Pho kpẹ obo revun rọyen

Die Yen Iseri rẹ Jihova Segbuyota?

Die Yen Iseri rẹ Jihova Segbuyota?

 Avwanre davwẹngba vwo nene iyono rẹ Jesu vẹ e rẹ iyinkọn na. Uyovwinrota nana che dje kpahen esegbuyota rẹ avwanre evo.

  1.   Avwanre ga Ọghẹnẹ rẹ uyota ọvuọvo na, rọ dia Ọromevwẹgba kugbe Ọmemama rẹ odẹ rọyen dia Jihova. (Une Rẹ Ejiro 83:18 New World Translation; Ẹvwọphia 4:11) Ọyehẹ Ọghẹnẹ rẹ Ebraham, Mosis, kugbe Jesu.—Eyanno 3:6; 32:11; Jọn 20:17.

  2.   Bible. Baibol na. O mu avwanre ẹro nẹ ẹwẹn ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ yen mu ihwo vwo si Baibol na. (Jọn 17:17; 2 Timoti 3:16) Avwanre mu esegbuyota rẹ avwanre kpahen obo rehẹ ẹbe 66 rẹ Baibol na, rọ dia “Ọphọ rẹ Awanre” kugbe “Ọphọ Ọkpokpọ” na. Ohwo ọvo ro yono ẹbe kodo re se Jason D. BeDuhn dje ọnana phephẹn rọ vwọ tanẹ Iseri rẹ Jihova mu “esegbuyota vẹ uruemu rayen eje kpahen oborẹ Baibol na tare dẹn, ukperẹ iroro romobọ rayen.” a

     Dede nẹ avwanre rhọnvwephiyọ eta na eje rehẹ Baibol na, avwanre mrẹvughe nẹ eta rẹ udje yen e vwo si ẹbẹre evo vwevunrẹ Baibol na. Ọtiọyena, ọ ghwa dia eta rẹ Baibol na eje yen avwanre reyọ kirobo re ghwe si ayen phiyotọ-ọ.—Ẹvwọphia 1:1.

  3.   Jesu. Avwanre ruẹ nene iyono vẹ udje rẹ Jesu Kristi. Avwanre ji muọghọ kẹ Jesu kerẹ Osivwin rẹ avwanre kugbe Ọmọ rẹ Ọghẹnẹ. (Matthew 20:28; Acts 5:31) Ọtiọyena, avwanre Inenikristi. (Iruo Rẹ Iyinkọn Na 11:26) Ẹkẹvuọvo, avwanre yonori vwẹ Baibol na nẹ ọ dia Jesu yen Ọghẹnẹ Romevwẹgba na-a. O ji vwo asan vuọvo vwẹ Baibol na rọ rhọnvwephiyọ uyono rẹ eghẹnẹ erha ri kuomakugbe dia ọvo-o.—Jọn 14:28.

  4.   Uvie rẹ Ọghẹnẹ. Ọnana usuon rọhẹ obo odjuvwu, ọ diẹ orọnvwọn rọhẹ evunrẹ ubuidu rẹ avwanre-e. Uvie rẹ Ọghẹnẹ cha reyọ ẹdia rẹ usuon rẹ ihworakpọ, o mi ru orugba rẹ ọhọre rẹ Ọghẹnẹ vwọ kẹ otọrakpọ na. (Daniẹl 2:44; Matiu 6:9, 10) Ọnana obo re cha phia kẹrẹkpẹ, kidie aroẹmrẹ rẹ Baibol na djerephia phephẹn nẹ avwanre yerẹn vwẹ “oba rẹ ẹdẹ na.”—2 Timoti 3:1-5; Matiu 24:3-14.

     Jesu yen Ovie rẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ rọhẹ obo odjuvwu. Ọ ton usuon phiyọ vwẹ ukpe rẹ 1914.—Ẹvwọphia 11:15.

  5.   Usivwin. Izobo ọtanhirhe rẹ Jesu che sivwin avwanre nẹ umwemwu vẹ ughwu. (Matiu 20:28; Iruo Rẹ Iyinkọn Na 4:12) E che vwo esegbuyota kpahen Jesu, kurhẹriẹ, ji bromaphiyame, tavwen a ke sa mrẹ erere vwo nẹ izobo ọtanhirhe na. (Matiu 28:19, 20; Jọn 3:16; Iruo Rẹ Iyinkọn Na 3:19, 20) Iruo yen ohwo che vwo djephia nẹ ọyen vwo uvi rẹ esegbuyota. (Jems 2:24, 26) Ẹkẹvuọvo, a cha sa dẹ usivwi-in, kidie womarẹ “ẹserọphẹ rẹ Ọghẹnẹ” yen o se vwo te ohwo obọ.—Galesha 2:16, 21.

  6.   Odjuvwu. Jihova, Jesu Kristi, kugbe emekashe ri fuevun na yen dia obo odjuvwu. b (Une Rẹ Ejiro 103:19-21; Iruo Rẹ Iyinkọn Na 7:55) Ihwo 144,000 ọvo yen a cha rhọvwọn nushi kpo odjuvwu re nene Jesu sun.—Daniẹl 7:27; 2 Timoti 2:12; Ẹvwọphia 5:9, 10; 14:1, 3.

  7.   Otọrakpọ na. Ọghẹnẹ ma akpọ na rere ihworakpọ vwọ dia evun rọyen bẹdẹ bẹdẹ. (Une Rẹ Ejiro 104:5; 115:16; Aghwoghwo 1:4) Ọghẹnẹ cha vwẹ uvi rẹ oma kpokpọ vẹ arhọ rẹ bẹdẹ vwẹ Iparadaisi vwo bruphiyọ kẹ ihwo re nyẹme rọyen.—Une Rẹ Ejiro 37:11, 34.

  8.   Umwemwu vẹ Ojaẹriọ. Enana tonphiyọ ọke rẹ amakashe ọvo vwo gbevwọso Jihova. (Jọn 8:44) Amakashe yena ra rhe riẹn phiyọ “Eshu” kugbe “Idẹbono” na yen je riẹriẹ aye gbe ọshare rẹsosuọ na vwo gbevwọso Ọghẹnẹ. Ọyena da ghwa umwemwu vẹ ojaẹriọ vwo rhe emọ rayen. (Jẹnẹsis 3:1-6; Rom 5:12) Ọghẹnẹ vwẹ uphẹn kẹ umwemwu vẹ ojaẹriọ na vwẹ ọmọke, rere ọ sa vwọ kpahenphiyọ ẹvwọsuọ rẹ Eshu.

  9.   Ughwu. Ihwo ri ghwuru riẹn emu vuọvo-o. (Une Rẹ Ejiro 146:4; Aghwoghwo 9:5, 10) Ayen rioja vwẹ erhanre ri bẹdẹ-ẹ.

     Ọghẹnẹ cha rhọvwọn iduduru rẹ ihwo ri ghwuru womarẹ evrenushi. (Iruo Rẹ Iyinkọn Na 24:15) Ẹkẹvuọvo, a cha ghwọrọ ihwo ra rhọvwọn nushi rhe, re rhọnvwe yono kpahen idjerhe rẹ Ọghẹnẹ-ẹ.—Ẹvwọphia 20:14, 15.

  10.   Orua. Avwanre nene iwan rẹ Ọghẹnẹ vwo mu nẹ aye ọvo kugbe ọshare ọvo yen sa rọvwọn, nẹ ọfanrhiẹn ọvo yen sa nẹrhẹ a fan orọnvwe. (Matiu 19:4-9) O muẹro dẹn nẹ aghwanre rohẹ Baibol na sa nẹrhẹ omavwerhovwẹn dia evunrẹ orua.—Ẹfesọs 5:22–6:1.

  11.   Ẹga rẹ avwanre. Avwanre vwẹ agbagba yẹrẹ oma vwọba ga Ọghẹnẹ-ẹ. (Urhi Rivẹ 4:15-19; 1 Jọn 5:21) Enana erọnvwọn evo kiriguo re ruẹ vwẹ ẹga rẹ avwanre:

  12.   Ukoko rẹ avwanre. A rhuẹrẹ avwanre phiyọ ikoko sansan. Ukoko ọvuọvo vwo ekpako re dia iniruo re vwẹrote. Ẹkẹvuọvo, ekpako na diailori ẹga-a, a je hwosa kẹ aye-en. (Matiu 10:8; 23:8) Avwanre hwa ẹkẹn ihwe, yẹrẹ jẹ arhọghọ vwẹ emẹvwa rẹ avwanre-e. (2 Kọrẹnt 9:7) Itetoro ro wonhwo yen a vwọ vwẹrote iruo na eje rẹ avwanre ruẹ.

     Ẹko rọvwẹrote na, ọyen ẹmẹko rẹ Inenikristi ri tedje re ga vwẹ esiri ukoko rẹ avwanre. Ayen ji vwẹ odjekẹ vwọ kẹ Iseri rẹ Jihova rehẹ akpọneje.—Matiu 24:45.

  13.   Oyerinkugbe rẹ avwanre. Iseri rẹ Jihova rehẹ akpọneje vwo esegbuyota ọvuọvo. (1 Kọrẹnt 1:10) Avwanre kẹnoma kẹ omaẹfẹnẹ fikirẹ ohọroma, asan re nurhe, yẹrẹ ejajẹ rẹ ohwo jẹ. (Iruo Rẹ Iyinkọn Na 10:34, 35; Jems 2:4) Dede nẹ avwanre yerẹn kuẹgbe, jẹ avwanre ohwo vuọvo sa jẹ ojẹ romobọ. Ẹkẹvuọvo, ẹwẹn obrorhiẹn rẹ avwanre ra vwẹ Baibol yono yen avwanre vwo brorhiẹn tiọyen.—Rom 14:1-4; Hibru 5:14.

  14.   Uruemu rẹ avwanre. Avwanre dje ẹguọnọ phia vwẹ kemu kemu rẹ avwanre ruẹ. (Jọn 13:34, 35) Avwanre kẹnoma kẹ iruemu ri tun Ọghẹnẹ oma, eriyin ji te ọbara re se phiyọ oma. (Iruo Rẹ Iyinkọn Na 15:28, 29; Galesha 5:19-21) Avwanre vwobọ vwẹ ofovwi-in, kidie avwanre ihwo rẹ ufuoma. (Matiu 5:9; Aizaya 2:4) Avwanre muọghọ kẹ usuon rẹ ẹkuotọ rẹ avwanre dia siẹrẹ irhi rayen rhe gbevwọso e rẹ Ọghẹnẹ-ẹ.—Matiu 22:21; Iruo Rẹ Iyinkọn Na 5:29.

  15.   Oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ ihwo efa. Jesu da ta: “Guọnọ ọrivẹ wẹn kirobo wọ guọnọ oma wẹn.” Ọ da je tanẹ Inenikristi “dia e rẹ akpọ na-a.” (Matiu 22:39; Jọn 17:16) Dede nẹ avwanre davwẹngba vwo “ru emu esiri kẹ ihwo ejobi,” jẹ avwanre kẹnoma kẹ oseghe rẹ usuon kugbe orukugbe vẹ ẹga efa. (Galesha 6:10; 2 Kọrẹnt 6:14) Ẹkẹvuọvo, avwanre muọghọ kẹ orhiẹn rẹ ihwo efa.—Rom 14:12.

 Wo de vwo enọ efa kpahen esegbuyota rẹ Iseri rẹ Jihova, wo se se evuẹ efa kpahen avwanre vwẹ wẹbsaiti rẹ avwanre, si rhe oghọn ukoko rẹ avwanre, kpo emẹvwa rẹ avwanre vwẹ Ọguan Ruvie rọ kẹrẹ owẹ, yẹrẹ nokpẹ rẹ ukẹcha mie Oseri rẹ Jihova rọ dia ekogho wẹn.

a Ni aruọbe 165 rẹ ọbe re se Truth in Translation.

b A djẹ emekashe umwemwu na nẹ odjuvwu, dedena, ayen ji yerẹn kerẹ emama rẹ ẹwẹn.—Ẹvwọphia 12:7-9.