Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Yihi Kɛ Kukuhi​—Mɛnɔ Nɛ E Kɛ Wo Baiblo ɔ Mi?

Yihi Kɛ Kukuhi​—Mɛnɔ Nɛ E Kɛ Wo Baiblo ɔ Mi?

NGƆƆ lɛ kaa Kristofo no ji mo ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a be ɔ mi, nɛ bɔfo Paulo ngma nyɛ asafo ɔ sɛ womi. Benɛ a ngɛ sɛ womi ɔ kanee ɔ, o to he hɛ kaa Paulo tsɛ “ngmami klɔuklɔu ɔ” nɛ ji Hebri Ngmami ɔ se si abɔ. (2 Timoteo 3:15) Kɛkɛ nɛ o de o he ke, ‘I suɔ nɛ ma na ngmami nɛ e tsɛ se ɔ.’ Se e he maa wa kaa o maa na. Mɛni he je?

JINƐ YIHI KƐ KUKUHI BE BAIBLO Ɔ MI

Ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ “ngmami klɔuklɔu ɔ” nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Paulo be ɔ mi ɔ ngɛ ha. Kake lɛ ngɛ sisi ɔ nɛ. Enɛ ɔ ji Yesaya womi kpo ɔ nɛ a na ngɛ Ngo Wo ɔ mi ɔ nɛ. Kɛ o naa lɛ kɛɛ? Yihi kɛ kukuhi be mi. E be kaa Baiblohi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ.

Nihi nɛ a ngma Baiblo ɔ gba we munyu ɔmɛ a mi kɛ wui yihi kɛ kukuhi a mi. A ngma sɛ gbi nɛ Mawu kɛ ha mɛ ɔ tsuo konɛ nihi nɛ maa kane ɔ nɛ kane lɛ tsuo, se pi kaa a maa kane fã ko pɛ. Ke o nine su sɛ gbi ko nɛ he hia nɔ kɛ je o suɔlɔ ko ngɔ ɔ, anɛ o be lɛ tsuo kanee lo? E ngɛ heii kaa o maa kane lɛ tsuo, se pi fã ko pɛ.

Sisije ɔ, yihi kɛ kukuhi nɛ be Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ munyuhi a hlami yee. Enɛ ɔ he ɔ, ke Paulo tsɛ munyu ko se ɔ, nɔ́ nɛ e pɔɔ demi ji, “kaa bɔ nɛ ngmami ɔ deɔ ɔ” aloo “kaa bɔ nɛ Yesaya de to momo ɔ.” (Roma Bi 3:10; 9:29) Yihi kɛ kukuhi nɛ be Baiblo ɔ mi ɔ ha nɛ e yee kaa nɔ ko maa na munyuhi nɛ Paulo tsɛ se ɔmɛ. Ja nɔ ɔ le “ngmami klɔuklɔu ɔ” mi saminya loko e be yee ha lɛ kaa e maa na.

Jehanɛ hu ɔ, pi sɛ gbi kake pɛ nɛ je Mawu ngɔ nɛ ngɛ “ngmami klɔuklɔu” ɔ mi. Ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a gbenɔ se ɔ, womihi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ yibɔ su 66! Enɛ ɔ he ɔ, nihi nɛ a kaneɔ Baiblo ɔ bua jɔ kaa amlɔ nɛ ɔ, a gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi, konɛ e ko ye ha mɛ kaa a maa na ngmami komɛ kaa nɔ́ nɛ Paulo tsɛ se ngɛ sɛ womihi nɛ e ngma a mi.

Eko ɔ, o ma bi ke, ‘Lɔ ɔ, mɛnɔ nɛ e kɛ yihi kɛ kukuhi wo Baiblo ɔ mi?’

MƐNƆ NƐ E KƐ YI ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?

England osɔfo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Stephen Langton ji nɔ nɛ ngɔ yi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ kɛ wo Baiblo ɔ mi. E pee jã ngɛ jeha 1200 jeha amɛ a mi benɛ e ngɛ ní tsɔɔe ngɛ Yunivɛsiti nɛ ngɛ Paris, France ɔ.

Se loko Langton ma gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi ɔ, womi mi leli komɛ sɛ hlami nɛ a bɔ mɔde kaa a maa pee jã, konɛ ngmamihi a hlami ko ye. Hyɛ bɔ nɛ e maa pee gbɔjɔɔ ha kaa a ma hla ngmami ko ngɛ yi kake pɛ mi pe nɛ a ma hla ngɛ womi mluku ko kaa Yesaya womi ɔ nɛ hɛɛ yi 66 mi.

Se nyagba ko hu ngɛ. E slo bɔ nɛ womi mi ní leli nɛ ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ gba Baiblo womi ɔmɛ a mi ha. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, jinɛ Marko Sane Kpakpa a hɛɛ yi maa pee 50, se piɔ lɛɛ a gba mi kɛ wo yi kakaaka 16 mi. Ngɛ Langton be ɔ mi ɔ, nihi fuu je ma slɔɔtohi a nɔ kɛ ba Paris konɛ a ba kase ní, nɛ a ngɔ a je gbi Baiblohi kɛ ba. Se ke tsɔɔli ɔmɛ tsɛ ngmami ko se ɔ, e yee ha ní kaseli ɔmɛ kaa a maa na jamɛ a ngmami ɔ. Mɛni he je? Ejakaa bɔ nɛ a gba ní kaseli ɔmɛ a Baiblo ɔ mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ha a ngɛ ekpaekpa.

Enɛ ɔ he ɔ, Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ngɛ blɔ kpa nɔ. Womi nɛ ji, The Book​—A History of the Bible ɔ de kaa, bɔ nɛ Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ha a “ha nɛ womi kaneli kɛ womi ngmali nɛ a ngɛ Yuropa a bua ba jɔ he wawɛɛ.” A da bɔ nɛ Langton gba Baiblo mi womi ɔmɛ a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi ɔ nɔ kɛ pee Baiblohi nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ.

MƐNƆ NƐ E KƐ KUKU ƆMƐ WO BAIBLO Ɔ MI?

Maa pee jeha 300 se ngɛ jeha 1550 mi ɔ, womi mi ní lelɔ Robert Estienne nɛ je France ɔ ha nɛ níhi a mi hlami ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ pee gbɔjɔɔ. Oti nɛ e kɛ ma e hɛ mi ji kaa e ma ha nɛ nihi a bua nɛ jɔ Baiblo ɔ kasemi he. E na kaa ke yi kukuhi nɛ ngɛ Baiblo slɔɔto ɔmɛ a mi ɔ sɔ ɔ, se nami fuu maa je mi kɛ ba.

Pi Estienne nɛ gba Baiblo womi ɔmɛ a mi kɛ wo kukuhi a mi. Ni komɛ sɛ hlami pee jã. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ngɛ jehahi babauu nɛ be ɔ mi ɔ, Yuda womi ngmali gba Hebri Baiblo ɔ loo Somi Momo ɔ mi womi ɔmɛ tsuo a mi kɛ wo kukuhi a mi, se a gba we a mi kɛ wo yi slɔɔtohi a mi. Jehanɛ ɔ hu, bɔ nɛ a gba Baiblo slɔɔto ɔmɛ a mi kɛ wo kukuhi a mi ha a je ekpaekpa kaa bɔ nɛ e ji ngɛ yi slɔɔto ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ.

Estienne kpale gba Kristofohi A Hela Ngmami ɔ loo Somi He ɔ mi kɛ wo kukuhi a mi kɛ piɛɛ nɔ́ nɛ a pee ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ he. Ngɛ jeha 1553 mi ɔ, e pee kekleekle Baiblo ɔ nɛ yi slɔɔtohi kɛ kukuhi ngɛ mi. E pee ngɛ French gbi mi. Bɔ nɛ e to yi ɔmɛ kɛ kuku ɔmɛ ngɛ mi ɔ ngɛ kaa bɔ nɛ wa naa ngɛ Baiblohi fuu a mi mwɔnɛ ɔ. Ni komɛ tu munyu kɛ si bɔ nɛ e pee lɛ ha a, nɛ a tsɔɔ kaa bɔ nɛ e gba womi ɔmɛ a mi ha a, ha we nɛ munyu ɔmɛ nɛ a ya nyatsɔɔ. Se ni kpahi nɛ a fia Baiblo ɔ eko pee se ɔ, gba womi ɔmɛ a mi kaa bɔ nɛ Estienne pee e nɔ́ ɔ.

BAIBLO KASELI MA NÁ HE SE

Baiblo ɔ nɛ a gba mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi ɔ ye bua wawɛɛ. E ha nɛ e he wɛ kaa wa maa na ngmami “pɔtɛɛ komɛ.” Ngɛ anɔkuale mi ɔ, pi Mawu nɛ ha nɛ a gba Baiblo ɔ mi kɛ wo yihi kɛ kukuhi a mi. Bɔ nɛ a gba ekomɛ a mi ha a, ha nɛ munyu ɔ ekomɛ yɛ nyatsɔɔ. Se enɛ ɔ ye bua nɛ ke o ngɛ ngmami ko nɛ he hia mo wawɛɛ hlae loo se tsɛe ɔ, e yi. Wa nyɛɔ nɛ wa kadiɔ ngmamihi loo munyuzahi nɛ wa sume nɛ wa hɛ nɛ je nɔ ngɛ womihi a mi.

E ngɛ mi kaa yi kɛ kukuhi nɛ ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ha e kanemi yi mohu lɛɛ, se mo kadi kaa nɔ́ nɛ he hia titli ji kaa e sa nɛ waa kane Baiblo mluku ɔ tsuo nɛ waa nu sisi saminya. Moo bɔ mɔde kaa o maa kane munyu ɔmɛ tsuo mohu pe nɛ o maa kane kuku komɛ pɛ. Ke o pee jã a, e ma ha nɛ o maa le Ngmami klɔuklɔu ɔ mi munyu ɔmɛ saminya, nɛ lɔ ɔ “ma he o yi wami.”​—2 Timoteo 3:15.