Yaa mi ní ɔ nɔ

Mɛni Baiblo ɔ De Ngɛ Hwɔ Hami He?

Mɛni Baiblo ɔ De Ngɛ Hwɔ Hami He?

Nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de

 Blema a, ke nɔ ko ngɛ hwɔ hae ngɛ yi mi tomi kpakpa ko he je ɔ, lɛɛ Mawu kplɛɛɔ nɔ. Se ke pi yi mi tomi kpakpa he je nɛ nɔ ɔ ngɛ hwɔ hae ngɛ ɔ, lɛɛ Mawu kplɛɛ we nɔ. Se kɛ̃ ɔ, mwɔnɛ ɔ, Baiblo ɔ wui mlaa kaa nihi nɛ a ha hwɔ, nɛ e tsi we hwɔ hami nya hulɔ.

Mɛni si fɔfɔɛhi a mi lɛ blematsɛmɛ ha hwɔ ngɛ?

  •   Ke nɔ ko ngɛ yemi kɛ buami kɛ blɔ tsɔɔmi bie ngɛ Mawu de. Israel bi nɛ a je nyɔguɛ yemi mi kɛ yaa Yerusalem ɔ ha hwɔ kɛ tsɔɔ kaa a kɛ tsui kpakpa ngɛ yemi kɛ buami bie kɛ je Mawu ngɔ.(Ezra 8:​21-​23) Be komɛ ɔ, Paulo kɛ Banaba suɔ kaa a maa ha hwɔ ke a maa hla asafo mi nikɔtɔmahi.​​—Ní Tsumi 14:23.

  •   Ke nɔ ko ngɛ Mawu suɔmi nya ní peemi he susue. Benɛ a baptisi Yesu se ɔ, e ha hwɔ ligbi 40 nɛ e kɛ dla e he konɛ e pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi.​​—Luka 4:​1, 2.

  •   Ke tsɔɔ tsui tsakemi ngɛ yayamihi a he. Mawu gu gbalɔ Yoel nɔ nɛ e de Israel bi nɛ a yi lɛ anɔkuale ɔ ke: “Nyɛ tsake nyɛ tsui anɔkuale mi, nɛ nyɛɛ kpale kɛ ba ye ngɔ nɔuu. Nyɛɛ ha hwɔ; nyɛɛ wo yana, nɛ nyɛɛ ye kɔmɔ.”​​—Yoel 2:12-15.

  •   Ke a ngɛ Kpatami Ligbi ɔ yee. Ngɛ Mlaa nɛ Mawu kɛ ha Israel ma a mi ɔ, e fã mɛ kaa daa jeha ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ ɔ, a ha hwɔ. * (3 Mose 16:29-​31) E sa nɛ Israel bi ɔmɛ nɛ a ha hwɔ ngɛ ligbi nɛ ɔ nɔ ejakaa e kaiɔ mɛ kaa a tɔ fã nɛ a yi mluku, lɔ ɔ he ɔ, e he hia nɛ Mawu nɛ ngɔ a yayami kɛ ke mɛ.

Mɛni juɛmi nɛ dɛ lɛ ni komɛ kɛ haa hwɔ?

  •   Konɛ a kɛ sa nihi a hɛ mi. Yesu tsɔɔ kaa ke nɔ ko ngɛ hwɔ hae ɔ, e sa nɛ e pee nɔ ɔ nitsɛ kɛ Mawu pɛ a kpɛti sane.​​—Mateo 6:​16-​18.

  •   Konɛ a kɛ tsɔɔ kaa a ji dali. Hwɔ hami be nyɛe ma ha nɛ nɔ ko je mi bami he nɛ tsɔ aloo e sa Mawu hɛ mi pe ni kpahi.​​—Luka 18:​9-​14.

  •   Konɛ a kɛ wo yayami nɛ a je blɔ peeɔ he hiɔ. (Yesaya 58:​3, 4) Loko Mawu maa kplɛɛ nɔ ko hwɔ hami nɔ ɔ, ja nɔ ɔ je e tsui mi nɛ e tsake ngɛ e yayamihi nɛ e pee ɔmɛ a he.

  •   Jami mi kusumi nɛ nihi peeɔ. (Yesaya 58:​5-7) Ngɛ ngmami nɛ ɔ mi ɔ, Mawu ngɛ kaa fɔlɔ ko nɛ e bua juɛ suɔmi nɛ e bimɛ jeɔ kpo kɛ haa lɛ ɔ he, ejakaa a ji a tsui mi nɛ a je suɔmi kpo kɛ ha lɛ, mohu ɔ, a ngɛ jã pee akɛnɛ e ji a fɔlɔ ɔ he je.

Anɛ e ji doo kaa Kristofohi nɛ a ha hwɔ lo?

 Dɛbi. Mawu de Israel bi ɔmɛ ke a ha hwɔ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ, se e po jamɛ a gbijlɔ yemi ɔ mi benɛ Yesu ba gbo kɛ he adesahi nɛ a tsake a tsui ɔ a yi wami ɔ.(Hebri Bi 9:​24-​26; 1 Petro 3:​18) Kristofohi be Mose Mlaa nɛ Kpatami ligbi ɔ piɛɛ he ɔ sisi hu.(Roma Bi 10:4; Kolose Bi 2:​13, 14) Enɛ ɔ he ɔ, Kristofo no fɛɛ ko ma nyɛ maa hla kaa e maa ha hwɔ aloo e be hwɔ hae.​​— Roma Bi 14:​1-4.

 Kristofohi le kaa pi hwɔ hami he je nɛ a ngɛ Mawu jae ngɛ. Baiblo ɔ de we ke hwɔ hami ji nɔ́ nɛ haa nɔ bua jɔmi. Mohu ɔ, e tsɔɔ kaa bua jɔmi ji nɔ́ nɛ kadiɔ Kristofohi a jami ɔ, nɛ lɔ ɔ haa nɛ a naa nɔ tutuutu nɛ Yehowa ji, kaa e ji “bua jɔmi Mawu ɔ”.​​—1 Timoteo 1:​11; Fiɛlɔ 3:​12, 13; Galatia Bi 5:​22.

Susumihi nɛ dɛ nɛ nihi hɛɛ ngɛ nɔ́ nɛ Baiblo ɔ de ngɛ hwɔ hami he

 Susumi nɛ dɛ: Bɔfo Paulo kɛ blɔ tsɔɔmi ha Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ kaa a ha hwɔ​​—1 Korinto Bi 7:5, King James Version.

 Anɔkuale Munyu: Blema Baiblohi nɛ a kɛ nine ngma nɛ a se kɛ pe kulaa tui hwɔ hami he munyu ngɛ 1 Korinto Bi 7:5. * E ngɛ heii kaa pi ngmami nɛ ɔ pɛ nɛ Baiblo sisi tsɔɔli ngɔ hwɔ hami kɛ piɛɛ he, mohu ɔ, a kɛ piɛɛ ngmami komɛ kaa Mateo 17:21; Maako 9:​29; kɛ Ní Tsumi 10:30 ɔ hu he. Baiblo sisi tsɔɔmihi fuu nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ kɛ lakpa munyu nɛ ɔ tsu we ní ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi.

 Susumi nɛ dɛ: E sa nɛ Kristofohi nɛ a ha hwɔ konɛ a kɛ kai ligbi kakaaka 40 nɛ Yesu ha hwɔ ngɛ nga a nɔ ngɛ e baptisimi ɔ se ɔ.

 Anɔkuale munyu: Yesu fã we Kristofohi kaa a ha hwɔ. Nɛ nɔ́ ko be ngmami ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa Kristofohi nɛ a hi si blema a hu ha hwɔ. *

 Susumi nɛ dɛ: Ke Kristofohi ngɛ Kristo gbenɔ ɔ kaie ɔ, e sa kaa a ha hwɔ.

 Anɔkuale munyu: Yesu fã we Kristofohi kaa a ha hwɔ nɛ a kɛ kai e gbenɔ ɔ. (Luka 22:14-​18) Be nɛ Yesu de e kaseli ɔmɛ kaa ke e gbo ɔ a maa ha hwɔ ɔ, pi mlaa nɛ e ngɛ mɛ woe, mohu ɔ, e ngɛ tsɔɔe kaa ke e gbo ɔ, a maa ye aywilɛho wawɛɛ nɛ niye ní po be mɛ jloe. (Mateo 9:​15) Baiblo ɔ wo Kristofohi nɛ hwɔ ngɛ mɛ yeɔ ga kaa loko a maa ya Yesu gbenɔ ɔ Kaimi ɔ, a ye ní.​​—1 Korinto Bi 11:33, 34.

^ Mawu de Israel bi ɔmɛ ke: “Nyɛɛ wa nyɛ he yi mi,” aloo “nyɛɛ wa nyɛ susumahi yi mi,” ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ. (3 Mose 16:29, 31; King James Version) A nu munyu nɛ ɔ sisi kaa e ji hwɔ hami. (Yesaya 58:3) Enɛ ɔ heɔ, Contemporary English Version tsɔɔ ngmami nɛ ɔ sisi kaa: “Koo ye ní kɛ tsɔɔ kaa e dɔ mo kaa o tɔ̃.”

^ Moo hyɛ womi nɛ ji A Textual Commentary on the Greek New Testament, by Bruce M. Metzger, Third Edition, ba fa 554.

^ New Catholic Encyclopedia tu yi nɔ sane nɛ kɔɔ Ista ligbi 40 hwɔ hami ɔ he munyu kaa: “Ngɛ kekleekle jeha lafa etɛ ɔ mi ɔ, ke e hi kulaa a, e sɛ nɛ be nɛ a kɛ haa hwɔ konɛ a kɛ dla kɛ ha Ista okplɔɔ ngmɛmi ɔ nɛ be otsi kake; a haa hwɔ kɛ taa ligbi kake loo enyɔ. . . . E ngɛ mi kaa kekleekle be nɛ a wo ligbi 40 nɛ a kɛ haa hwɔ ɔ tã ji benɛ a pee kpe ko nɛ a tsɛɛ ke, fifth canon of the Council of Nicaea (325), se ní leli komɛ he we yí kaa Ista ligbi 40 hwɔ hami lɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ kpe ɔ sisi ɔ.”​—Second Edition, Volume 8, page 468.