po ɔ, O Ma Nyɛ Maa Ye Manye

Ke Nyɛ Po Gba Mi Po ɔ, O Ma Nyɛ Maa Ye Manye

“Ye he mi po. Níhi yaa nɔ ngɛ o si himi bɔnɛ sa, kɛkɛ si kake too ɔ, níhi puɛ kulaa.”​—MARK, * nɛ e kɛ e yo po gba mi jeha kake ji nɛ ɔ.

“Ye huno ɔ kɛ yo ko nɛ e kɛ wa bi yo ji jua a ya ná bɔmi. Lɔɔ se ɔ, i kɛ lɛ po gba mi, i ye ye he ngɛ e ní peepee yayami ɔmɛ a he mohu lɛɛ, se i nu he kaa zo gbe mi, nɛ i nu he kaa ye he be se nami ko kulaa.”​—EMMELINE, nɛ e kɛ e huno po gba mi jeha 17 ji nɛ ɔ.

Ni komɛ po ɔ gba mi kɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a si himi maa pee kpakpa. Ni komɛ hu sume kaa a maa po gba mi, se a nyɛ we nɛ a ha nɛ a he piɛɛli ɔmɛ kɛ mɛ nɛ hi si. Se lɔɔ ji kaa nihi tsuo nɛ a po gba mi ɔ yɔse kaa si himi mi nɛ a ya jeɔ ɔ mi waa wawɛɛ pe benɛ a kɛ a he piɛɛli ɔmɛ ngɛ ɔ. Niinɛ, ke o kɛ o he piɛɛlɔ ɔ nyɛ po gba mi lingmi nɛ ɔ, eko ɔ, o maa na kaa, e hao mo wawɛɛ pe haomihi tsuo nɛ o kɛ kpe ngɛ o si himi mi. Ke jã a, lɛɛ e maa hi wawɛɛ kaa o kɛ ga womi kpakpa nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ ma nyɛ maa ye bua mo ɔ nɛ tsu ní konɛ o nyɛ nɛ o da haomi ɔmɛ a nya.

HAOMI 1: SUSUMIHI NƐ DƐ.

Sika kɛ bi tsɔsemi he nyagba, kɛ hɛja ma nyɛ ma ha nɛ o maa hao wawɛɛ nitsɛ. E se kɛɛ loko nyagba nɛ ɔmɛ a se poɔ. Judith Wallerstein nɛ e kase juɛmi ɔ he ní nɛ e gbo ɔ, kpa si nɛ e na kaa ke nihi po gba mi jehahi babauu se ɔ, a ti ni komɛ nuɔ he kaa a hunomɛ loo a yihi je a se, a he be se nami, nɛ a susuɔ kaa “nihi yi dami sane ngɛ je ɔ mi, a he we nɔ ko yi, nɛ a hɛ hu jaa.”

NƆ́ NƐ O MA NYƐ MAA PEE

  • Moo ye aywilɛho ngɛ nɔ́ nɛ ba a he. O hɛ ma nyɛ ma ja ngɛ o huno loo o yo ɔ he. Ke bua jɔmi be nyɛ si himi ɔ mi kulaa po ɔ, o maa ye aywilɛho kɛ̃, ejakaa o ná we bua jɔmi nɛ o hyɛ blɔ kaa o ma ná ngɛ o gba si himi ɔ mi ɔ. (Abɛ 5:18) Ko ha nɛ e pee mo zo kaa o ma ‘fo ya.’—Fiɛlɔ 3:1, 4.

  • Koo yu o he ngɛ nihi a he. E ngɛ mi kaa e he hia nɛ mo pɛ o hi he ko nɛ o ye aywilɛho mohu lɛɛ, se nile be mi kaa o maa yu o he be kɛkɛɛ. (Abɛ 18:1) Ke o kɛ o huɛmɛ ngɛ ní sɛɛe ɔ, moo tu munyuhi nɛ woɔ nɔ he wami. E ngɛ mi kaa eko ɔ, o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ pee we nɛ hi mohu lɛɛ, se ke o pɔɔ e he munyu yaya tumi ɔ, e be hae nɛ nihi nɛ a hɛ mɛ kɛ su o he. Ke nyɛ po gba a mi nɔuu nɛ e he hia kaa o mwɔ o yi mi kpɔ ngɛ nɔ́ ko he ɔ, mo hla yemi kɛ buami kɛ je nɔ ko nɛ o he lɛ ye ɔ ngɔ.

  • Moo hyɛ o he nɔ saminya. Ke nihi kɛ a he piɛɛli po gba mi ɔ, a náa hiɔ komɛ kaa muɔ nɔ bemi hiɔ, nɛ a yi yeɔ mɛ wawɛɛ. Moo ye ní kpakpa, nɛ o ka o kpɔ mi, nɛ o hwɔ mahe saminya.—Efesobi 5:29.

  • Mo je níhi nɛ ke o na a, o mi mi fuɔ o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ kɛ je he nɛ o ngɛ ɔ, nɛ o si womihi nɛ a he hia pɛ. Ke nyɛ yo kpeemi fonihi haa nɛ o tsui yeɔ mo ɔ, mo je mɛ kɛ wo he ko nɛ o kɛ tsɔɔ o bimɛ hwɔɔ se.

  • Moo ye susumi yayamihi a nɔ. Olga nɛ e kɛ e huno po gba mi benɛ e huno ya bɔ ajuama se ɔ, de ke: “I biɔ ye he ke, ‘Mɛni kulaa nɛ jamɛ a yo ɔ kɛ pe mi?’” Pee se ɔ, Olga yɔse kaa ke e yaa nɔ nɛ e kaiɔ níhi nɛ ya nɔ ɔ, lɔɔ ma ha nɛ ‘e maa hi tsui yee.’—Abɛ 18:14.

    Nihi babauu yɔse kaa ke a ngma níhi nɛ a susuɔ ɔ kɛ fɔ si ɔ, lɔɔ yeɔ bua mɛ nɛ a jeɔ níhi nɛ ya nɔ ɔ ngɛ a juɛmi mi nɛ a susuɔ ní kpakpahi a he. Ke o pee jã a, bɔɔ mɔde nɛ o susu ní kpakpahi a he nɛ o je ní yayahi nɛ o susuɔ ɔ kɛ je o juɛmi mi. (Efesobi 4:23) Mo susu nɔ hyɛmi níhi enyɔ a he nɛ o hyɛ:

    Nɔ́ nɛ be: Imi nɛ i pee nɛ ye he piɛɛlɔ ɔ je ye se.

    Amlɔ nɛ ɔ: Ke i pee nɔ́ ko nɛ hí po ɔ, e sɛ nɛ ye he piɛɛlɔ ɔ jeɔ ye se.

    Nɔ́ nɛ be: I puɛ ye be tsuo ngɛ nyumu nɛ ɔ he.

    Amlɔ nɛ ɔ: Ke i je nɔ́ nɛ be ɔ ngɛ ye juɛmi mi ɔ, lɔɔ ma ha nɛ ma ná bua jɔmi ngɛ si himi mi.

  • Ko susu munyuhi nɛ yeɔ nɔ awi nɛ nihi maa tu ɔ he. Eko ɔ, o huɛmɛ loo o wekuli nɛ a hɛɛ we o he juɛmi yaya po maa tu munyuhi nɛ maa dɔ mo, loo munyuhi nɛ be mi. Munyu nɛ ɔmɛ ekomɛ ji: ‘Jinɛ e sɛ nɛ o kɛ nyumu nɛ ɔ loo yo nɛ ɔ nɛ sɛ gba si himi mi,’ aloo ‘Mawu sume gba mi pomi.’ * E da blɔ kaa Baiblo ɔ de ke: “Koo bu nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ nihi ngɛ dee ɔ tue.” (Fiɛlɔ 7:21) Martina, nɛ e kɛ e huno a po gba mi jeha enyɔ ji nɛ ɔ de ke: “I bui munyuhi nɛ maa ye mi awi ɔ tue, mohu ɔ, i bɔɔ mɔde nɛ i susuɔ sane ɔ he kaa bɔnɛ Mawu susuɔ he ɔ. E slo bɔnɛ Yehowa susuɔ níhi a he ngɛ bɔnɛ wɔɔ wa susuɔ níhi a he ɔ kulaa.”—Yesaya 55:8, 9.

  • Moo sɔle kɛ ha Mawu. Mawu woɔ e sɔmɔli he wami konɛ ‘a ngɔ a haomi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ e nɔ,’ titli ngɛ be mi nɛ a kɛ haomi nɛ mi wa ngɛ kpee.—1 Petro 5:7.

MOO KA ENƐ Ɔ NƐ O HYƐ: Moo ngma Baiblo ngmamihi nɛ maa ye bua mo kɛ fɔ he nɛ o hɛ ma nyɛ ma gba nɔ be tsuaa be. Ngɛ ngmamihi nɛ a tsɛ se kɛ sɛ hlami ɔ a se ɔ, nihi babauu ná ngmamihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ hu a he se: La 27:10; 34:18; Yesaya 41:10; Romabi 8:38, 39.

Ha nɛ Mawu Munyu ɔ nɛ ye bua mo ngɛ haomi behi a mi

HAOMI 2: BƆNƐ E SA KAA O KƐ O HUNO ALOO O YO NƐ O KƐ LƐ BE HU Ɔ NƐ HI SI HA.

Juliana nɛ e kɛ e huno hi si jeha 11 ɔ de ke: “I kpa ye huno ɔ pɛɛ kaa e ko je ye he. Benɛ e je ye he ɔ, ye mi mi fu e kɛ yo ehe ɔ.” Nihi fuu nɛ a kɛ a he piɛɛli po gba mi ɔ, a mi mi fuɔ a he piɛɛli nɛ a kɛ mɛ be hu ɔ jehahi babauu. Se ke bimɛ ngɛ a kpɛti ɔ, a bɔɔ mɔde nɛ a kɛ a he piɛɛli nɛ a kɛ mɛ be hu ɔ sɛɛɔ ní be tsuaa be.

NƆ́ NƐ O MA NYƐ MAA PEE

  • Ha nɛ bumi nɛ hi o kɛ o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ nyɛ kpɛti. O kɛ o juɛmi nɛ ma níhi nɛ a he hia a nɔ nɛ o munyu nɛ ko ka. Nihi fuu na kaa ke a pee jã a, e kɛ tue mi jɔmi baa.—Romabi 12:18.

  • Koo tu munyu nɛ woɔ nɔ mi mi la. Ke o susu kaa o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ wo o mi mi la a, e sa nɛ o kɛ Baiblo ga womi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɛ tsu ní: “Nɔ nɛ tu we munyu puu ɔ, juɛmitsɛ ji lɛ.” (Abɛ 17:27) Ke o na kaa munyu nɛ o maa tu ɔ maa wo o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ mi mi la a, o ma nyɛ ma de ke: “Ma suɔ nɛ wa susu nɔ́ nɛ ɔ he pee se.”

  • O kɛ o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ nɛ ko bla kɛ pee nɔ́ ko hu. Moo bɔ mɔde wawɛɛ nɛ o je o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ biɛ ngɛ womi nɛ nyɛ pee ngɛ nyɛ weto níhi a he ɔ nɔ, nyɛ ko bla kɛ to sika si, nɛ jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ o je e biɛ ngɛ hiɔtsami he womihi a mi.

MOO KA ENƐ Ɔ NƐ O HYƐ: Ke o ná he blɔ kaa o kɛ o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ maa tu munyu ekohu ɔ, moo hyɛ kaa mo nɛ o sane he wa aloo lɛ. Nɛ ke e maa hi ɔ, o ma nyɛ maa po munyu ɔ nɔ, aloo o de lɛ kaa o ma suɔ nɛ nyɛɛ mane nyɛ sibi sɛ gbi ngɛ Internet ɔ nɔ kɛ susu sane ɔ he.—Abɛ 17:14.

HAOMI 3: YE BUA O BIMƐ ƆMƐ NƐ A NYƐ NƐ A DA HAOMI Ɔ NYA.

Maria kai nɔ́ nɛ ba benɛ a po gba mi kɛ we ɔ. E de ke: “Ye biyo wayo ɔ foɔ ya daa nɛ e bɔni zami zimi kɛ ngɛ sa mi woe ekohu. E ngɛ mi kaa ye bi nɔkɔtɔma a bɔ mɔde kaa e be nɔ́ ko pee kɛ tsɔɔ kaa sane ɔ dɔ lɛ mohu lɛɛ, se i na kaa e ní peepee tsake.” Aywilɛho sane ji kaa o ma nyɛ maa nu he kaa o ná we be kɛ ye bua o bimɛ ɔmɛ ke o he hia mɛ, nɛ o je we suɔmi kpo kɛ tsɔɔ we mɛ.

NƆ́ NƐ O MA NYƐ MAA PEE

  • Moo wo o bimɛ ɔmɛ he wami konɛ a kɛ mo nɛ sɛɛ a nyagbahi a he ní. Ha nɛ a kɛ mo nɛ susu a hiami níhi a he ke lɔɔ ma ha nɛ a tu “munyu basabasa” po.—Hiob 6:2, 3.

  • Moo le o blɔ nya nítsumi. Eko ɔ, o maa suɔ kaa nɔ ko nɛ ye bua mo, nɛ o bimɛ ɔmɛ maa suɔ kaa a maa pee jã, se nile be mi kaa o ma ha nɛ o bimɛ ɔmɛ ma tsu sane ko nɛ e sa kaa nikɔtɔmahi nɛ a tsu he ní ɔ he ní. (1 Korintobi 13:11) Ke o ngɛ hlae nɛ o kɛ o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ nɛ tu munyu ɔ, koo ngɔ kɛ gu o bimɛ ɔmɛ a nɔ.

  • Moo ye bua o bimɛ ɔmɛ konɛ a si himi nɛ pee kpakpa. E maa hi kaa o kɛ o bimɛ ɔmɛ maa hi he nɛ nyɛ ngɛ ɔ nɔuu, nɛ nyɛɛ ya nɔ nɛ nyɛɛ pee níhi nɛ nyɛ peeɔ daa a. Nɔ́ nɛ he hia titli ji kaa o kɛ o bimɛ ɔmɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ nyɛɛ kɛ Mawu nyɛ kpɛti ɔ mi maa wa. Nyɛɛ kane Baiblo ɔ nɛ nyɛɛ pee weku Mawu jami.—5 Mose 6:6-9.

MOO KA ENƐ Ɔ NƐ O HYƐ: Ngɛ otsi nɛ ɔ mi ɔ, moo ma nɔ́ mi ha o bimɛ ɔmɛ kaa o suɔ mɛ, mo ha nɛ a le kaa pi mɛ nɛ a pee nɛ gba a puɛ. Ke a bi mo sane nɛ o ma ha mɛ heto ɔ, ko pia o he piɛɛlɔ nɛ o kɛ lɛ be hu ɔ.

O ma nyɛ maa ye manye ngɛ o si himi mi ke o gba a puɛ po. Melissa, nɛ e sɛ gba si himi mi jeha 16 ji nɛ ɔ de ke, “Benɛ i kɛ ye he piɛɛlɔ ɔ wa po gba mi ɔ, i susu kaa tsa pi jã nɛ i suɔ kaa ye si himi nɛ hi.” Amlɔ nɛ ɔ, a po gba a mi mohu lɛɛ, se e náa bua jɔmi ngɛ si himi mi. E de ke, “I je níhi nɛ be ɔ ngɛ ye juɛmi mi, enɛ ɔ he ɔ, ye si himi pee kpakpa bɔnɛ sa.” ▪

^ kk. 2 A tsake biɛ ɔmɛ ekomɛ ngɛ munyu nɛ ɔ mi.

^ kk. 18 Mawu sume nɛ nɔ ko nɛ gu sisi blɔ nɔ nɛ e kɛ e he piɛɛlɔ nɛ po gba mi. Se ke nɔ ko yo loo e huno bɔ ajuama a, Mawu ngmɛɛɔ nɔ nɛ a je e se ɔ blɔ konɛ lɛ nitsɛ e mwɔ e yi mi kpɔ keji e maa po gba a mi loo e be mi poe. (Malaki 2:16; Mateo 19:9) Moo hyɛ munyu nɛ e yi ji “The Bible’s Viewpoint—What Kind of Divorcing Does God Hate?” nɛ je kpo ngɛ February 8, 1994 Awake! nɛ Yehowa Odasefoli pee ɔ mi ɔ.

MO BI O HE KE . . .

  • Anɛ i ye aywilɛho ngɛ gba mi nɛ wa po ɔ he lo?

  • Ke loloolo ɔ, ye he piɛɛlɔ nɛ i kɛ lɛ be hu ɔ he abofu ngɛ ye mi ɔ, mɛni blɔ nɔ ma gu kɛ je jamɛ a abofu ɔ ngɛ ye mi?